Lillian | Feeling Movies

Archív článkov autora

Návraty v čase za Jaroslavom Vojtekom.

jaro-vojtek-feeling-movies-film-navraty-SK

Martinčan Jaroslav Vojtek (1968) vyštudoval v rokoch 1994-1999 Filmovú a televíznu fakultu VŠMU v Bratislave. Pôvodne ho zaujala fotografia, cez ktorú chcel uchopiť svet okolo seba. „Potom som potreboval príbeh – dostať sa k ľudom. A v tom má fotografovanie mantinely. Tak som sa prihlásil na dokumentárny film, ktorý som pokladal za najbližší k životu,“ povedal pre portál in.ba Vojtek. Na škole mal šťastie – odbor réžia dokumentárneho filmu skončil pod vedením skúseného Dušana Hanáka. S režisérom snímok Obrazy starého sveta, Ja milujem, ty miluješ alebo Papierové hlavy pochodil aj niekoľko festivalov.

Režisérsku prvotinu si odkrútil už počas štúdia. V rušnom roku 1993 uzrel svetlo sveta portrét hrobára oddaného socialistickým ideálom Slepá viera, ktorý odkazoval na predošlý politický režim.

Okrem scenáru a režisérskeho dohľadu nad svojimi snímkami sa často stáva aj ich kameramanom. Dlhometrážny debut My zdes (2005) o rodine slovenských Kazachov, ktorí prišli späť na Slovensko za lepším životom, začal točiť Mario Homolka. „Neskôr sa však ukázalo, že pre kvalitu filmu a intímnosti výpovede je lepšie, ak budem nakrúcať rodinu sám,” priznal Vojtek, ktorý pred obrazovou dokonalosťou radšej uprednostní silné rozprávanie. Snaha sa oplatila Dokumet  bol uvedený na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch a na ďalších, kde získal množstvo ocenení (v roku 2006 Hlavnú cenu na MFF dokumentárnych filmov o ľudských právach Jeden svět v Prahe).

Rovnaký úspech zaznamenáva aj jeho druhý dlhometrážny dokument Hranica. Vojtekova snímka o východoslovenskej obci Slemence a jej obyvateľoch, ktorých násilne rozdelila štátna hranica, zbiera ocenenia po celom svete. Najnovšie v polovici septembra Film Europe Award na piešťanskom festivale Cinematik za najlepší slovenský dokument. „Toto ocenenie sme udelili Jaroslavovi Vojtekovi, pretože je naozajstnou pýchou slovenského dokumentu, kvalitu svojej snímky potvrdil už v minulom roku, keď na 13.ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov v Jihlave obstál v konkurencii 1800 dokumentárnych filmov z celého sveta a získal cenu Medzi moři za najlepší dokumentárny film strednej a východnej Európy za rok 2009,“ povedal Ivan Hronec, generálny riaditeľ Film Europe.

„Distribuovať dokumentárny film na Slovensku je malý zázrak aj keď v iných krajinách je to bežný štandard,“ vraví Vojtek. Ale posledné úspechy dokumentov ako Osadné, Ako sa varia dejiny alebo aj samotnej Hranice ukazujú, že kvalitné dokumentárne snímky si dokážu nájsť svojich divákov aj tu.

Slovenská filmová a televízna akadémia ho poslala do boja o Oscara. Hranica dostala v roku 2010 pri slovenskej nominácii prednosť pred celovečernou prvotinou režisérky Mariany Čengelovej – Solčanskej Legenda o lietajúcom Cypriánovi a najnovším dokumentom Pavla Barabáša Mongolsko – V tieni Džingischána.

