Plyšáci majú problém.
Zachráni ich “Muppets srdce” Walter?

Môžete mať vysokoškolské vzdelanie, môžete byť profesorom, môžete byť pokladníkom, môžete byť dieťaťom, môžete celý deň leňošiť, ale môžete byť aj workoholikom. Môžete byť ten či onen, ale Muppets vás dostanú do svojho područia, ako to robia už od roku 1976. Tentoraz prišli s celovečerným filmom, kde sa v hlavnej úlohe predstaví Jason Segel a Amy Adams. A spolu s nimi sa predstaví aj ironický humor.

Aby ste mali predstavu aj o pozadí fenoménu Muppets, vrátim sa do roku 1954, kedy Jim Henson vytvoril skupinku bábkových postavičiek nazývaných „Muppeteer“. Takéto postavičky boli následne používané v mnohých programoch (predovšetkým pre deti, ale aj pre ich nudiacich sa rodičov). Medzi tieto patria aj Bert a Ernie, nerozdielna dvojica, niečo ako Pat a Mat v našich končinách. Prvá „show“ Muppets začala svoje vystúpenia v roku 1976 a trvalo to až do roku 1981, počas ktorých bolo natočených 120 epizód. K tomu sa pridáva šesť celovečerných a niekoľko televíznych filmov a obnovenie seriálu v roku 1996. K tomu dodávam, že aj Slovensko sa zaradilo medzi krajiny, kde Muppets ešte neboli odvysielaní vo svojej známej „The Muppets show“. V roku 2004 odkúpila spoločnosť Walta Disneyho práva na vlastníctvo značky Muppets. A už z toho ťažia pekné peniažky (viď youtube).

Dej sa začína pri novej postavičke Muppets – Walterovi. Ten býva so svojim bratom Garym (Jason Segel), ktorý sa o neho stará a od detstva stojí po jeho boku. Gary a jeho priateľka Mary (Amy Adams) majú naplánovaný výlet do Los Angeles (osláviť spolu desiate výročie). Mary sa na tento výlet teší, no musí strpieť aj Garyho brata Waltera. Ten nehovorí celý čas o ničom inom ako o starých „Muppets“ a Kermitovi (žabiak z „Muppets“). Keď prídu k štúdiu, čaká ich ozaj veľké prekvapenie. Okolie a priestory „Muppets“ sú v dezolátnom stave. K tomu si Walter vypočuje ropného magnáta Texa Richmana (Chris Cooper), ktorý chce staré štúdium celkovo zbúrať pre množstvo ropného materiálu pod ním. Tu sa začína nielen boj Wlatera o záchranu Muppets, ale tiež boj Kermita o znovunájdenie svojho pracovného tímu, aby sa pripomenuli ľuďom, a tak vyzbierali peniaze na záchranu štúdia.

Ak si niekto bude myslieť, že ide pozerať prepracovaného Shreka V, nech rovno ostane doma. Kto miluje iróniu, zábavu, dobrú hudbu a Niela Patricka Harrisa či Jima Parsonsa, bude sa zabávať presne tak, ako títo herci zabávajú divákov už niekoľko rokov. Ak očakávate, že Niel a Jimy sú na pľace celý čas, tak sa opäť sklamete. Film je zameraný predovšetkým na Muppets a na zapísanie sa do duší divákov. A popri tom sa objavia stálice hviezdneho amerického osadenstva. Klasik raz povedal „ako sa len vtierajú, keď ide o veľkú akciu“. V tomto prípade nevyjdú títo herci navnivoč. Aj keď sa väčšina objaví len na chvíľu, spätne sa divákom vynárajú práve tie slávne inscenácie, v ktorých hviezdy vystupovali spolu s Muppets.

