Filmový web Feeling Movies pripravil nielen pre svojich fanúšikov nedeľné posedenie pri filme Maléna od režiséra Giuseppe Tornatoreho, ktoré sa bude konať už zajtra, tj. 21 apríla (nedeľa). Podujatie pre fanúšikov filmu ale aj pre tých, čo si len radi posedia, sa bude konať v Bratislave na Obchodnej ulici v podniku Spirit of Wine. Srdečne vás pozývame. Posedenie začína o 20:00 a dúfame, že vám s nami bude natoľko príjemne, že sa do našej spoločnosti vrátite znova. O pripravovaných akciách budeme informovať na našej stránke.

Kandidáti na Zatú malinu začali produkovať filmy

Asi je niekedy pocit len veľký klam, možno je to len niečo imaginárne a možno je to niečo vnútorné, čo sa v nás deje neustále. Ale tentoraz ma pocit určite nesklamal. A tak na svetlo sveta po „hviezdnom“ Twilighte prichádza od tej istej spisovateľky ďalší nemožný film s predpokladom ešte horšej dejovej predlohy. Miestami som sa začal báť, či som išiel na sci-fi film alebo porno na veľkom plátne. Autori sa držali pravidla Scary Movie – „chceš sa zbaviť diabla v tele, sexuálne ho z teba vytlačíme“.

Stephenie Meyer píše bestsellery, ktorým niet páru na svete. Na jednej strane búra všetky doteraz zaužívané pravidlá sci-fi a mýtických postáv a zároveň navodzuje primitívnu ľudskosť. Asi to ľudia potrebujú. Ja sa už teraz teším na obdobie, keď budem mať 60 rokov a budem môcť dostatočne s odstupom času ohodnotiť, ktoré knihy sa ozaj stali tými najlepšími, a ktoré adaptované scenáre boli z hľadiska filmu tým prínosným. Zatiaľ v tejto sfére dominuje Harry Potter, Pán prsteňov a originálny scenár Avatar. Twilight časom ostane len ako zabudnutá pieseň v súzvuku tónov silných myšlienkových filmov.

Zem začali okupovať mimozemšťania. Prichádzajú na Zem dlhé svetelné roky a napájajú sa na mozgový kmeň, čím blokujú osobné myšlienky a snažia sa „zdokonaliť“ ľudí, ako bytosť zlú, skorumpovanú a hriešnu. Stále existujú hniezda pôvodných ľudí, ktorí sa bránia tejto expanzii a bojujú proti tomuto útoku. Melania sa dostane do rúk mimozemšťanov. Na jej nervový systém sa napája mimozemšťan Pútnica a má identifikovať hniezda. Melania sa ale bráni a snaží sa ukázať tie krásy nášho sveta (vraj lásku ale skôr ide o sex).

Film je úplný prvoplánový bullshit. Čudujem sa Andrewi Niccolovi, že sa na tento projekt dal zlákať. Byť na mieste režiséra, tak sa z niektorých scén nie smejem, ale asi by som počas natáčania nebol ani na pľaci, aby som neurazil hercov, ktorých výkony by sa dali hodnotiť … no nedali hodnotiť. Je pravda, že za tým všetkým, čo vo filme dokázali tvorcovia natárať, sa skrýva aj pár krásnych myšlienok, napríklad že nie je podstatná krása ale duša. No tento motív je skrytý v toľkých škrupuľách, že nakoniec vyzerá ako lacný sveter z Kenvela. Dôvod jednoduchý, vyberú tie najkrajšie postavy, skoro modelingové typy, a snažia sa vám nahovoriť niečo o duši. Ďakujem, neprosím, radšej si pozriem Malénu s Monicou Bellucci.

Fotogaléria:

Nepripomína vám to niečo?

Keď ste iný, nosíte okuliare.

Hostiteľ poster

V srdci majú mimozemšťania lásku.

A teraz urobím čo?

Hm, mali by sme ju asi zabiť.

Keď ste iný, nenávidia vás.

Keď ste iný, iný, nenávidia vás ešte viac.

Otázka je ale s kým sa vyspí. Riešenie je jednoduché, s oboma.

Keď je smrť rýchlejšia ako klamstvo

Obraz skutočného života Američana, jeho sna a vidín alebo hĺbková sonda do našej spoločnosti? Aj pri jednom, aj pri druhom vám nakoniec prebehne mráz po chrbte. A ste zrazu tam, kde ste nechceli byť. Pri reálnom vedomí, že nech robíte, čo robíte, aj tak vás osud vždy doženie. Je chuť peňazí tak neskutočne vzácna a cenná, že dokážete obetovať všetko? Takmer všetko? Svet už neraz vydal svedectvo že áno.

Je pravdou, že sa Nicholas Jarecki predsa len trochu ťažšie prediera svetom. Amerika je na opačnom konci a my nevieme povedať komu a ako hlboko musel napríklad vliezť do zadku. Mohlo to tak byť a nemuselo. Presne tak isto, ako pripravil svoj druhý celovečerný film. Ten prvý bol takým malým prepadáčikom Informátori (The Informers, 2008) a za tým si natočil jeden „kraťas“, ktorý vyznieva celkom vtipne. Svoje postavenie vo svete filmu si vydobyl predovšetkým dokumentom The Outsider (2005), ktorý ho vyniesol do výšin. Odvtedy hľadá cestu ako dostatočne zaujať. A tentoraz sa to podarilo. A určite to nie je až taký prepadák, ako sa javí na webových hodnoteniach.

Robert Miller (Richard Gere) predstavuje symbol starého amerického prospešného podnikateľa, muža s dokonalým zázemím v rodine a nespútanou osobnostnou silou. Ale ako to býva v realite, všetko sú len pretvárky a dokonalé plány za stenami ďalších osobnostných stien. Tak ako každý podnikateľ, aj on si snaží chrániť svoju kožu a životy ľudí naokolo ho veľmi netrápia. Cez sebeckosť vysvetľuje svoju lásku k ľuďom. Aj takýmto spôsobom sa mu láska navracia. Smrteľná lož nie je tak nebezpečná ako pomsta sebe samému.