Réžia dokumentárnych filmov

Slepá viera (1993) – portrét hrobára oddaného socialistickým ideálom

Keby bol hlas zvonu čarovný (1994) – portrét posledného žijúceho zvonára

Vlasy II (1995) – portrét farára s novými ideálmi

Strom (1995 ) – o človeku a strome, ktorý bol darovaný Vatikánu

Nepozná ona mňa, ani ja ju...(1996) – o nezmieriteľnom vzťahu dvoch ľudí aj po 30 rokoch

Kameň po kameni (1997) – o nadšencovi, ktorý rekonštruuje zrúcaninu hradu a verí v ideály komunizmu

Vtedy na východe (2000) – o dedinke, v ktorej sa zjavovala Panna Mária

Nechcené deti (2001) – cyklus dokumentov o deťoch z detských domovov

Akvárium (2001)- o kosovských utečencoch žijúcich v športovej hale v Belehrade

Blázonko (2003) – o živote človeka s psychiatrickým a duševným narušením

My zdes (2005) – film sleduje osudy kazašských Slovákov, ktorí sa po 40-tich rokoch strávených v Kazachstane rozhodli presťahovať na Slovensko

Cesta za snom (2006) – dokumentárna esej o hľadaní slovenského sna v rokoch 2004–2006

Malá domov (2008) – príbeh rómskeho chlapca, ktorý sa chce zúčastniť medzinárodného futbalového turnaja v srbskom Kragujevaci

Hranice (2009) – príbeh o nezmyselnej hranici, ktorá rozdelila dedinu Slemence i ľudské osudy na dlhé desaťročia

Z kola ven – Co za tím je? (2010) – príbeh o vymámeni sa z osídiel diabla v novodobom Slovensku

Deti o deťoch (2011) – príbehy o deťoch, ktoré nie sú až také zlé ako sa na prvý pohľad zdá

Cikáni jdou do voleb (2012) – príbeh o spoločensko-psychologickom probléme akceptácie Rómov na Slovensku

Pánovi učiteľovi (2013) – príbeh o učiteľoch a ich pohľade nie len na žiakov

Tak ďaleko, tak blízko (2014) – príbeh zachytávajúci 7 rokov života štyroch detí trpiacich na autizmus

Réžia hraného filmu:
Rojkovia (1999) – poviedka z celovečerného hraného filmu Sedem statočných
Děti (2014) – príbehy o fázach človeka a jeho bytia

zdroj: presskit dokumentu Hranica

Recenzia: Deti moje

Neobyčajne obyčajný príbeh z raja?

deti-moje-descendants-feelingmovies-sk-recenzia-filmuNie všetko, čo si vyslúži prestížny Glóbus, vás musí oslepiť ako zlato. Rodinná dráma Deti moje sa môže medzi ostatnými filmami ľahko stratiť. Na to, na čo sme zvyknutí z Hollywoodu, je príliš obyčajná. Ľudskosť a jednoduchosť je však jej najdokonalejšou stránkou.

Obyčajná snímka, povedali by ste si. Matt King () má dobrú prácu a s krásnou manželkou a dcérami býva na Havaji. To, že nežije v raji, si uvedomí, keď sa jeho žena po ťažkej havárii nepreberá z kómy a úspešný právnik sa musí starať o domáce každodennosti, ktoré predtým riešila jeho zanedbávaná polovička. S desaťročnou Scottie (Amara Miller), ani takmer dospelou rebelantkou Alex () si nevie rady, rovnako ako so zistením, že jeho žena hľadala rozptýlenie aj pri iných, než len adrenalínových zábavkách, ktoré sa jej nakoniec stali osudné.

Namiesto uslzenej rodinnej drámy sa snímka po prvej tretine stáva skôr road-movie, vtipnou a údernou. Matta totiž čaká odysea nielen za poznaním vlastných dcér, ale aj hľadanie manželkinho milenca na jednom z rozprávkových havajských ostrovov. A nájdu sa všetci.

Nebyť Georgea Clooneyho v hlavnej úlohe, The Descendatns by sa do popredia tohoročných filmových cien i do povedomia divákov dostávali ťažšie. Na jednoduchosť, s akou snímka prišla, už Hollywood nie je zvyknutý. Nie je to však známe meno v titulkoch, čo robí Deti moje filmom, ktorý by ste nemali obísť.

Rodinná dráma funguje na dobrom scenári Alexandra Payna, nestavia na rozprávkovom prostredí, ale na prirodzených a uveriteľne zahraných charakteroch všetkých postáv. Nie nadarmo si zo Zlatých glóbusov odniesol Clooney cenu za najlepší mužský výkon (a film Deti moje obišiel ako najlepšia dráma, nomináciu na herečku vo vedľajšej role nepremenila). Jediné, čo občas vo filme vyruší, je gýčovo znejúca havajská hudba a trochu nadbytočná dejová rovina, v ktorej rodina Kingovcov rieši, ako naloží s úžasným dedičstvom nedotknutej ostrovnej pôdy.