Niektoré záporné ohlasy na film Muppets sú dozaista vyjadrené vnútorným rozladením, že film nie je akčnou trhavinou a genialitou v americkej produkcii. Ale ani nemá prečo byť. Jemná infantilnosť hercov, ironický humor postavený na inteligentnom základe a absurdite dodáva Muppets ten správny šmrnc, ktorým rozprúdi bránicu pravidelným kmitavým pohybom. (V kine sedeli vedľa mňa dve staršie panie, ktoré sa doslova pučili. Ale aj mládež sa dokáže zabaviť na vyjadreniach typu: „Aj žaby majú svoje dni“. A verte že nielen na tých.) Námetovo sa na filme podieľal hlavný predstaviteľ Jason Segel a Nicholas Stoller. Možno práve oni pociťovali potrebu dať Muppets to, čo od nich dostávali počas tak dlhého obdobia. Kamerovo je film normálnym priemerným dielom. To, čo mu dáva niečo navyše, je už aj ohlásená nominácia na Oscara za hudbu – “Man or Muppet” (hudba je ozaj geniálna, no na tomto mieste urobili jeden z najsilnejších okamihov filmu). Preto film treba brať predovšetkým ako muzikálový, kedy sa pomocou hudby vracia k minulosti a vyjadruje pocity i samotných hrdinov. Hudba je správne rozdelená a načasovaná (žiaľ v tejto súvislosti mi napadla snímka V peřině zvládnutá pomerne horšie). Hovorím ale o originálnom prevedení. V dabingu stráca hudba takmer všetko. Ozaj nechápem, ako môže niekto film nominovaný na Oscara na Slovensku prespievať, tým odobral filmu ten správny cit.

Muppets sú aj akousi nostalgiou na to, čo poznáme všetci – Mahna Mahna. Animal sa lieči zo svojej nervozity spolu s Jakom Black. No bez jeho klasického bláznenia sa to nezaobíde. Vylieči sa zo svojho pokojného života? Tých návratov do minulosti je omnoho viac. Je ale potrebné ich ozaj citlivo sledovať. Viem pochopiť, že všetko sa do filmu nedostalo, no prekvapilo ma to, že na Slovensko prišla opäť upravená verzia filmu a niektoré časti sa ani nezobrazia. Je to škoda najmä kvôli niektorým cenzúrovaným pasážam. Možno nebude na škodu dostať sa k americkej verzii.

Fotogaléria:

Muppets poster 1.

Všetci spolu :)

Viete aký je diabolský smiech?

Jason Segel ako Gary.

Miss Piggy a Kermit.

Mr. Waldorf a Statler.

Muppets poster 2.

Muppets poster 4.

Muppets poster 3.

Lov na Valentína sa začal. Nedajte sa oklamať.

Už moje detstvo bolo poznačené vtedy mladou hviezdou Luciou Bílou a jej piesňou Láska je láska. Videla lásku tam, kde ju bolo vidieť nielen „protizákonne“, ale aj „protimorálne“. Dala svojej hudbe šmrnc a chuť na lásku, za čo sa pieseň s klipom stali škandalóznymi. To čo sa podarilo hudobnej dive, to sa nepodarilo Milanovi Cieslarovi v jeho novom filme „Láska je láska aneb Dúhová víla po druhé“. Aj keď bude opäť na mňa vypísaná odmena, poviem si svoju vetu otvorene. Psychický labilný jedinec, najlepšie roztrieštená osobnosť typu Blíženec bude film niesť najlepšie.