Hneď ako prvé, čo si na filme všimnete, je zostarnutie Richarda Gera. Svojím výzorom začína pripomínať Roberta Redforda. Takže to už možno nebude ten najsexi symbol, ktorý dokázal rozrušiť nežné polovičky svojim nástupom na plátno ako vo filme Chicago. Za postavu Millera si vyslúžil nomináciu na Zlatý glóbus 2013. Tentoraz to ale nebola 100% presvedčivá postava, ktorú stvárnil. A možno je to tak správne. Nevedeli ste, čo máte očakávať a samotný Gere vás na to pripravil.
Film je pekným obrazom a akousi kľúčovou dierkou do našich súčasných životov. Nicholas Jarecki aj keď sa to viacerým nebude páčiť, žiaľ načrtol osobnostný život jedinca na 70% podobný s tým reálnym. A veľakrát reálnym s tým naším. Buď ste veľryba alebo lovec. Je pravda, že nie každý sa dostane až na hranicu smrti, len tá je viac menej nepodstatná. Podstatou je skorumpovaná spoločnosť a neustále podkladanie nôh. Ako by sme si na tento aspekt neuveriteľne zvykli a brali ho ako každodennú samozrejmosť. Takýmto štýlom žije samotný Miller. Jeho priateľka a milenka Julie Côte (Laetitia Casta) je príkladom niečoho bežného. Ovšem nie každému sa stane, že cestou útekom ešte aj zmúdrie. Tu musím spomenúť, že aj samotná Laetitia Casta už nie je taký sex symbol, ako bývala začiatkom 21. stor, kedy bola vylepená takmer na každom WC. Peknú úlohu dostala Susan Sarandon – manželku Millera. Podobne ako Sally Field v Oscarovom Lincolnovi aj Susan Sarandon dostatočne participuje na svojej postave. Nezavadzia a dáva samotný príbeh do toho najzrozumiteľnejšieho obrazu myšlienok. Práve jej postava je kľúčová. Niekde som zazrel vyjadrenie (predpokladám asi fanúšik filmu), že film bol len bláznivý súhrn o zbohatlíkovi a jeho nevyliečiteľnej chorobe – „úloha idiota“. Nie práve posledný záber dáva čiastočne odpoveď na vašu otázku „prečo sa to všetko stalo v takomto poradí“. Lebo sa to zväčša aj tak stáva. Tri posledné zábery sú najpodstatnejšie:

1. Záber na Susan Sarandon
2. Záber na Brit Marling
3. Konečný záber na Richarda Gera

Po týchto záberoch máte nasledujúcich päť minút k tomu aby ste pri titulkoch rozjímali o filme a aby sa vám príbeh mohol vnárať pomaličky do tela.

Fotogaléria:

A čo to bude stať?

Tvoje krásne oči, dcérenka, ja som to platil...

A takto si predstavuje každý chlap život.

A takto si ho predstavujú milenky.

A realita je pritom tak dokonalá.

Ešte sa usmej a choď to podpísať.

Smrteľné lži poster

Smrteľné lži poster

Filmový web Feeling Movies pripravil nielen pre svojich fanúšikov nedeľné posedenie pri filme, ktoré sa bude konať v najbližšom období v dňoch 24.03., 07.04. a 14.04.2013. Podujatie pre fanúšikov filmu ale aj pre tých, čo si len radi posedia, sa bude konať v Bratislave na Obchodnej ulici v podniku Spirit of Wine. Srdečne vás pozývame. Posedenie začína o 20:00 a dúfame, že vám s nami bude natoľko príjemne, že sa do našej spoločnosti vrátite znova. O pripravovaných akciách budeme informovať na našej stránke.

Psychologická dráma z oblati psychológie

Päťdesiatnici tvoria novodobé, inteligentné a pocitové filmy, ktoré sa zapíšu do dejín veľkými písmenami. Medzi takých patrí už 13 rokov v plnej sile sám Steven Soderbergh. Pre neho samotného nie je problémom zohnať tých najlepších hercov. A získať jedinečný námet a dať ho Scottovi Z. Burnsovi, to sa už pokladalo za tu malilinkú samozrejmosť. Tak vznikol jedinečný thriller, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou bude brázdiť budúcoročné nominácie na Oscara.

Steven Soderbergh poslednýkrát prekvapil zvláštne orientovaným ľudským vnímaním prostredníctvom filmu Magic Mike: „ …tento raz vypálil môj antihollywoodsky predsudok a sám mám pri tomto filme nielen pochybnosti vnútorné ale aj technické. Film to zvládol po oboch stránkach, hoci tá formálna občas zaškrípe… “ . Vtedy tam zahviezdil Channing Tatum, ktorého si pre zmenu zobral aj do najnovšieho filmu. Ťahať kráľom nie je také zložité, hlavne ak jednou figúrkou zabijete tri ďalšie na rôznych šachovniciach. Teraz mal po ruke dvoch kráľov a dve kráľovné. Skôr by som to povýšil na cisárstvo. A neuveriteľnou hrou medzi realitou a konšpiráciou ukázal jednu z ďalších zlých vlastností ľudí.

Na jednej strane sú štúdie, na druhej strane je človek, ktorý lieky berie. U nejakých tých srdcovo-cievnych ochorení je to samozrejmé. Lieky beriete a žijete, lieky neberiete a hypertenzia vás zlomí. Ale čo psychologicko-neurotické problémy, vieme vyliečiť jedinca? Vieme mu liekmi zabezpečiť omnoho lepší život? A čo ak sa jedinec stane obeťou farmaceutickej spoločnosti? Čo ako je za tým všetkým omnoho viac? Do akej miery posunul Steven Soderbergh hranice rozumu, inteligentného vnímania a skutočnosti? Do akej miery prekvapil sám seba a do akej miery prekvapí svojich fanúšikov? Ja by som povedal, že do dosť veľkej.
Emily (Rooney Mara) a Martin Taylor (Channing Tatum) nie sú najdokonalejšími jedincami, ale ako pár sa určite snažia o najvyššiu reputáciu v rámci spoločnosti. Taylor sa navracia z väzenia a chce sa zaradiť do spoločenského života, na mieste ktoré opustil, ktoré viac-menej ako tak hýbe finančnými trhmi (či niečím iným). Deň pred návratom Martina chce Emily spáchať samovraždu. Nepodarí sa jej to a dostáva sa pod patronát psychiatra Jonathana Banksa (Jude Law), ktorý sa do Ameriky presťahoval z usmokleného Anglicka. Emily sa hospitalizácii bráni a po dohode s Jonathanom je v domácej liečbe. Párkrát sa stane, že ho navštívi v nečakaných situáciách, kedy mu vysvetlí, že po liečení špeciálnymi liekmi robí veci v stave spánku. Časom prichádza na to, že jej bývala psychologička Victoria Siebert (Catherine Zeta-Jones) predsa len už tieto stavy s Emily zažila.