MOJE POCITY:

Obyčajná snímka, povedali by ste si. Môže už síce oslňovať dvoma zlatými soškami, jej čaro je však inde. V otcovskej obyčajnosti lámača ženských sŕdc a dvoch nespratných pubertiačkach pod žiarivým havajským slnkom.


Hodnotenie:
★★★★★★★★½☆

Ohodnoť film aj ty!
Tvoje hodnotenie:

1 Star2 Stars3 Stars4 Stars5 Stars6 Stars7 Stars8 Stars9 Stars10 Stars
(10 hodnotení, priemer: 8.20 z 10)

TRAILER:

Fotogaléria:

jeden-svet-festival-novinky-film-posterMedzinárodný pohľad na svet okolo sa vám premieta už druhý deň v hlavnom meste. V piatich bratislavských kinách sa rozbieha 12. ročník festivalu .

Organizátorom sa podarilo vytvoriť osem filmových sekcií. Dokumentárne filmy z každého kúta sveta, ktoré uvidíte v rámci premietaní, vznikli predovšetkým vďaka digitálnym technológiám a mnohé sa zaoberajú možnosťami komunikácie o ľudských právach a video-aktivizmom.

Cety ku slobode predstavujú boj jednotlivcov voči politickému režimu alebo zaužívaným tradíciam. Zaujímavé príbehy bieloruských divadelníkov v neslobodnej krajine, kubánskych hip-hoperov a ich revolúcie, barmského zabávača, ktorého smiech neprechádza ani napriek opakovaným pobytom za mrežami… to všetko ponúka prvá filmová sekcia. (http://www.jedensvet.sk/index.php?ID=960)
O tom, ako vyzerá sen precestovať svet v aute na solárny pohon vám porozpráva road-movie Solartaxi v rámci sekcie Eko aktivizmus. Okrem nej tu nájdete dokument napríklad aj o tom, nakoľko môže školská zbierka pomôcť juhoamerickému pralesu. (http://www.jedensvet.sk/index.php?ID=962)

Máte právo vedieť, že svet nie je vždy fér. V rámci tejto časti festivalu si môžete pozrieť, ako lacno prichádzajú ľudia z chudobných krajín o svoje obličky.

Naša r/evolúcia

Nové médiá menia svet

Ženské svety

Slovenský dokumentárny film 2010/2011

deťom

Kam v utorok?

Filmový festival Bratislavu ešte neopúšťa

Filmov plné kiná, stačí si len vybrať. Medzinárodný filmový festival Bratislava je v hlavnom meste až do stredy. Kinosály Eurovei, Mladosti, Kina Lumière a Slovenskej národnej galérie sú vám otvorené ešte dva dni. Čo-to sme videli, nechajte sa inšpirovať.

Gnarr
Veselý islandský dokument o volebnej kampani na primátora hlavného gnarrmesta Reykjavík. V neveselej dobe hospodárskej krízy si zabávač Jón Gnarr povedal, prečo si neurobiť fór z takej váženej veci, akou sú komunálne voľby. Založil Najlepšiu stranu a s heslom “Hurá za všetko možné” sa s tímom spolupracovníkov pustil do konkurentov. To, čo sa pôvodne začalo ako vtip, skončilo vážnymi papierovačkami. Jóna zvolili a Reykjavík spolu so zvyškom sveta dodnes neveriacky krútia hlavou.
(Eurovea, 11:30)

Nickyho rodina
Posledný dokoument Mateja Mináča završuje trilógiu o “otcovi”nickyho rodina 668 židovských detí (recenzia tu). Nie je to nijaký záletník ale anglický gentleman Nicholas Winton, ktorý deťom prenasledovaných Čecho-Slovákov pomohol do náhradných rodín v Spojenom kráľovstve a Švédsku. Pred vypuknutím druhej svetovej vojny zorganizoval niekoľko vlakových transportov do bezpečia a na jeho čin by sa takmer bolo zabudlo, nebyť manželky, ktorá pred dvadsiatimi rokmi našla na povale ich domu knihu plnú detských fotografií a stoviek adries. Jeho sila ľudskosti inšpirovala mnoho ľudí po celom svete, ktorých aktivity mapuje aj dokumentárna snímka Nickyho rodina.
(Eurovea 14:00)