Nestáva sa mi často, že sedím a hodinu neviem vôbec ani zaťať jednu klávesu na PC, hoc v hlave mi lietajú všetky myšlienky z filmu. Dokonca mám pocit, že hlava mi čoskoro buchne. Dôvod je ozaj jednoduchý. Milan Cieslar ma už druhýkrát dokázal filmom doslova znechutiť. Na jednej strane sa cítite ozaj ako vo filme, na druhej strane vás šmahom ruky dokáže vás vniesť do príbehu Nemocnice na okraji mesta. Tento umelecký fakt vieme aj odôvodniť. Milan Cieslar je skôr televíznym režisérom ako filmovým (kinovým) tvorcom. Jeho príbeh je presnou kópiou rozprávok, ktoré už roky točí. Všetko je krásne, všetko sa vyrieši, na nič netreba pozerať ako na problém. Tu sa to bije ale s filmovou tvorivosťou. Vôbec sa nevcítite do postáv, vôbec nepocítite úzkosť, strach, hoc námet filmu je presne tým obrazom duševného boja. Namiesto toho sa niekoľkokrát zasmejete (vtip je vo filme zrovnateľný s poslednými výkvetmi českej kinematografie Muži… a Ženy…). Čo ale vo filme neklape?

Príbeh je „rozprávanie“ slepej Marušky (Aneta Krejčíková) o jej nešťastnom šťastí, ktoré ju sprevádza životom. Býva so svojim dedom Vlastimilom (Petr Nárožný), keďže matka jej umrela. Jej najlepším kamarátom je „teplý“ sused Honza (Petr Vančura), ktorého matka (Simona Stašová) nachytá, ako si to rozdáva v aute so svojím profesorom (Jaromír Nosek). Ako každá praktická (kresťanská) matka, aj ona sa rozhodne svojho chorého syna vyliečiť. Jej manžel (Ondřej Vetchý) svojho syna chápe a má s nim súcit. Sám má problém so svojou ženou, kde láska už dávno vypršala. Do Marušky sa zamiluje Marek (Maciej Cymorek), ktorý slepú hudobníčku sleduje každý deň, až sa jej rozhodne napísať list. Maruška spozná „anjela“, lenže podľa spoločenskej zvyklosti Čechov a Slovákov sa jej radšej neprizná, že je „čert“- Róm. Vlastimil v televízii uvidí svoju prvú lásku Libušku (Eliška Balzerová), ktorá je odvedená na vyšetrovanie kvôli pestovaniu marihuany. A samozrejme zabudol som spomenúť ďalších tisíc príbehov tohto filmu. Spozorovali ste jeho problém? Martin Horský predsa len prepásol svoje možnosti a z prijemnej komédie urobil dlhú, strojenú love story, ktorá prechádzala z extrému do extrému. Skoro ako v klasických českých kreslených vtipoch. Roztrieštenosť filmu je nezatieniteľná. A nielen to. Máte pocit ako by ste pozerali tisíc komédii a tragédii naraz. Čo takto zaoberať sa jedným príbehom Marušky a jej lásky, plus k tomu dodať Honzu a jeho citový, životný problém?

Film má takýmto spôsobom neucelenú myšlienku. Vraví sa, že jedinec sa spojí s jednou postavou, ktorá mu je najbližšia a prežíva s ňou dej. Prvým takýmto výrazným hrdinom bol Honza. Chcete pochopiť jeho pocity, chvíľu s ním pobudnúť, plakať. A hop. Šupnú vás do inej laty tak rýchlo, že si ani neuvedomíte, či ste vyronili čo i len jednu slzu, aj keď ste túto potrebu mali. Libuška má rada cannabis. Má ho všade. Na hrnčekoch, v koláčoch, v čaji. Ani si neuvedomujete, ako stráca pamäť. Počkať. Ako ju stráca? Alzheimer? Po tom čo možno klamala na výsluchu? Či zabúda z toho húlenia? Odpovede sa nedočkáte, aj keď náznak zlepšenia pamäte po tráve má (slabé zobrazenie skutočnosti). Simona Stašová sa predviedla tak dobre, ako to len šlo. Podobne ako v jej posledných filmoch (okrem Pelíšiek). Hrať zákernú ženskú jej asi veľmi nesvedčí. Možno mala dať do toho trochu viac citu ako Helena Růžičková, keď fackovala všetkých naokolo. Ale aj tak je stále herečkou, ktorá spolu s Ondřejem Vetchým, Petrom Nárožným a Eliškou Balzerovu drží film pri živote. Na adresu Anety Krejčíkovej: „Úctyhodne chválim jej herecký výkon slepej dievčiny. Hrať slepca je ozaj ťažká vec. Mal som z nej pocit, ako by som sa rozprával so svojou slepou susedou. Jej mimickosť a gestá sú presnou kópiou správania sa ľudí s týmto telesným postihnutím.“

Fotogaléria:

Učíme sa plávať, učíme sa milovať.