Zdá sa vám príbeh obyčajná prvoplánová blbosť? Tak som rád, pretože spoilerovať určite nebudem. Napísať, aká je dokonalá kamera, jedinečný scenár a námet, to by bolo pre tento film urážkou. Na kameru (okrem pár záberov, kedy „chyba se vloudila“) by nemalo byť veľa námietok, veď bola presvedčivá a neriadila sa len pravidlami samotnej filmárčiny, ale aj tým, čo chcel samotný Soderbergh. Spojila sa jedinečnosť s pravidlami. A presne takto ma film vyzerať. Na scenári pracoval Scott Z. Burns, ktorý má za sebou už niekoľko známych filmov ako sú The Half Life of Timofey Berezin (2006), Bournovo ultimátum (2006), Informátor! (2009). Jeho zručnosť vo filme Side Effects vyskočila zatiaľ na najvyššiu priečku v osobných možnostiach. Neuveriteľné rozhovory, zápletky a myšlienky. Krásne vygradované situácie s tým, že na každú ste dostali aj odpoveď. Asi jeden z mála scenáristov, ktorý nezabúda na to, že nie je podstatné si len položiť otázku ale ju aj zodpovedať. To najpodstatnejšie vo filme je jeho nosná konštrukcia myšlienky, kedy jedno zlo produkuje druhé a to zas ďalšie. Lenže jedinec, ktorý stojí za svojím vzdelaním, myslením a hodnotami, nemôže byť životom potupený. A to je hlavná myšlienka. O pravdu, spravodlivosť a múdrosť treba bojovať do posledného dychu.
Ale poďme sa ešte zastaviť trochu pri hercoch. Traja z nich dokázali, že ich nie nadarmo glorifikujeme na najvyššie herecké posty. Zároveň je tu aj akási paralela medzi herečkami, ktoré si zahrali v prvej časti trilógie Muži, ktorí nenávidia ženy – Noomi Rapace a Ronney Mara. Jedna si zahrala v psychologickej dráme asi pred polrokom vo filme Babycall, druhej sa to podarilo tentoraz. Jedna predbieha druhú a bojujú o prvenstvo, ktoré neposlušné dievča dokáže viac zaujať divákov vo svojej pokračujúcej filmografii. Jude Law dostal nádhernú rolu psychológa a od prvej chvíle cítite, že práve on je tá osoba, s ktorou budete participovať počas celého filmu. Channing Tatum bol v tomto filme skôr ako prívesok a Stevenovi Soderberghovi to padlo aj celkom vhod po jeho úspechu vo filme Magic Mike. Treba zdôrazniť veľký návrat Catherine Zeta-Jones po naozaj dlhej dobe. Aj keď je vidieť tie roky, ktoré na nej pomaličky pribúdajú, neuveriteľne zahrala postavu psychologičky, ktorá kedysi vyšetrovala Emily.

Fotogaléria:

Jude Law a Catherine Zeta-Jones

Rooney Mara a Channing Tatum

Ako sa cítiš, keď labilita psychiky je vratká...

Vedľajšie účinky poster

Na počiatku bolo slovo, a to slovo bolo väzenie...

Vedľajšie účinky poster

Dr. Jonathan Banks (Jude Law)

Vedľajšie účinky poster

Singerov jedinečný čuch na rozprávku

Nemusím sa báť povedať, že príbeh o Jackovi a čarovnej fazuli určite poznáte. Ale ste si 100% istí, že ten príbeh, ktorý poznáte, sa aj tak skutočne stal? Ja už som predsa len toho druhého názoru. Zlaté vajce tam niekde bolo, ale ľuďom šlo predovšetkým o život. Keď raz prebudíte zlo, ktoré sníva vo výšinách, že sa pomstí rodu Brahmwell, máte úplne natečené do topánok. Ako to zvládne novodobý ženský idol Jack v podaní Nicholasa Houlta?

O Bryanovi Singerovi by sme mohli písať a písať. Od jeho sexuálnej orientácie (ktorá mu narozdiel od Zdenka Trošku neudiera poslednú dobu tak trochu do lebečnej dutiny), cez obžalovania za sexuálne obťažovanie až po jeho jedinečnosť v oblasti režiséra. Aj napriek tomu, že nepatrí medzi najmladších, stále prekypuje svižnosťou a nápaditosťou. Presne tým, čo nás ako deti neustále v našich predstavách dráždilo. Vie presne, ako pretransformovať sen na realitu, neskutočné na skutočnosť. Takýmto spôsobom oživil kreslený seriál X-Men, ktorý od roku 1989 brázdi obrazovky televízorov. Tentoraz sa vybral do sveta, ktorý jeho mysľou putoval rokmi rokúcimi už od detských čias. Ako sa vysporiadal s Jackom?

Jack odchádza na trh, aby predal koňa s povozom, nech za to môžu so strýkom opraviť strechu. Na hrade ho zaujme na chvíľu divadlo. Počas sledovania divadla ochráni česť princeznej a nevšimne si, že mu povoz ukradli. Vo chvíli, keď sa chce dostať z hradu, sú brány uzavreté a hľadá sa mních, ktorý má so sebou čarovné, posvätné fazuľky. Tie sa majú navrátiť do kláštora a byť naďalej ochraňované pred zlomyseľnosťou ľudí. Fazuľky nakoniec končia u Jacka, ktorému sa čírou náhodou podarí všetko pokaziť, a ako sa vraví, jeho šťastie bolo v tom, že ho postretlo vždy nejaké nešťastie.

Ako príbeh dopracovaný z veľkej časti digitálnym efektom zaujme určite široké spektrum divákov. Prečo? Jednoduchosť príbehu okorenená o to nepoznané, ktoré dlhé roky driemalo v niekoľkých hlavách a rukou Singera uzrelo svetlo sveta. Scenár, námet a kamera sú zvládnuté ozaj dokonale. Aj keď scenáristicky sa film trochu zapletáva v strede dĺžky filmu, podobne záver je na tak jedinečný príbeh trochu plytký s rýchlym spádom. Aj napriek tomu trojica hodnotení neklesne hlboko.
To čo vás ale zaujme omnoho viac, je herecké prevedenie trojice Ewan McGregor, Nicholas Hoult a Ian McShane. McGregorov neuveriteľný šarm sa predviedol práve v tomto filme. Je to možno trochu zvláštne, ale je to tak. K tomu záber samotného Jacka v podaní Nicholasa Houlta bol celkom dobrým ťahom. Singer má čuch na hlavných predstaviteľov filmu. Akoby vedel, čo mladého diváka zaujme, akoby vedel ako pritiahnuť do kina aj toho staršieho, ako neunudiť v pohnutej dobe a využiť modernú technológiu, ale zároveň nechať dýchať klasiku a romantiku, ktorou nás kedysi zahŕňali rodičia prostredníctvom rozprávok. K tomu pripojíme krásnu Eleanor Tomlinson a láska a boj o niečo hlbšie sa môže začať.

Fotogaléria:

Jack, zabijak obrov poster1

Jack, zabijak obrov poster2

Takto sa zachráňujú princené.

Všetko to niekde začína a tentokrát to začalo fazuľami.

Ewan McGregor ako Elmont

Na pomstu sa čakalo dlhé obdobie ...

... a stačilo len pár fazuliek z pomsty ...