Súťaž krátkych filmov
Kraťasy z celého sveta sa predstavili aj v Bratislavethe monster of nix a je treba povedať, že zostavovateľ sekcie mal pri výbere šťastnú ruku. Dvadsaťminútovky nikoho neunudia a je krásne sledovať, ako sa do krátkeho času dá vtesnať pointa i nejaké to filmové majstrovstvo, ktoré nedosahujú desaťnásobne dlhšie trháky. O krátkych filmoch v ponuke MFF Bratislava si môžete prečítať tu.
(Súťaž krátkych filmov I – Eurovea 16:00; Súťaž krátkych filmov II – Mladosť 16:00)

Azyl – krátkometrážna tvorba
Ak je vám i dvadsať minút veľa, nenechajte si ujsť prehliadku minútových a päťminútových filmov Azyl. Tentokrát budete v nesúťažnej sekcii môcť zhliadnuť tridsiatku filmov, ktorých zoznam nájdete tu. (http://www.iffbratislava.sk/program/programove-sekcie/azyl/)
(Eurovea 16:30)

…a já, Katarína Kolníková
Dokument o jednej z najvýraznejších postávA JA, KATARINA KOLNIKOVA Radošinského naivného divadla Kataríne Kolníkovej je záverom trilógie Juraja Štepku z prostredia jedinečného divadelného súboru. “S jej jedinečnou a neopakovateľnou osobnosťou vošlo do slovenského divadla nepredstierané poetické fluidum, čaro ducha jednoduchého, ale vnútorne bohatého človeka. S Katarínou Kolníkovou prišla na javisko Radošinského naivného divadla prostá, rozpoznateľná ľudská správa o človeku a živote, správa životná a dobre čitateľná, zrozumiteľná – skrátka človečia,” píše festivalová knižočka o dokumente.
(Eurovea 18:00)

Toto je to miesto
Aj pri hľadaní samého seba môžete rozosmiať publikum.this must be the place Pozerajúc sa na Cheyenne, hlavného hrdinu koprodukčnej snímky This Must Be the Place, sa ani inak nedá. Päťdesiatročná vyslúžilá rocková hviezda so silným mejkapom, smiešnou chôdzou, slabým hláskom sa na dôchodku nudí. Z rutiny ho vytrhne správa o umierajúcom otcovi, s ktorým si nikdy neboli blízki. Cheyenne príde neskoro a aby to aspoň trochu odčinil, vyberá sa dokončiť otcovo pátranie po bývalom nacistickom dozorcovi z Osvienčimu, ktorý ho cez vojnu ponížil. (Ťažko sa mi píše o tom, aký skvelý je to film – jednoducho, ak máte dnes čas, istotne si choďte pozrieť.)
(Eurovea 19.30)

foto: iff ba

Novinky: Z denníka 13. MFF/IFF Bratislava (3)

V nedeľu bol najlepším filmom Habemus Papam

mff-festiva-film-novinky-MFFVo vrecku dočmáraný program, v ruke predžmolená vstupenka, hlava plná plánov, ako vidieť všetko, čo treba a medzitým to stihnúť niekde zaliať kávou… Nejako tak vyzeral náš víkend na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava.

Iné ticho ine-ticho-film-festival-recenzia(Another Silence, r. Santiago Amigorena)
O tom, ako vedia zmĺknuť city po ťažkej rane, hovorí koprodukčná dráma, ktorú v rámci súťažnej sekcie prišiel na festival predstaviť sám režisér. Ako povedal, nechcel nakrútiť zložitý a ťažký film. Mladá policajtka sa vyberá po stope nájomného vraha, ktorý jej zavraždil manžela a malého syna. Z Kanady cestuje až do Argentíny, len s batohom, bez rozmýšľania, odhodlaná k jedinej veci – pomstiť sa. Z vnútorného ticha ju vytrhne až pohreb dievčatka v malej dedine a takmer až láskavá vyrovnanosť otca s jeho stratou. Námet snímky dovolil Amigorenovi ukázať citový minimalizmus zničenej ženy a pri ceste za odplatou jej pátranie v sebe samej.
Hodnotenie: 6/10

