Prázdniny v Provence

Prázdniny za peniaze na výrobu filmu v Provence?

prazdniny-v-provence-vojta-kotek-jakub-prachar-krystof-hadek-denisa-pfauserova-jana-krausova-igor-bares-feeling-movies-film-novinky-movie-3Zakaždým si vyčítam, že zoberiem práve taký film, ktorý by som najradšej poslal pod čiernu zem. Film, ktorý je bez príbehu, snahy potešiť a zabaviť diváka. Proste film, ktorý sa tu objavil len z jedného dôvodu. „Mená“. Či už ide o mená hercov, režisérov, produkcie a post-produkcie. A potom sa tým recenzent trápi a snaží sa aj po niekoľkých týždňoch nájsť aspoň škrupuľku toho dobrého, čo na filme videl. A ak sa mu to nepodarí, opätovne sa bude musieť brániť nežičlivým útokom protagonistov. Ale to už je iný príbeh. Poďme sa pozrieť na ten náš v pre(i)pečenom mestečku Francúzska.

Tri mená na začiatok. Niekto by si myslel, že začnem trojicou hercov, čo ale neurobím. Prvotné miesto vo filme majú Vladimír Michálek (režisér), Daniel Miňovský (scenár) a Martin Štrba (kamera). Vladimír Michálek má na svojom konte režiséra niekoľko úspešných filmov. Pamätám si ho už ako dieťa, keď do kín prišla jeho prvotina Amerika (podľa námetu Franza Kafky) v hlavnej úlohe s Martinom Dejdarom. Táto prvotina sa mi hlboko vnorila do pamäte a od tej chvíle som nemal problém identifikovať Michálekov rukopis. Uno-tutti musel sedieť, a musel mať nezvyčajný zvrat. Hneď druhý film Zapomenuté světlo mu vyniesol úspech (1996). A potom sa to s kvalitnými filmami len sypalo: Je třeba zabít sekala (1998), Babí léto (2001), O rodičoch a deťoch (2007). Dvorným kameramanom sa stal už spomínaný Martin Štrba, s ktorým posledné filmové počiny dostávali svoj jedinečný ráz a šmrnc. Samozrejme Štrba neostal len pri Michálekovi, ako jeden z vynikajúcich kameramanov sa podieľal na filmoch ako : Záhrada (1995), Krajinka (2000), Slnečný štát (2005), Občiansky preukaz (2010) či Horiaci ker (2013). Dvojicu Michálek-Štrba by som vedel prirovnať k takým priateľstvám a tvorcom ako Werich-Voskovec, Zázvorková-Brodský, Pat a Mat … Zatiaľ by to fungovalo, ale ako hovorí klasik : „Ale tady nám, jak se zdá, někdo přebývá. Co, Šebku? Ať počítám jak počítám, jedna, dvě…Víš co Sašo? Jdi do prdele.“ A asi niekde tam mali hneď poslať Daniela Miňovského. V tomto prípade hapruje príbeh. Nie je to po prvýkrát. Stalo sa to už v trochu tupej rozprávke Řachanda Bláznivé kráľovstvo. Ako akceptácia životných pochodov ľudí je na prvom mieste, ale ak sledujeme filmy bez zmyslu, dejstva, normálnych rozhovorov, vždy mám na pamäti „nehúl, Vladimíre, nehúl“. Scenárista by sa mal zamyslieť, čo je dôvodom, že jeho námety sa pretransformujú do filmovej podoby … či už je to z dôvodu kamarátstva (s výhodami), či už je to z dôvodu naturálií. Ale príbeh rozprávať nevie! A od tohto filmu si veľmi budem dávať pozor na to, kde sa meno Daniel Miňovský objaví.

Poďme ale na samotný film. Je tu o čom ešte písať….. 😀 Skupina chalanov utečie z Česka, lebo sa im nechce neustále robiť to, čo Ľudia pískajú. Provence je miesto , kde si reálne môžu oddýchnuť, veď žije tu teta jedného z nich. A bývanie so stravou zadarmo? Čo môže byť lepšie. Ale aby to nebolo zadarmo, tak musia pomáhať známemu v jeho „sklepeni“. No a čo sa asi stane? Všetko vypijú a poničia. K tomu treba prirátať nejaký ten sex a lásku. A hlavná myšlienka má jasnú cestu. Ale čo naše postavy a čo hlavný príbeh? Tie jednoducho neexistujú a myslím si, že to dopadlo podobne ako v slovenskom filme Tak fajn (2012), ktorý má dnes také isté hodnotenie na ČSFD ako film Prázdniny v Provence. Kto by nešiel na dovolenku zadarmo.