... a ani hviezda Singera Nicholas Hoult v úlohe Jacka neverila, že to ozaj dokáže uhrať...

Ian McShane ako kráľ Brahmwell ...

Jack, zabijak obrov poster3

Jack, zabijak obrov poster4

Jack, zabijak obrov poster5

Jack, zabijak obrov poster6

Keď horor zabudne, že je hororom

Horor zo súčasnosti je ďalším možným prepojením s klasikou určitých javov a nevysvetliteľných úkazov modernej doby s tou starou. Aj keď film vznikal na “remake“ základe, ponúka nám možnosť minimálne desivého príbehu, ktorý aspoň najbližšie minúty bude búchať na vaše zmyslové bunky. Prvotný scenár a námet filmu vznikol v roku 2008 ako krátkometrážny rovnomenný horor od Andresa Muschiettiho a od tej doby pribral na ďalších 97 minútach. Ktorým smerom sa nakoniec vybral? Dokázal premôcť námetovo takmer rovnocenný horor Žena v čiernom?

Andres Muschietti je vo svete zlatého plátna ozaj nováčik. Na konte má dva krátkometrážne filmy, pričom jeden z toho je „remake“. Do akej miery sa zapíše vo svete hororu, ktorý sa v poslednom období stáva lákadlom čoraz väčšieho množstva ako režisérov tak aj divákov? Dôvod pre zvýšený záujem o žáner je jednoduchý. Prestávame sa báť (takže nám niektoré veci prídu ako samozrejmosť). Prestávame snívať. Andres Muschietti predsa len žije svoj sen, ktorý prerozpráva svojou veľkou takmer dvojhodinovou prvotinou.
Horor Mama môžeme zaradiť medzi klasické horory modernej filmovej tvorby vychádzajúcej z podtextu zmyselnosti príbehu. Jeffrey sa stáva obeťou spoločensko-hospodárskej krízy a pod tlakom zavraždí nielen svojich spoločníkov ale aj manželku. Čo ale s deťmi? Cestou vykúpenia sa aj v tomto prípade črtá smrť. Zoberie deti a cestou havarujú. Mali šťastie, ja by som taký pád neprežil. Dostanú sa do starej chalúpky ako z Janíčka a Marienky, ktorú obýva …MAMA… . Po piatich rokoch Jefferyho brat Lucas neustále pátra po bratovi a deťoch. Tie sa predsa len nájdu, ale s nimi prichádza aj zvláštna bytosť. Čo sa stane, keď sa o deti zaujíma ešte niekto?

Andres Muschietti pravdepodobne dopredu vedel, ako film bude vyzerať. Možno ani nemal byť taký dlhý, ale jeho letargicko-snivá atmosféra dodáva hororového filmu predsa len trochu viac napätia. Keď si pozriete jeho trojminútovú predverziu, určite sa naľakáte. Presne tá istá scéna v celovečernom filme už na vás pôsobí dosť nadnesene (miestami vtipne). Film začína ako ozajstný príbeh zo súčasnosti, kedy rodina dostáva ranu a časom sa predsa len aké-také dvere radosti otvoria. Film do chvíle prvého oficiálneho nástupu MAMA má neskonalú atmosféru. Ten pocit, že neviete, kto to je, čo chce a prečo tam bol, vami lomcuje na hrane výskumu samotného psychiatra. Je to približne prvá polovica filmu, ktorá neskonale rezonuje vašou mysľou. Tá vynikajúca práca s kamerou, dostatočný odstup a prehlbovanie napätia. Za prvú polovicu hodnotím 9/10. No a za tú druhú naškrabem maximálne 4/10. Úplne upadol nápad, stratila sa myšlienka a záver je ako z knihy o duchoch zo 16. storočia. Tým ako sa to pokazilo, poznám aj odpoveď na otázku z úvodu. Áno, Daniel Radcliffe vo filme Žena v čiernom predsa len vyhral.

Čo ozaj nepochopíte, je neuveriteľný herecký výkon Jessicky Chastain. Ja som z toho trochu vedľa, pretože čo film to úplne iná postava, úplne zmenená žena, s úplne iným pocitom, náladou, … je hlavným frontmanom filmu a už teraz som zvedavý, v akej pozícii ju uvidím najbližšie. Predsa len by som mal spomenúť aj obe herecké sestry, ktoré majú na svojom konte niekoľkonásobne viac filmov ako niektorí naši slovenskí najobkecávanejší herci. Miestami aj dievčatá samé utiekli realite, no aj napriek tomu si neuveriteľne sadli s Jassicou Chastain.

Fotogaléria:

Pamatam si ako bu bu bu na mna zaberalo ...

Aj scény ako zo Psycha ...

A potom to prišlo nie len na nich ...

Uvideli, čo učinili a kam smerujú.

Lenže ocec je ocec a ten še ňeňechá zastrašic...

A potom sa pozriem či ešte máme Marlenku od Trošku.

Mama poster

Česi v medziplanetárnom priestore.

Veľakrát sa stane, že niektoré náhodné udalosti sú tak neuveriteľne na seba naviazané, až to vyzerá ako osud. Hudobne sa podieľal na filme Michal Hrůza a film doslova „hrůza“ aj je. Nudný, neokrôchaný s postupne zvyšujúcou sa intenzitou abnormalít a absurdnosti otvoril tohtoročnú českú filmovú scénu po animovanom prepadáku Čtyřlístek ve službách krále.

Jiří Chlumský to má trochu ťažké. Na jeho filmy sa pozerá s dosť silnou kritikou. Je to tak od prvého filmu z roku 1997 Stůj, nebo se netrefím!, a následne s ďalšími celovečernými filmami Konečná stanica (2004), Prachy dělaj člověka (2006), 7 dní hříchů (2012). Jediný film z jeho tvorby, ktorý zaujal a ničím veľmi nedráždil divácku verejnosť sa stal film z čias protektorátu a Slovenského štátu Nedodržaný sľub (2009). Tentoraz prešiel k súčasnej tvorbe a dá sa celkom iste povedať, že aj tu vyhorel láskou k filmu. Vstup „in media res“ sa predsa len nevydaril. Dôvod? Nedokonalosť postáv, scenára, myšlienok. Nečudo. Stoja za ním Andrea Jarošová a Kristina Dufková. Čo také očakávali, že ak píšu scenár na tému muž – žena, pochopia všetko? Bez mužov? Veď samotný názov hneď dáva ľuďom do popredia myšlienku na omnoho známejšiu knihu „Ženy sú z Venuše a muži z Marsu“. V tomto príbehu by som to asi upravil na slogan „Muži sú a ženy z Pluta“.