Faust Faust-film-festival-recenzia(Faust, r. Aleksander Sokurov)
Ruský film na motívy Goetheho poémy rozpráva klasický príbeh o tom, ako veľmi je človek náchylný podľahnúť pokušeniu vo všetkých jeho formách. Viac ako dvojhodinový film o duši z vás tú vašu vyrazí. Neviem, nakoľko ste vycvičení filmami s jakubiskovským spracovaním, no ja som mala pocit, že Faustovi viac pristane ohraničený priestor divadelného javiska ako voľnosť pred kamerou. A hoci je návrat k nemčine pekným gestom, sledovať naraz titulky padnuté pod plátnom i obraz na ňom, je pri snímke s dôrazom na repliky naozaj o dušu.
Hodnotenie: 2/10

Toto je to miesto toto-je-to-miesto-film-festival-recenzia(This Must Be The Place, Paolo Sorrentino, Italy, France, Ireland, 118 min.)
Starnúca legenda rocku sa venuje už len trhovým akciám. Tesco vládne svetu a rocková hviezda to dostatočne vníma… Jeho život je už z veľkej časti nudný. Zmena nastane, keď sa dozvie, že jeho otec, s ktorým si boli veľmi ďalekí, zomiera. Kým sa Cheyenne () dostaví do New Yorku, otec je po smrti. Tu sa dozvedá o svojom otcovi, že život „zasvätil“ ponižovaniu a lapaniu nacistického zločinca, bývalého dozorcu z osvienčimského tábora, Aloisa Mullera. Tak pokračuje Cheyenne v otcovom pátraní. Po strastiplnej ceste nájde svoj cieľ a stojí pred otázkou dospieť, či sa pomstiť. Film má v sebe silnú negativistickú stránku, ktorá ani hlavnou myšlienkou na konci nezmierni jej silu a tým sa dosť odlišuje od jeho protipólu, filmu Strom života. Film ostane medzi tými s vynikajúcim hodnotením, lebo ľahkosť humorných situácii a sebairónia nezameniteľne participovali s dejom a okolím.
Hodnotenie: 8/10

Habemus Papam habemus-papam-film-festival-recenzia(, Italy, France, 104 min.)
Film veľa ľudí pravdepodobne zaskočil a na začiatku aj sklamal. „Hádam si niekto nemyslí, že som prišiel pozerať nejaký život kňazov a to, čo celý deň robia.“ A ako lúsknutím prstov nastal nádherný dejový obrat, ktorý sa len tak vo filme nevidí. Vo svetovom formáte je film hodnotený ako dráma, no dráma na ktorej sa zabávate, nie je dráma. Štylisticky by sa dal film prirovnať k Chaplinovmu Diktátorovi, kde sa celý čas bavíme na nezmyselnosti predpisov a nakoniec vystúpi diktátor s rečou, ktorá zmení nie len myslenie diktátora, ale človeku naraz začnú lietať myšlienky filmom, životom, medzi pravdou a klamstvom, medzi dobrom a zlom a nevedia sa zastaviť. Vypnúť aspoň na stotinu sekundy myšlienky. Presne takýto je film Habemus Papam. Po smrti starého pápeža je volený nový. Kardináli sa zatvárajú v Sixtínskej kaplnke a volia medzi sebou nástupcu zosnulej hlavy cirkvi. Úžasne zobrazený vnútorný pohľad na duchovných, ktorí vynikajú v tvare ľudí s takými istými chybami ako aj my. Závisť, nenávisť, víťazstvo. Na jednej strane. Z tej druhej sa rozoberá pocit zodpovednosti jedného človeka za miliardu ďalších. Pápež sa zľakne a tak sa výlet na voľbe pápeža predlžuje, lebo kým nebude oficiálne vyhlásený a nevystúpi a nepozdraví dav, oficialita neprebehla. Tak je povolaný psychoanalytik (, zároveň aj režisér). Stoja vedľa seba dva svety. Náboženský a vedecký. Ako napísal Egon Bondy „Ve všední den i v neděli, všechno už je v prdeli, jen ty filmy sovětský, ty jsou vědecký“.
Hodnotenie: 9/10

zdroj: iffbratislava.sk

TRAILER:

Recenzia: Strom života

Život za Palmu

Strom-zivota-film-feelingmovies-recenzia-novinkyAk ste si vždy kládli otázky o zmysle života, vesmíru a tak vôbec, pre vás natočil Strom života. Film o prežívaní detstva, rozporoch dospievania a návrate ku koreňom úspešného muža získal v Cannes Zlatú palmu.

Zvedavé otázky nevyrieši, možno práve naopak vo vás vyvolá nové. Nielen o ľudskom prežívaní životných období ale aj o samotnom filme.

Pokiaľ v kine neobsedíte, alebo si pred plátno sadáte po náročnom dni, dve hodiny desať minút trvajúci Strom života nebude najvhodnejšou voľbou. Americký režisér a scenárista (Badlands, 1973; The Days of Heaven, 1978; The Thin Red Line, 1998; The New World 2005) nakrútil pocitový film, v niektorých častiach až poetický, plný podobenstiev o živote jednotlivca ale aj Zeme.

Úspešnému biznismenovi () v betónovom meste čoraz častejšie uteká zrak cez presklené okná kdesi hore, k oblakom. Spomienkami sa vracia do detstva, ktoré strávil v malom meste kedysi v päťdesiatych rokoch. Vidíme detskú prirodzenosť a nevinnosť v objatí matky () aj hľadanie vlastnej cesty počas dospievania pod prísnym dozorom otca ().

Matka a otec nepredstavujú vo filme len klasické rodičovské funkcie, ale do ich charakterov premietol režisér podobu prírody a Boha. Ako mladý Jack (Hunter McCracken) vyrastá, postupne vidíme aj v jeho správaní rozbroj medzi prirodzenosťou a príkazmi, niečím čo je nám vlastné a tým, čo ako človek získavame.

Z filmu je cítiť, že prednášal filozofiu – v Strome života je veľa symbolov a odkazov. Možno až príliš veľa. Režisér a scenárista si trúfol na nezvykle tichú a pokojnú snímku s množstvom dlhých obrazov, takmer až z učebnice biológie (pri pasáži o vzniku sveta máte na chvíľu pocit, že nesedíte na víťaznom filme z Cannes, ale na prírodopisnom dokumente, z ktorého vás vyruší pochrapkávanie šíriace sa odniekadiaľ z premietacej sály. A nechýbajú dinosaury).

MOJE POCITY:

Herecké obsadenie, poetické obrazy zo života, zobrazenie prežívania, silná hudba – to všetko sú kladné stránky filmu, ktorý je určený skôr pre vytrvalého diváka. Chvíľu máte pocit, že Malick rozpráva o vašom detstve a spomeniete si na všetky rozbité okná a dni strávené s kamarátmi na dvore. Je preto možno na škodu, že zo Stromu života sa stal náročný film o vcelku jednoduchej veci, ktorú zažíva v rôznych podobách každý z nás.


Hodnotenie:
★★★★★★★☆☆☆

Ohodnoť film aj ty!
Tvoje hodnotenie:

1 Star2 Stars3 Stars4 Stars5 Stars6 Stars7 Stars8 Stars9 Stars10 Stars
(24 hodnotení, priemer: 7.58 z 10)

Fotogaléria:

Recenzia: Muži v nádeji

Muži v pokušení

Muzi_v_nadeji_recenzia_film_novinka_1Po divácky úspešnej sonde do ženských pokušení prichádza s filmom o mužských nádejách. Do kín prináša pohodovú komédiu s nadsadeným pohľadom na vždy vďačnú tému mužsko-ženských vzťahov.