Jéé, milujú sa. Tak to je dobré.

TO je klid když není máma doma.

Láska a stárnutie.

A zase Vltava.

Si vožralej jak ten v parlamente.

Juj, oni to spolu ďaleko dotiahnu.

Kde niečo začína, iné končí.

Láska je láska poster

Island kritizuje vlastné rady.

Nielen slovenská kinematografia sa ocitá v troskách. Problematiku kinematografie na Islande, nevšímavosť ľudí, hlúposť a pretvárku spracoval aj Fridrik Thór Fridriksson. Jeho tragikomický príbeh o neúspechu vo filmárskej obci a strácaní matky je prijemným nadhľadom na realistickú súčasnosť. Ale ani samotný film sa nevyhýba problémom a ťažkostiam. Žeby len predsa cenzúra z vnútra?

Fridrik Thór Fridriksson zavŕtal do svojho osobného života. Vrátil sa dvadsať rokov v čase, do obdobia kedy jeho film Deti prírody (Börn náttúrunnar, 1991) bol nominovaný na Oscara v kategórii cudzojazyčný film. Autobiografické prvky sú zároveň zasadené do smutného obdobia jeho matky, ktorá postupne stráca zdravý rozum. Alzheimerova choroba ju doslova ovládla. Problém nakoniec rieši rodina domovom dôchodcov. Návraty pamäte jej dodávajú ešte stále odvahu byť nepríjemnou a sebestačnou. Ale aj tak ju zdravý rozum už nadobro opustil. Začína žiť život, ktorý nedokáže pochopiť nielen ona sama ale ani jej okolie.

Fridrik Thór Fridriksson nezobrazuje len realitu, ale siahol aj do nadpozemského života. Života po smrti a tesne pred smrťou. V čase, keď je mama Gogo už chorá, zažíva reálie návratov jej mŕtveho manžela. Ten ju vedie poslednými krokmi života a je akýmsi sprievodcom príbehu. Na druhej strane sa dá jeho postava chápať aj ako svedomie, ktoré sa snaží ukončiť život na Zemi s poslednou pokorou a poslednou rozlúčkou toho, čo odchádza.

Výnimočná rovina filmu je vyobrazenie nevšímavosti si skutočnosti. Skoro tak isto, ako sa to deje aj v dnešnej dobe. Mladý režisér točí film o živote starých ľudí na Islande. Na jednej strane sa snaží im nahovoriť, že pocítil ťažobu ich života. Ako správny režisér sa čo najväčšmi snaží vcítiť do deja vlastného diela. Pritom mu uteká tá najbližšia podstata, podstata starnúcej matky. Jeho alibizmus dosahuje hranice nielen osoby samotnej, ale v rámci spoločnosti dosahuje až hranice ľudstva.

Napriek tomu, že si film v tomto prípade našiel ozaj nádherný námet, jeho spracovanie po stránke scenáristickej sa dá hodnotiť ako priemerné. Na tak známeho islandského režiséra očakávate niečo výnimočné. No používa nielen klišé zábery, ktoré sú síce famózne, ale sú tiež neustálym opakovaním autorovej tvorby. Začiatok filmu pracuje neuveriteľne s humorom. Nálady, pocity, smiech. Naraz sa tento pocit vytráca. Aj keď je to tragikomédia, nemal upustiť do konca filmu od humoru a nadhľadu na dobu. To že chcel vyjadriť poctu svojej matke by ešte umocnil jemný humor. Ten plytký, ktorý použil režisér, tomu nenasvedčoval.