Do deja vstupujeme časovou skratkou k udalostiam spred desiatich rokov. Tam sa Vendula a Martin prvý krát spoznajú a predsa len to akosi zaiskrí. Časom sa pridávajú dvojičky, batoľa a problémy. Jedným z nich je aj Vendulina túžba opäť maľovať a tá cesta ju zavedie k bývalému kolegovi. Ako sa manželom podarí prežiť krízu stredného veku?

Alebo ako sa vám podarí prežiť krízu v kine? Po prvých minútach máte pocit, že film bude napredovať s neuveriteľným tempom. Chyba. Neverte takým náznakom. Tempo sa stratilo, stratila sa aj myšlienka a aj aká-taká nosná konštrukcia nápadu. Aj keď kamerovo nie je film na tom zle, zábery sa snažia byť detailné, zamerané na podstatu snímaného a snímaných. Ale ten zvyšok je predsa len akosi mimo. Podstata toho zlého – zbytočné odbočky a rozšírenia prvotného námetu. Veľa myšlienok a pochodov je nevysvetlených. Tým sa odchádza od hlavných postáv a ich konania a dostávajú sa viac menej na druhú koľaj. Aj keď nechcene. A postupne sa tento príbeh triešti na nepochopené závery.
Hovoriť o zvládnutých hereckých výkonoch, to nemôžem. Jan Budař ma už asi tak skoro neprekvapí. Herecky je v poslednom období úplne mimo film-real. Posledné roky je najobsadzovanejším hercom. Nebyť filmu Nuda v Brne, predpokladám, že si do silnej hereckej postavy ani nepichne. A samotný Václav (2007) mu toto miesto zaistil. Odvtedy je to ozaj len „nuda“ v Čechách. Kristýna Boková-Lišková sa vynímala vo filme Občiansky preukaz, no v novom filme veľa vody nenamútila. Pekná tvárička ostáva, ale chuť herecky niečo zvládnuť, to je vzdialené za horizontom ako kométa PanSTARRS. Predsa len malé plus pre slovenskú kinematografiu. Opäť dominovalo slovenské herectvo, tentokrát v podaní Ľubomíra Pauloviča. Svoju postavu Martinovho otca zahral s jasným a istým presvedčením a po dlhej dobe som rád, že sa navrátil v neobvyklej sile.

Fotogaléria:

Nie vždy sú problémom deti ...

... presne tak isto ako nie každým problémom sú ženy ...

... ale chlapi hneď na úplnom začiatku ...

... a je to žiaľ geneticky podmienené ...

... a prenáša sa to z matky na dcéru ...

... a keď už dostane slobodu ...

... tak to zas preženie ...

... a preto sú deti tými naj pokladmi, od ktorých sa neuteká.

Martin a Venuša poster

Keď autori opakujú projekt …

Sú a budú existovať filmy, ktoré slúžia len na pobavenie, bez hlbšieho zámeru zamyslieť sa a ktoré budú podporovať novodobú lenivosť a bláznovstvo mládeže. Väčšina z mládeže má za cieľ ukázať svoju tvár, presne takú akú nepoznáme a akú nepoznajú ani oni. A aká vlastne neexistuje. Je to proste mládežnícka komédia, plná zvrátenosti, sexu a chľastu. Tak prečo sa na to neísť zabaviť.

Partia Jon Lucas a Scott Moore sú možno väčšine známi. Na konte majú také maličké skvosty v oblasti scenára k filmom ako sú Superklamár (Full of It; 2007), Vianoce na štvrtú (Four Christmases;2008), Všetky moje ex (Ghosts of Girlfriends Past; 2009) a asi jedna z najznámejších komédií posledných rokov Vo štvorici po opici (The Hangover; 2009), ktorá pomaličky prechádza už v tretie pokračovanie. Podľa tohto krátkeho opisu určite viete, o aký typ žánrového humoru ide. Vrtký a bláznivý s rýchlo sa meniacimi dejovými líniami. Proste bláznivá komédia s nedozernými následkami. Pretože aj oni radi pozerajú film, všimli si Projekt X (Nima Nourizadeh, 2012), kedy horelo celé mesto. Vyťahujem z recenzie filmu Projekt X (FM): „ … sa film podaril celkom prekvapujúco so svojimi jednotlivými sekvenciami, aj keď ako celok nefunguje najlepšie a niektoré ľudské pochody sú vyhrotené do krajnosti. Akoby v jednom filme bolo ukázané konanie niekoľkých postáv v jednej osobe.“ Tak ich tento projekt zaujal, až ho chceli natočiť zo svojho uhla pohľadu.

Jeff oslavuje 21. narodeniny. No osláviť by to mal podľa jeho otca predovšetkým spánkom, pretože na ďalší deň má pohovor v rozvoji svojho ďalšieho vzdelania – smer medicína. Na návštevu prichádzajú jeho kamaráti Miller a Casey. A je od začiatku jasné ako tento večer skončí. Jeff bude silným orieškom na ustráženie počas celého večera, lebo ten kto sa alkoholu bráni, zväčša mu prepadne do posledného dúška a potom ráno si na svojom prirodzení nájde pripnutého, húliaceho medvedíka. Druhou rovinou filmu je kamarátstvo týchto troch priateľov. Nestretávajú sa tak často a veľa vecí unikne ich pohľadu. Postupne sa dozvedajú, že Jeff predsa len nie je vo svojom živote až tak šťastný, ako to prezentuje. A aké krehké je priateľstvo všeobecne, to poznáme.

Určite dali obaja tvorcovia niečo vlastné – pocitové do svojho režijného debutu. Je tu prítomných množstvo nezmyselných skečov, ktoré v poslednom výsledku vyznievajú dosť šialene až bláznivo. Ale práve to je smer Lucasa a Mooreho už niekoľko filmov z hľadiska scenára dozadu. Aj keď sú situácie značne vyhrotené do krajných situácií (predsa len vieme, akí Američania sú, a že susedia si po hlave skákať nedajú) dokážu nezaujate zabaviť. Možno len trochu okato a nasilu pripísaná postava Nicole, ale nebyť jej, tak nám hneď vypadávajú z filmu zúrivé Hispánky. A samozrejme nemôžem zabudnúť na jedinečnú „tyčkujúcu“ scénu. Je ozaj originálna a venujú jej približne minútu, zato ale detailnú a spomalenú.

Fotogaléria:

Ale kamo! Nooo...veď to nie je také zlé ...

A začína to nenápadným stretnutím ...

... kedy si chlapci dokazujú mužnosť ...

... a starší detinskosť ...

... a keď nevedia ako ďalej, padnú na dno ...

... z ktorého je cesta už len na psychiatriu ...

... alebo na hudobný festival ...

... alebo opäť na začiatok toho celého ...

Na šrot poster

Na šrot poster

Keď to hraje prstíkmi.