Ondřej () je ženaté trdlo zavrznuté kdesi medzi manželským stereotypom a prácou, ktorá ho príliš nebaví. Naopak, jeho svokor Rudolf (Bolek Polívka) si život užíva. Má na šťastie vlastný recept, ktorý okrem aktívneho dôchodku počíta s láskyplným manželstvom. A niekoľkými bokovkami. Mysliac si, že manželka (Simona Stašová) nič netuší, nenechá šarmantný penzista totiž na pokoji žiadnu sukňu a túto filozofiu sa snaží vštepiť aj svojmu zaťovi. Ten zaťato odoláva až do chvíle, kým sa neobjaví mladá Šarlota (Eva Vica Kerekes).

Rudolfovo presvedčenie o správnosti vlastnej filozofie sa zvrtne, keď jeho manželka zomrie. Príde na to, že pokiaľ sa nemá ku komu vracať, nemá zmysel ani za niekým odchádzať. Okrem toho zistí, že v manželstve nebol jediným záletníkom. Úlohu šarmantného neverníka preberá “ňouma” Ondřej a skrotnutý Rudolf sa snaží zaťa varovať pred chybami, ktoré robil kedysi on sám a presvedčiť ho, že tá monogamia predsalen nemusí byť zlá vec.

O tom, že muž nie je nikdy pozornejší, ako keď nemá čisté svedomie, nás režisér Vejdělek presviedča s nadneseným príbehom o manželských mnohouholníkoch. Do hlavných úloh si vybral známe mená, a treba povedať, že úspešne. Nie je to tým, že Bolek Polívka nemá od filmového Rudolfa ďaleko, ale so Simonou Stašovou im to na plátne pristane a lepšieho ňoumu ako Jiřího Macháčka u susedov len ťažko nájdete. Eva Kerekes je zvodná, no mnohokrát sa mi stalo, že som jej repliky nerozumela (avšak rozprávanie nebolo to, prečo ju do filmu obsadili).

Príbeh je chybou scenára na začiatku trochu nemotorný, mňa začal baviť viac až v druhej polovici. Rovnako aj mnohé postavy (napríklad Ondřejova manželka Alice v podaní Petry Hřebíčkové) dostávajú skutočný priestor na vyjadrenie až v druhej časti.

MOJE POCITY:

Muži v pokušení sú celkom príjemnou komédiou, ktorej nechýbajú prekvapenie, niekedy vtipné dialógy a situácie, divák nepríde ani o príležitosť na zamyslenie. Niekto si možno v kine zaslintá, niekto pospí, ale rozhodne je nová česká komédia tým lepším, čo sa v súčasnosti v premietacich sálach nachádza.


Hodnotenie:
★★★★★★☆☆☆☆

Ohodnoť film aj ty!
Tvoje hodnotenie:

1 Star2 Stars3 Stars4 Stars5 Stars6 Stars7 Stars8 Stars9 Stars10 Stars
(41 hodnotení, priemer: 8.90 z 10)

TRAILER:

Fotogaléria:

Recenzia: Barbar Conan

Barbarstvo pre vytrénovaného diváka

barbar_conan_posterPodľa legendy existuje maska, ktorá svojmu majiteľovi dala nekonečnú moc a silu. Vládol veľkej ríši, kým sa barbarské kmene nespojili a krutovládcu neporazili. Aby sa teror už nikdy nezopakoval, masku rozbili a každý náčelník si jej kus odniesol a dobre ukryl.

Časť z legendárnej masky ležala aj pod domom v cimmerskej dedine. Po jeho podlahe chodil syn náčelníka, zrodený v boji. Jeho tehotnú matku pri prepade dediny zasiahol útočník do brucha – je to dosť nechutná story, radšej vám ju tu rozprávať nebudem. V každom prípade z malého Conana vyrástol silný a dravý chlapec, ktorý pri skúške dospelosti ako jediný preukázal obrovskú odvahu a zabil štyroch barbarov, ktorí chceli napadnúť ich dedinu.

Ďalšiemu plieneniu však už zabrániť nedokázal. Khalar Zym túži ovládnuť svet a získať naspäť mŕtvu manželku. K tomu mu má dopomôcť legendárna maska, ktorej posledný kus leží v Cimmerii. Náčelník mu ho ale podobrotky vydať nemieni, preto musí zomrieť. Conan sa tomu všetkému prizerá, potom sa snaží zasiahnuť, no nie je ostatočne silný, aby otca pred smrťou zachránil a takmer zomrie tiež.