Po hereckej stránke mama Gogo (alebo babička Gogo (Kristbjörg Kjeld)) zvládla svoju rolu bezchybne a v rámci ocenení by si zaslúžilá vysokú poctu. Podobne sa ukázali aj ostatní herci, ale jej hlavná rola je neprehľadnuteľná. Na záver jeden malý pohľad do filmu. Keď sa navracia z nemocnice, kedy sa jej ani nie –násť ročný vnuk opil, zastaví ju polícia. Požadujú od nej aby fúkla do alkohol testeru. Namerajú jej slušnú hodnotu. Chce sa z toho dostať, tak povie, že je prístroj pokazený. A nech ho skúsi na chlapcovi, ktorý nafúkal dozaista viac ako jeho babička Gogo. Nakoniec po zhodnotení, že je dieťa opité bol prístroj považovaný za pokazený.

Fotogaléria:

Mama Gogo alias Kristbjörg Kjeld

Časy sa menia.

Ale aj tak sa vedia navrátiť v správnu chvíľu.

Len v prípade, že mi vrátite môj zlatý náramok.

Mamo, vypočuj si to.

poster1

poster2

Keď nás mimozemšťania vyciciavajú.

Očakával som, že film, horor, thriller a sci-fi v jednom môže celkom zaujímavo vtiahnuť do deja, zapôsobiť na myslenie a uvoľnenie. Čierna hodina nie je tým najhorším, čo môžete v kine zažiť, ale stále ťahá na tú starú klasiku. Klasiku vykrádania. Ale aj napriek tomu, film je svojím spôsobom špeciálny a zaujímavý. Komu sa páčil „I am Legend“ s Willom Smithom, určite si príde na svoje a zahľadí sa aj do krás Ruska.

Prvých dvadsať minút sa výrazne podobá filmu „Sociálna sieť“. Aj tu sa do veľkomesta dostávajú mladíci, ktorí si chcú splniť svoj veľkolepý sen. Ale ako to v správnej matke Rusi chodí, sú oklamaní. Tak si aspoň užijú povestnú ruskú vodku. A krásne Američanky. Ako to býva zvykom, zo začiatku sa na sci-fi scény predsa len čaká. Až tu naraz z čistého neba dolietavajú krásne svietiace veci. A začína sa nielen boj o život ale aj o čas. A jediné, čo robilo z filmu aké-také sci-fi bolo ťaženie kovov pre mimozemskú civilizáciu.

Zlým ťahom filmu bola 3D projekcia. Akosi začínam veľmi pochybovať o filmároch, či ozaj pochopili, v akom žánri a type filmu sa má tento nový prvok využívať. Čierna hodina týmto žánrom nebol a nie je. Možno ešte tak Star Wars by sa v tomto dokázali vyhrávať jedna radosť. Film mal aj trochu nesúladosť v scénach. Trochu trápne dialógy sú vedúcim prvkom k neustálemu pohľadu na hodinky. Copy filmu je dosť viditeľná. Horšia je copy samotných postáv z množstva viacerých filmov, neustále vyprofilovaných na dobré a zlé. Žiadne prekvapenia, žiadne „vzrušo“.

Fotogaléria:

A teraz čo?

Vidíte niečo?

On ma uvidel.

A takto to vidia votrelci.

cierna-hodina-film-novinky-recenzia-5

Čierna hodina.

A ide sa na boj, deti.

Čierna hodina.

Film Odcházení bol nielen debutom ale aj posledným filmom

Dnes (18.12.2011) zomrel vo veku 75 rokov posledný Československý, prvý Český prezident, spisovateľ, dramatik a svojím posledným filmom Odcházení sa zapísal do sveta filmu aj ako režisér. Jeho cesta Československom bola tŕnistá, no ostanú po ňom predovšetkým divadelné hry, ktoré sa opätovne dostávajú na dosky, ktoré znamenajú svet.

Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v období, ktoré pomaly vstupovalo do vojny. Jeho dedo založil kino Lucerna, dnes významné stredisko mnohých kultúrnych podujatí v Prahe a strýko ponúkol priestory na vybudovanie najvýznamnejšieho filmového strediska Barrandov, ktoré sa počas druhej svetovej vojny stalo urputným bojiskom v oblasti filmovej produkcie medzi Nemeckom a Českom (tieto udalosti postupne budeme prinášať v novej rubrike o histórii československého filmu). Vyštudoval chemickú školu a gymnázium, ale pre politické dôvody ho na žiadnu školu jeho zamerania nezobrali.

Zo začiatku pracoval v Divadle ABC a Divadle na zábradlí, a stíhal aj štúdium dramaturgie na pražskej DAMU. V roku 1964 vychádza jeho debut Záhradné slávnosti a ten istý rok sa oženil s jeho prvou manželkou Olgou. Je všeobecne známe, že bol vedený ako jeden z popredných disidentov, vystupoval proti vtedajšej moci dosť otvorene a všetko zavŕšil v odboji Charty 77. Po nežnej revolúcii sa stal posledným Československým prezidentom a v roku 1993 prvým Českým prezidentom. V roku 1997 si zobral za ženu manželku herečku a dlhodobú múzu Dagmar Veškrnovú a v roku 2003 v kresle prezidenta definitívne končí.

Jeho poslednými prínosmi boli okrem dramaturgie prínosy v podobe dokumentárnych filmov, v ktorých vystupuje Havel ako Občan, prenasledovaný, väznený a riadiaci: Občan Havel jede na dovolenou, Občan Havel, Občan Havel přikuluje, Občan Havel – Kríze, – Odcházení, -Kandidát, -Dusno. Zahral si aj v siedmich filmoch a televíznych programoch a jeho posledný obraz sme mohli zhliadnuť vo filme Czech Made Man. V poslednom roku jeho života ho dostatočne vyčerpala práca na prerábke jeho divadelnej hry Odcházení. Ja si ale myslím, že témam, ktoré sa vedú okolo filmu, by sme sa veľmi nemali zaoberať. Povedzme si to otvorene a jasne z Feelingmovies riadkov Vám priamo do očí: “je to priemerný stredoeurópsky film (ako hovorí klasik: “pritom je to taková blbost” s profesionálnymi hercami, nápaditým scenárom, prevyšuje iné filmy farebnosťou a niekoľkými peknými filmovými zábermi”. A čo ten zvyšok? Havel si musí povedať sám pred zrkadlom, že nie je režisér, ale ten čo dáva dielam ducha. …, veď je nositeľom Kafkovej ceny. Ako režisér svojho prvého filmu vo veku sedemdesiatštyri rokov je to úspech – osobný. Ale sfilmovanie divadelnej hry je predsa len chybou (doteraz dobre sfilmovanou divadelnou predlohou bolo 8 žien)“.
Už teraz vieme, že film Odcházení bol nielen jeho debutom ale taktiež posledným filmom. Česť jeho pamiatke.
zdroj:csfd.cz