prazdniny-v-provence-vojta-kotek-jakub-prachar-krystof-hadek-denisa-pfauserova-jana-krausova-igor-bares-feeling-movies-film-novinky-movie-11Poďme podľa „hviezdného“ obsadenia – Jakub Prachař, no sám neviem čo predstavuje vo filme tento herec. Skôr neustále posratého a osratého „ničhubu“. Proste zavádzajúci jedinec vo filme. K tomu stačí pripočítať tie jeho brušné tance, po ktorých sa minimálne polovici kina chcelo ísť pomodliť k porcelánovému bohu. Tým, čím bol výnimočný Prachař vo filme Padesátka, a kde zapadol, čo som ozaj rád, som rád aj tomu, že tu zapadol tiež. Ale do skupiny hercov, ktorých nazývať hereckým výkvetom a sexidolmi českých zemí je skôr výsmechom, lebo tú českú krásu „dedinských“ pupkáčov poznáme. Ale keby z neho išla aspoň nejaká atmosféra? Druhý je detskou láskou všetkých dievčat prelomu 21 stor. Vojtěch Kotek. Neustále zhúlený, bez sexappelu ….maximálne tak anjelské modré oči. Nič viac. Herecky nezvláda držať krok nie len s tým, že príbeh nie je (čo ako „režisér“) mohol dať aspoň trochu svojich nápadov. Aj tak tento film scenár nemal. A posledným, ktorý svojho času sa za sexsymbol mohol aj považovať je hviezdička filmu Tmavomodrý svět (2001) Kryštof Hádek. No zrovna sexymbolom v tomto filme nie je, ale ako jediný má charizmu. Zároveň vie narábať so svojou postavu a dopĺňa ju o to čo scenárista, možno zabudol napísať, a možno ak aj napísal, tak dokázal jedinečne zahrať. Je aj v tomto prípade taká malá hviezdička nádeje filmu. Nádeje, že film si aj napriek všetkým chybám jedinec dopozerá.

Vladimír Michálek sa takto dostal dosť na úroveň Zdeňka Trošky, až by som povedal, že radšej si trošku pozrem Troškov film. Úplne chápem, že mnohí recenzenti, novinári a kritici sa nedokázali prvé dni vyjadriť k filmu. Nikomu ale neuniklo, že film má chyby. Veľké chyby. Nedopovedané príbehy, preskakovačky ako pri 10-ročnom dieťati, nesúvislý dej, nasilu natlačené nelogickosti, prečačkané pozadie možných jednoduchostí, a hlavne: „do poslednej chvíle neviete kto je kto, a kto má akú úlohu vo filme“. Jedným z oživení je Chantal Poullain-Polívková, ktorú ako správnu MILF by v pozícii tety bral všetkými drobnými každý režisér aj divák.
To, čo sa filmu podarilo je kamera. Precíznosť práce s kamerou posúva film na trochu inú úroveň. Posadenie obrazu, detailnosť jednotlivých (nesúvisiacich) príbehov Vám v duchu imponujú a navodzujú aspoň ako-tak francúzsky kraj. A skúsme sa zastaviť na chvíľu pri hudbe. Roman Holý exceloval. Len by som mu nabudúce odporúčal použiť aj niečo z českej minulej hudby, trebárs Dynamit. To by podtrhlo ten nesúlad s filmom na úrovni námetu, strihu a hudby.

MOJE POCITY:

Film, ako by povedal klasik, sa dá zhodnotiť nasledovne: „Teda, to muselo dát příšernou práci. Přitom taková blobost. Co?“ Držím režisérovi a kameramanovi palce, pri ďalšej tvorbe. A film samotný … sa dostane na spodok toho, čo bolo u našich bratov čechov natočené.

★★☆☆☆☆☆☆☆☆

Ohodnoť film aj ty!
Tvoje hodnotenie:

1 Star2 Stars3 Stars4 Stars5 Stars6 Stars7 Stars8 Stars9 Stars10 Stars
(Zatiaľ film nikto nehodnotil, ohodnoť!)

TRAILER:

Fotogaléria:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.