19. storočie

V 19. storočí boli rozšírené rôzne mechanické atrakcie, ktoré mali vyvolávať ilúziu pohybujúcich sa predmetov. Odlišné názvy – kinesiskop, stroboskop, kruh života, zootrop, praxinoskop – skrývali podobné postupy. Vznik filmu predchádzal objav fotografie (Joseph Niépce, 1822). Medzi zlepšovateľmi fotografickej techniky patrí významné miesto aj slovenskému matematikovi a fyzikovi Jozefovi Maximiliánovi Petzvalovi. Roku 1840 skonštruoval portrétový objektív so svetelnosťou, ktorá umožňovala skrátiť expozičné časy na niekoľko sekúnd. Na konci osemdesiatych rokov bol k dispozícií celuloidový pás, fotografia a rozmanité prístroje využívajúce doznievania pohybu na sietnici ľudského oka. K ich premene na filmový prístroj dospeli viacerí priekopníci kinematografie naraz: Jean Acmé Le Roy, Thomas Alva Edison, Max Skladanowsky, August a Louis Lumièrovci.

Thomas Edison patentoval v roku 1891 filmovú kameru – kinetograf a neskôr spolu s Williamom Dicksonom premietací prístroj kinetoskop (umožňoval pozerať film jednému človeku cez okulár so zväčšovacím sklom). V roku 1893 založil prvé filmové štúdio Black Mary, kde vyrábal 35mm filmy pre kinetoskopy. V Európe sa presadil kinematograf bratov Lumièrovcov. Na rozdiel od Edisonovho vynálezu dovoľoval, aby jeden film sledovali viacerí diváci. Ich prístroj sa dal použiť podľa potreby aj na kameru, projekčné či kopírovacie zariadenie a dal sa jednoducho prenášať.

Prvá verejná projekcia Lumièrovho kinematografu bola v júli 1895. 28. decembra 1895 v Grand Café v Paríži sa uskutočnilo prvé verejné filmové predstavenie. História svetovej kinematografie sa odvíja práve od tohto dátumu. Lumiérovci vnímali svoj vynález ako technickú atrakciu, ktorá nebude dlho pútať pozornosť a nezíska si stály záujem publika. Robili však všetko preto, aby sa dostal do hlavných miest a na kráľovské dvory. V roku 1896 zažili premiéru aj iné mestá – Londýn (7. február), Berlín (28. apríl), Ženeva (1. máj), Bombay (7. jún), New York (28. jún), Mníchov (11. júl). V rakúsko-uhorskej monarchii sa prvé predstavenie lumièrovských filmov odohralo 27. marca 1896 vo Viedni. Cisár František I. sa zúčastnil premietania 17. apríla 1896. Na projekcie sa zväčša prenajímali sály v hoteloch a kaviarňach. Predstavenia trvali približne dvadsať minút.

Na Slovensku sa po prvýkrát premietal „najsenzačnejší rad živých fotografií“ v sobotu 19. decembra 1896 vo veľkej dvorane hotela Schalkház (dnes Interhotel Slovan) v Košiciach. Druhé predstavenie bolo ohlásené na nedeľu, no neuskutočnilo sa pre nezáujem publika. Vstupné bolo až 40 grajciarov na sedenie a 20 grajciarov na státie.

Zdroje: Václav Macek a Jelena Paštéková, Dejiny Slovenskej Kinematografie, 1997