Filmografia

Odcházení (2011)
Czech Made Man (2011)
Češi v krizi v poločase (2011, tv dokument)
Česko na provázku (2010, tv dokument)
Oko nad Prahou (2010, tv dokument)
Cirkus Havel (2009)
Krajina osudu (2009)
Občan Havel – Kandidát, Dusno (2009)
Občan Havel – Krize, Odcházení (2009)
Občan Havel přikuluje (2009)
Revoluce: Záblesk minulosti (2009)
Anatomie gagu (2008)
Générations 68 (2008)
Karel Čapek a jeho obyčejný svět (2008, tv dokument)
Labyrintem k revoluci (2007, tv dokument)
Občan Havel (2007)
Občan Václav Havel cestuje na dovolenku (2005, tv dokument)
Ordinace růžové zahradě (2005, tv seriál)
Horem pádem (2004)
Český Woodstock (2004)
Samizdat (2003, tv seriál)
The Burning Wall (2002)
Prevzatie moci (2002)
Chaos (2001, tv dokument)
Zpráva o stavu světa (2001, tv dokument)
Wroclaw 99 minus deset (1999, tv dokument)
Cold War (1998, tv seriál)
Lou Reed: Rock and Roll Heart (1998)
Sedmnáct měsíců Dagmar Havlové (1998, tv dokument)
Kamenný most (1996)
Drawn from Memory (1995)
Každý mladý muž (1965)

Opitosť, neopitosť, aj keď je to Johnny Deep,
film nezachránil.

Už roky si vychutnáva slávu najobľúbenejšieho herca. Jeho niekdajšia elegancia, vcítenie sa do postáv, dodanie nových možností, spôsobov a typov postáv je nezabudnuteľná. S Leonardom DiCapriom sa na plátne stretol v období, keď ani na jedného ženy ešte neleteli. Tentoraz si zahral opojenie v alkohole, ktoré zvláda po svojom – priemerne a od polovice filmu upadá v spleti hollywoodskej produkcie.

Bruce Robinson sa vo filme preslávil skôr z tej druhej strany. Je hercom. Ale na konte má aj úspešné filmy. Tentoraz sa pustil do biografie Paula Kempa (Johnny Depp), novinára na voľnej nohe. Zamestnáva sa v miestnych novinách a dostáva za úlohu pripravovať horoskop. Veľmi zložitá práca pre človeka, ktorý má sen niekde úplne inde. Chce písať. Písať knihy, ale jeho vydané diela nepovažuje za žiadne skvosty. A z úpadku alkoholického vyčerpania mu, zdá sa, nová práca len prospeje. Zoznamuje sa s miestnym milionárom, ktorý si kupuje jeho služby pre novobudované hotelové impérium. Zároveň sa zaľúbi do mladej dievčiny a … a presne o tom je film. Prvá polovica spĺňa dosť milé očakávania ale čo ten zvyšok?

Zvrat nastáva v okamihu, kedy sa Chenault (Amber Heard) definitívne dostáva do tesnej blízkosti Paula. Posledný svetlý moment filmu je uletená jazda týchto dvoch po slepej ceste. Práve sme si ohraničili film – jazda vs. láska. A presne v týchto momentoch máte pocit výmeny scenáristu (plnú zmenu deja, príbehu, štýlu a spôsobu spracovania filmu). Naraz vety a slová vôbec nedávajú význam a zmysel. Johnny Depp sa pravidelnejšie začína tváriť ako vytretý kapitán a dostávate pocit, akoby režisér už vôbec nechcel od tohto umelca viac. Ako by ste cítili a počuli od režiséra: „Vieš čo, dotočme to, nech ťa už na očiach radšej ani nevidím“. A je mi to nesmierne ľúto, lebo film mal potenciál na omnoho viac. Naraz priestor, ktorý ponúkal, bol zaškatuľkovaný a natrepaný do rozmerov, ktorými by som ani ja nechcel byť ovinutý. Nerád by som začínal konšpiračné teórie, čo sa v zákulisí stalo, ale názor si dovolím aj v tomto ohľade povedať. Buď to bol Hollywood, ktorý do filmu silne zasiahol, alebo to bola zlomová nezohranosť a nesúlad medzi režisérom a scenáristom.