Francúzsky film začal tohtoročnú filmovú púť naplno. Po malom haprovaní v komediálnom žánre predsa len sa navracia na svoje výslnia. Začala to komédia Oui, Šéfe!, pokračovalo to Hašišbabou a teraz sa navraciame do 50-tych rokov 20. storočia, kde svetu dominuje vtedajší ženský doplnok a pýcha ženskosti – písací stroj. Žena, ktorá vedela v tom období písať na „stroji“, bola hviezdou. Ale tá, ktorá dokázala písať rýchlo a správne mohla získať omnoho viac. Pozrime sa bližšie na túto romantickú retrokomédiu, ktorá vyčarila úsmev tisíckam divákov.

Francúzsky film zažíva nie len osobný kinový „boom“, ale aj celosvetový. Či je tento aspekt akosi naviazaný na víťazstvo filmu Artis (Oscar 2012), alebo ide o samovoľný nárast a koncentráciu tvorby vo francúzsku, nemôžem 100% ohodnotiť ani z tej, ani onej stránky (predsa len sa prikláňam k názoru nadväzujúceho sa na Artista, kedy určite francúzska kinematografia pocítila veľké uznanie). Nie najmladší Régis Roinsard pricupital s celkom zabudnutou dobou. Vtedy vládol svetu písací stôl a sekretárky. Tie nie len že mali vzbudzovať rešpekt, ale vo väčšine prípadov aj odpor (aspoň to tak ostalo na Slovensku). A keďže ľudia boli odjakživa súťaživé typy, vymysleli si niečo aj v tejto oblasti. Po svete sa rozmohol fenomén rýchlopísectvo na písacom stroji a nie každý dokázal bezchybne zvládnuť 512 úderov za minútu (a to nepočítam presunutie valca na druhú stranu s typickým cinknutím). A práve niekde tu sa začína odvíjať náš príbeh. Príbeh o víťazstve, láske a bláznovstvách.

Rose Pamphyleová žije na dedine so svojím otcom, ktorý vlastní malý obchodík miešaného tovaru. Žiaľ otcovi nemôže ostať na krku a preto je sľúbená synovi miestneho automechanika. Predsa len sme v období silnej emancipácie ženského pohlavia a Rose zo svojej dediny uteká za svojim snom. Aj keď len dvoma prstami, ale predsa len dokáže na písacom stroji písať rýchlosťou blesku. Dostáva takto prácu vo firme Louiseho Echarda. Na prvý pohľad je Rose pre neho nemotorné žieňa, ale rýchlosť je rýchlosť a výhra je výhra. Louis si Rose necháva vo firme len kvôli tejto jedinej veci. A keď už ste s niekým veľmi dlho spolu, začnete pociťovať k tomuto človeku aj veľmi blízku náklonnosť. Lenže čo sa stane, ak víťazstvo vie zabezpečiť len najbohatšia firma, ktorá vo francúzsku produkuje tie najlepšie písacie stroje? Louise sa vzdáva nie len sna totálneho víťazstva, ale kvôli osobnému šťastie Rose aj lásky k nej. Je výhra bez lásky a láska bez prvotného kopnutia možná? (realista si povie áno, ale ešte stále svet patrí aj romantikom)

Ak očakávate romantickú komédiu typu, rýchly spád, neustály smiech x plač a cmuckanie sa popri ľúbostným scénam filmu, ste trochu mimo. Film má pomalý ráz (a jeho rýchlosť je dostatočne prijateľná). Netiahne na celkovú dynamiku, aby dynamickosť podstaty dokázala omnoho viac vyjsť na povrch. Režisér dosť dôrazne kladie význam postáv v obraze celkového rozpoloženia filmu a do podstatnej miery naburáva „sydfieldovské“ delenie dejovosti príbehu. Značne rozumovo, aj keď prvotný ciel filmu je zabaviť diváka. Ak by ste porovnávali posledné dve komédie francúzskej kinematografie (Láska všetkými desiatimi vs. Hašišbaba), tak Hašišbaba bol príbeh založený na skutočných absurditách života. Láska všetkými desiatimi zachytáva časť histórie, ktorej podstata je reália písacieho stroja v nerealistickej škrupinke romantizmu. Ale aj napriek tomu sa človek pousmeje a pozrie sa na oboch hlavných hercov trochu s nadsázkou, úsmevom a prianím.

Už spomínané dynamické časti sú ozaj špecifické. Tešíte sa na ne a zároveň sú doprevádzané ozaj milou a na to obdobie súčasnou hudbou. Samozrejme vo filme nie je núdza o vtipné scény a situácie. Viac ako slovný vtip je podstatný ten herecký (príklad keď Rose ide na bicykli a neuveriteľne sa zdrúzga, veď vieme, že je nešikovná). Keďže ide o romantickú komédiu nesmieme zabudnúť taktiež na aspekt citov. Je tu vyobrazené nie len hľadanie citov, samého seba, ale aj otázok z minulosti. Načrtnutie života a cesty ako má vyzerať a ako nerobiť chyby a ak už chyba nastanie, povzniesť sa nad tým všetkým a dokázať ešte aspoň raz urobiť niekoho šťastným. Nie je predsa len táto časť života jedinca najpodstatnejšia? (myslím, že k prežitiu 21. storočia určite áno)

Fotogaléria:

Nie len rýchlosť, ale aj krása je potrebná.

Len aby sa dobre trafila.

Motovidlo môže byť hoc kto.

Ťuk, ťuk, ťuk...

Rytmus.....tango....na hornom konci, na dolnom konci ...

Keby to chápal....

... a vedel čo od neho očakávam.

Láska všetkými desiatimi poster

Prvý slovenský B-thriller

Uuuuuuuuf. To som si povedal ja. Som ozaj zvedavý, čo si poviete po pozretí tohto filmu vy. A preto by som bol vďačný za každý komentár na stránke FM. Nečakajte, že pôjde o á-čkový film, ale napriek tomu je asi jediný, ktorý sa za posledné roky na nič nehral a predsa dokázal niečím zaujať. Film, za ktorým nestoja hviezdy, aj keď Gabriela Marcinková si zahrala vo filme 360 po boku Juda Lawa, Anthonyho Hopkinsa, Bena Fostera či Rachel Weisz. Za filmom stojí predovšetkým duch pracovitosti, nápaditosti a povedzme si rovno, odpozeranosti toho naj z hlboko napäťových filmov. Film by sa mohol označiť aj prvým (ak nepočítame Immortalitas) slovenský thrillerom.