Khalar Zym () spoločne so svojou dcérou, čarodejnicou Marique (Rose McGowan) tak dajú dohromady masku, no potrebujú ešte “rýdzu krv” na to, aby nabrala svoju moc. Po nej pátrajú takmer 20 rokov, zatiaľ čo Conan (Jason Momoa) chodí po svete, mláti okolo seba mečom a hľadá vraha svojho otca, aby ho mohol pomstiť.

Rýdzu krv – Tamaru (Rachel Nichols), poslednú žijúcu členku z rodu, nájde Khalar v kláštore, no dievčine sa podarí ujsť. Od prenasledovateľov ju zachráni Conan a “drží ju v zajatí” pretože vie, že Khalar si po ňu príde a on bude mať možnosť konečne ho zabiť. Khalarova sila a dcérine kúzla sú však mocnejšie a Conan s Tamarou musia utiecť. Zlovládcovi sa však Tamaru nakoniec podarí zajať a s pomocou jej krvi aj takmer splniť to, po čom túži. Ale príde Conan a … no, však to poznáte, hrdina.

Jedného z najlepších postáv fantasy, barbara Conana, stvoril spisovateľ Robert Erwin Howard v 30. rokoch 20. storočia. Dnes by sa v hrobe obracal, keby vedel, čo s jeho bojovníkom narobil moderný Hollywood. Originálny film o Conanovi z roku 1981 označujú dodnes fanúšikovia fantasy za jeden z najlepších, čo v rámci žánru vznikli. Dokonca aj Arnold Schwarzenegger, ktorý Conana v osemdesiatych rokoch stvárnil, sa v tejto úlohe zaskvel.

Conanovo motto je “Bojujem, milujem, zabíjam, a to ma robí šťastným” a skutočne, presne podľa toho sa na plátne správa. Všetky boje, ktoré podstúpi, sledujú len jeden cieľ – pomstiť otcovu smrť (no a zachrániť krásnu Tamaru, keď už to musí byť). Počas celého filmu som nemala pocit, že by mu šlo o ochranu ľudí pred zlou silou masky, čo som, zjavne naivne, považovala za hlavnú myšlienku filmu. A láska k Tamare? Áaale však načo.

Čo však film stratil na myšlienke, tvorcovia doplnili násilím. Nepatrím k nežným dušiam, znesiem veľa, no toľko krvi a nepríčetnej agresie som naposledy videla… vlastne asi ani nevidela. Násilie sprevádza dej od prvej scény, kedy sa Conan narodí a neopúšťa ho dokonca. Samozrejme, film o bojovníkovi ho obsahovať musí, ale autori ho poňali až príliš explicitne. Čo sa týka castingu – Conan má svaly (ale to je všetko), Tamara je pekná (ale to je všetko) a pohľady ostatných postáv (hádam okrem starých mužov) napovedajú, že ich nositelia sú skôr zrelí do nápravno-výchovného ústavu, než do kina.

Barbar Conan sa na Slovensku premieta aj v 3D a nová technológia vybojovala tvorcom aspoň jedno plus. Filmu by síce podľa mňa pokojne stačili aj dve dimenzie, no treba povedať, že akčné triky, bojové scény a prostredie sa vcelku vydarili. Rovnako aj hudba je vďačne dokresľujúca.

MOJE POCITY:

Nie som fanúšikom tohoto žánru, to dopredu priznávam. Ale do kina som nešla s predsudkami, možno aj vďaka celkom podarenému traileru. No hneď prvá scéna, keď Conana vyrežú z brucha matky, ma zaskočila. Nuž a podobne realisticky vykreslené scény násilia pokračovali. Pre milovníkov žánru a hlavného hrdinu je to určite must-see film, no svojim kamarátom ho odporúčať nebudem.


Hodnotenie:
★★★☆☆☆☆☆☆☆

Ohodnoť film aj ty!
Tvoje hodnotenie:

1 Star2 Stars3 Stars4 Stars5 Stars6 Stars7 Stars8 Stars9 Stars10 Stars
(31 hodnotení, priemer: 6.29 z 10)

Fotogaléria:
1231 z 3