Réžie prvého slovenského thrilleru, čisto thrilleru podotýkam, sa ujal Jaroslav Mottl. Je dosť možné, že ho nepoznáte, lebo hráva v slovenských telenovelách, vaše staré mamy a mamy ho ale poznať budú určite. Nám stačí vedieť, že v divadle sa pohybuje od svojich šestnástich rokov a zo Slovenska to dotiahol až k Marcelovi Marceauovi, celosvetovo uznávanému mímovi 20. storočia. Odvtedy sa predieral divadlami a má na svojom konte aj pár kontroverzných predstavení nesúladiacich s dobovými pravidlami (až sa teším, ako sa raz na tejto vete zasmejem). Ako sám autor kedysi povedal, rád píše vlastné veci a po rokoch je aj vidieť nápaditosť v jeho tvorbe. A čo attonitas znamená? Je to neschopnosť pohybu pri zachovanom vedomí z hľadiska medicínskej významovosti.

Námet je ozaj jednoduchý a tak ako autor je divadelníkom, film dáva dostatočný priestor pre divadelné dosky. Divadelnosť je aj v tomto zmysle neuveriteľne cítiť. Piati kamaráti, väčšina umeleckej katedry, sa vydá za zvláštnymi javmi do kaštieľa blízkosti ich spolunažívania. V noci tam odsledujú neznáme videnie, ktorému chcú prísť na koreň veci. Kamarátka Jana (Gabriela Marcinková) stráži okolie a jej kamaráti sú zavretí v kaštieli, v ktorom dokumentujú nevysvetliteľné javy.

Jaroslav Mottl využíva zvláštny spôsob zachytávania obrazu. Na začiatku nie je hriešne, ak si poviete, že je to zas nejaký uletený slovenský film, ale postupom času si uvedomíte dôvod. Autor sledoval vaše pozorovacie schopnosti. To, či aj napriek malej nezaujatosti a odporu k slovenskému filmu sa dokážete nad toto všetko povzniesť a ozaj zaznamenávať obrazy s následnou výpovednou hodnotou k záveru filmu. Zaujímavým prvkom je skombinovanie blairwitchovskej kamery a snímania s tou normálnou hlavnou, snímacou. Dostávate zvláštny pocit zúčastnenosti sa dejového osobného vývoja a zároveň vývojového filmového prvku. Popritom autor neustále sleduje vaše vnímanie a necháva vám veľakrát možnosť zapojiť sa do deja. Určite vynikajúci je vývojový stupeň napätia, ktorý ale zlyháva v momente vysvetlenia osobného fejku samotných zúčastnených hercov, a ten až následne prerastá do vyvražďovacieho efektu. Režisér využíva množstvo techniky a zaznamenávaní deja, ktorého sa slovenskí umelci boja. Jaroslav Mottl ukázal, že je možné zvládnuť aj tento aspekt a preklenúť tak slovenský film do novej pozície.

Herecky je film zvládnutý na úctyhodnej úrovni. Petra Blesáková má fotogenický dar práve pre takýto žáner filmu. Naproti tomu sa do filmu veľmi nehodí Gabriela Marcinková, aj keď práve ona je zo všetkých hercov asi jediná „hviezda“.

Film nie je svetová bomba ale na slovenské pomery je to predsa len kus práce dopredu, kedy už netŕpneme ako pri moderných TV inscenáciách. Film si zaslúži uznanie a som veľmi zvedavý, ako tento rok dopadne pri slovenskom odovzdávaní cien za tvorbu. Žeby predsa len typicky slovensky?

Fotogaléria:

Kukuk.

A ty si myslíš, že ta nevidíme?

Len si to uži bejby.

Attonitas poster

Stretnutie dvoch odlišných myslení.

Človek stojí veľakrát pred otázkou, čo sa stane ak sa stretnú dva póly, dva odlišné pramene, jing a jang. Pre Rogera Michella bol odpoveďou film, pre FDR (Franklin D. Roosevelt) a Juraja VI. spoločný víkend plný zvláštností, neočakávaných udalostí, jednoducho povedané „život“. Ale aký? Už dlho som nepocítil tak úzku sondu niekde do miesta najhlbších myšlienok jedinca samotného. Už veľmi dlho som necítil tak úprimný smútok a sklamanie zo života s protiváhou radosti a vzrušenia.

Roger Michell sa už niekoľkokrát preukázal ako vynikajúci rozprávač príbehov. Ľudských príbehov. Príbehov, v ktorých prvotný pocit, pocit od prvej sekundy spustenia filmu v kine, nechá ako prekvapenie na záver, kedy zaskočí, ponorí vás do iných dimenzií a vy sa naraz ocitáte v kine samoty a smútku striedajúc pocity s radosťou a šťastím. A nemusí to byť len ten o vymyslených ľuďoch. Môže to byť aj príbeh o známych, bohatých ľuďoch, ktorí objavujú svoje cesty a smerovania.

Svet sa ponára pomaly a isto do vojny. Daisy, Franklinova sesternica zo siedmeho pokolenia je pozvaná do Hyde Parku v USA, kde FDR trávi svoj voľný i pracovný čas. Je už dávno po obrne, novinári vychádzajú prezidentovi v ústrety a on si užíva život podľa dôvažku vlastného ohodnotenia a pod taktovkou svojej matky. S manželkou už nezdieľajú spoločnú spálňu a ani život. Stala sa len formálnou bábkou, ktorá má stáť po boku svojho manžela. Predvečer II. sv. vojny prichádza anglický kráľovský pár na zdvorilostnú návštevu. Jediným cieľom je zabezpečiť podporu USA vo vojne proti Hitlerovi. Na pozadí týchto udalostí sa odohráva ešte jedna zaujímavá udalosť. Ľúbostný (pomaly stouholníkový) románik medzi Daisy a FDR.

Roger Michell zasiahol priamo do dejinných udalostí. Celý jeho príbeh je podložený skutočnými udalosťami, ktoré sa našli po smrti 100-ročnej Margaret “Daisy” Suckley. Je dosť otázne, ako chcel Michell vykresliť dejinné udalosti, pretože ich dáva ostro do pozície „hic et nunc“. Je tu veľa zvláštnych pohľadov na život, udalosti a skutočnosti. FDR je dosť silno prezentovaný ako ľúbezný dedko s nikdy nekončiacimi sexuálnymi potrebami (kurevník). Jeho manželka s ním prestala bývať, lebo si vždy dokázal nájsť inú sexuálnu útechu. Jednou z nich sa stáva aj Daisy. Žena, ktorá sa starala o svoju matku, pre ktorú láska a potecha niečo znamená. Žena, ktorá sa dobrovoľne vzdáva citov, pričom nebola jediná v okolí FDR. Naproti tejto „novo-americkej zvrátenosti“ stojí anglický pár (aj keď Juraj VI. sa svojho času zaľúbil do herečky Evelyn Lyne, s Alžbetou tvorili ukážkový kráľovský pár), ktorý ako prvý po rokoch navštevuje USA. Ten prichádza do Ameriky vystrašený, plný úzkosti a strachu z očakávaného. Ale stále bol zástancom (pár) toho viac prirodzeného a ľudského. Práve scény kráľovského páru sú jedným z najhodnotnejších častí filmu. Sú vysoko scenáristicky, strihovo a textovo náročné. Ale zato sú zvládnuté s úplnou presnosťou. Scény FDR sú chaotické, plné zmätku a nedôstojnosti. Aj keď je príbeh založený na takej malej banalite „hot dogu“ a drží sa toho viac ako 50 minút, má tento námet predsa len niečo do seba. Hot dog predstavuje americkú suverenitu, americký národ, jeho zvyky a myšlienky (aj keď neverím tomu, že práve hot dog spojil tieto dva národy v predvojnovom období). Anglický kráľovský pár predstavuje akúsi suverenitu (ten rohlík), americký pár párok, do ktorého sa zmiešava hocičo. A buď to bude dobré alebo nie. Ale stále je tu Daisy. Z príbehu vyznieva jej rozhodnutie ako obeta pre národ (opätovný obetný baránok Ameriky). A s tým sa žiaľ stále neviem stotožniť. Žena ľudských pochodov si doslova odrovnala život. A kde bola teraz emancipácia?

Fantastický komik Bill Murray predsa len nesklamal. Zobral si postavu FDR do vlastných rúk a viac-menej ho zobrazil v jeho nezobraziteľných polohách. Ako by si vytvoril vlastného prezidenta, s vlastným spôsobom vnímania a prezentovania sa vo svojom veku. A priamo zachytáva starého človeka. Je to jediná postava, ktorá ma od svojho originálu najdlhšiu cestu. Ten herecký zvyšok bol obsadený dosť presvedčivo na historické okolnosti a skutočnosti. Daisy, kráľovná Alžbeta a Eleanor Roosevelt akoby boli ozajstnými kópiami originálov. Dokonca v porovnaní s dobovými fotografiami sa kostyméri priam vyžívali v detailnosti scén. V samotnom príbehu nie je núdza o humor, len niekedy je treba vnímať aj medzi riadkami a občas aj riadky medzi vetami. Ako by povedal klasik „U mně dobrý…“

Fotogaléria:

Takúto pohodičku by som bral celý život. Poklopec odopnutý a neustály prísun naturálii :D

Keď sa prezident prihovára národu (nie ako ten náš so svojou podobizňou).

Od originálu takmer na nerozpoznanie.

Sa ti smeje. Čo? (Bill Murray)

Prezidentský pár, v pozadí milenecký.

Kráľovská návšteva je v rozpakoch.

Kráľovský víkend poster

Kráľovský víkend poster2

Ako to bolo na začiatku (súťažné otázky na konci článku)

Milujem návraty. Hlavne ak sa jedná o rozprávky a príbehy, ktoré vytvárali moje detstvo. Medzi takéto zaraďujem aj príbeh Čarodejníka z krajiny Oz. Tentokrát zavítame do krajiny Oz pod názvom Oz: The Great and Powerful (Cesta do krajiny Oz, Sam Raimi, 2013), ktorého premiéra na Slovensku je naplánovaná 07.03.2013 a je pod patronátom distribučnej spoločnosti Saturn, s ktorou Feeling Movies pripravilo súťaž o vecné dary a 3×2 lístky na tento film.

Keďže sme na Slovensku beriem, že nie všetci poznajú príbeh malej Dorothy, ktorá sa cez vzdušný vír dostala až do krajiny čarodejníka Oz (celkom 18 knižných príbehov napísal americký autor Lyman Frank Baum). Tam zažíva dobrodružstvá so svojimi troma kamarátmi Strašiakom, Zbabelým Levom a Železným Drevorubačom. Lenže tentoraz pôjdeme o mnoho rokov viac do minulosti, kedy Dorothy možno ani nebola v plienkach, možno bola len v sne a pozrieme sa ako táto krajina zázrakov vôbec vznikla.

„ Režisér Sam Raimi (Spider-Man 1, 2, 3) a jeho tím vytvorili fantastický svet filmu Cesta do krajiny Oz, v ktorom prinášajú pohľad na zrod populárneho mága z knihy Franka Lymana Bauma – Čarodejník z krajiny Oz. Ako prequel objavuje snímka históriu postavy a ponúka unikátny originálny filmový zážitok.
Film produkoval hollywoodsky veterán Joe Roth (Snehulienka a lovec, Alica v krajine zázrakov) spoločne s kvartetom výkonných producentov – Grant Curtis (dlhoročný Raimiho kolega a producent jeho posledných piatich filmov), Palak Patel (Snehulienka a lovec), Philip Steuer (séria Narnia) a ďalší Raimiho dlhoročný spolupracovník Josh Donen (Rýchlejší ako smrť, Stiahni ma do pekla).
Cesta do krajiny Oz dáva dokopy úžasné obsadenie, v ktorom nechýba na Oscara nominovaný James Franco (127 hodín) v úlohe Oscara Diggsa, čarodejníka s predurčením; Mila Kunis, nominovaná na Zlatý glóbus (Čierna labuť), ako trýznená mladá čarodejníčka Theodora; držiteľka Oscara Rachel Weisz (Nepohodlný) v úlohe Theodorinej staršej sestry Evanory, čarodejníčky vládnucej mestu Emerald; a trojnásobnú ašpirantku na Oscara Michelle Williams (Skrotená hora, Blue Valentine, Môj týždeň s Marilyn) ako Glindu, dobrú kúzelníčku.“ – distribučné správy Saturn Entertainment

Prvý dochovaný filmový príbeh z krajiny Oz pochádza z roku 1910 (The Wonderful Wizard of Oz, Otis Turner), kedy išlo o skrátenú 13 minútovú verziu filmu doprevádzanú v tom období len živou hudbou. Následne bolo natočených niekoľko filmových verzii a adaptácii na tento príbeh, no najviac sa do podvedomia zapísala muzikálová verzia z roku 1939 (The Wizard of Oz, Victor Fleming, Mervyn LeRoy, King Vidor), kde hlavnú postavu Dorothy si zahrala Judy Garland (Broadway Melody of 1938, Údolie bábik) a filmová adaptácia z roku 1925 (Wizard of Oz, Larry Semno), kde si jednu z popredných úloh zahral aj Oliver N. Hardy. V roku 2013 je naplánovaná aj animovaná verzia Dorothy of Oz s novým príbehom, kde vládu a moc krajiny Oz preberá do rúk šašo. Samozrejme že je zlý.

Súťaž
Spoločnosť Saturn Entertainment dala do súťaže vecné ceny a 3×2 lístky pre tých, ktorí správne zodpovedajú na otázky, a tak budú mať možnosť dostať sa na film Cesta do krajiny Oz v rámci celého Slovenska.

Výhercovia:
1. Lukáš Lučanský
2. Katarína Lapšanská
3. Veronika Petruová