Na druhej strane, film ma do polovice množstvo vtipov, množstvo gagov, dobrú hudbu, nenútené rozhovory, kamerové zvládnutie ako sa patrí, trochu tajomna, veľa farieb a predovšetkým veľa alkoholu. Celkom prijateľné bolo aj obsadenie filmu hercami ako Aaron Eckhart, Michael Rispoli, Richard Jenkins. Ale ani to nenavráti filmu to, čo mu bolo odoprené. Na druhej strane vravím, že životný film Johnny Depp ešte nemal, a že jeho najslávnejšia filmová chvíľa ešte len príde.

Fotogaléria:

To bola zase noc.

Tak kto bude ričať skôr?

Na opicu ešte väčšiu ...

Rumový denník poster

Denne vožralej, denne vožralej ...

Kedy podpisujeme zmluvu?

Na karnevale sa treba baviť.

Rumový denník poster2

Bez veľkých ovácií.

Maltazard opustil svet Minimojov a dostal sa do sveta ľudí. Tu spriada svoje dlhodobé plány, do ktorých je zatiahnutá nielen rodina Arthura ale aj okresné mestečko, v ktorom pripraví hneď niekoľko nečakaných prekvapení. Útok obrovitánskych komárov rozpúta boje. A do boja sa zapája aj armáda.

Ak by som stručne mal zhodnotiť film, tak úvod by mal dostatočne stačiť. A viac k tomu len napísať, že film nedosiahol krásu, myšlienku, dej a napätie prvej časti. Maltazardova pomsta posunula film na najnižšiu priečku, ale tretia časť film vôbec nezachráni. Je to akási paródia na predchádzajúce časti s tou výnimkou, že ste aspoň v očakávaní, ako to dopadne a čím Vás autor opäť prekvapí. Digitálne spracovanie filmu už nie je žiadnou novinkou pre filmový priemysel, keďže sa väčšina snaží filmy točiť v 3D. Francúzi ostali dosť prezieravo v klasickom formáte. Aj keď túto rozprávku si viem predstaviť v 3D.

Film začína krátkym introm do sveta, ktorý bol až do roku 2006 neznámy. Svet Minimojov, Baltazard a Arthurov prerod v malého kresleného človiečika vás zavedú k najpodstatnejším faktom. Arthur zachraňuje deda a donesie drahokam, za ktorý nepadne ich dom do kaucie. Maltazard sa chce pomstiť, ale zhodou okolností sa ocitá vo svete ľudí. A tu sa snaží podmaniť si celý svet. Ale je to opätovne klamstvom a silou. Podľa zhodnotení hereckých výkonov (preafektované), jednoduchosti zobrazovania a štylizácie (príbeh boja dobra a zla), farebnosti a strely do neustálej fantázie, je film určený predovšetkým deťom na prvom stupni základnej školy. Už to nie je aj pre dospelých. Od spoločnosti Dreamworks je to veľmi ďaleko a v rámci francúzskeho filmu malý prepad.

Fotogaléria:

Žeby sa Darkos zmenil???

Ja som ťa poliala farbou keď som maľovala. Prepáč!

Ach ta láska nebeská.

Ako napichaná veverička.

Maltazard pózuje. Možno sa aj vyzlečie.

No nesadne mu to?

Hups! Ten tu čo robí?

Ale, ale ... stačilo bozkávania.

Arthur a súboj dvoch svetov poster

New York na Silvestra žije

Posledné filmové hity nemajú zväčša presne stanovený zámer. Buď sa v spleti udalostí strácajú, alebo v nich nedostatočne pulzuje námet. Keď si jedinec povie slovo „Silvester“, hneď má pred očami oslavu, alkohol a lietajúce „rachetle“. Garry Marshall v tomto príbehu videl omnoho viac. Aj keď je film skôr konzumnou lahôdkou pre Američanov, jedinec, ktorý miluje tradície si film dozaista obľúbi nielen z pohľadu New Yorku, kde každý rok spúšťajú krištáľovú guľu, ale predovšetkým z pohľadu pár vydarených príbehov a množstva obľúbených hercov v najväčšej hustote, aká vôbec bola zaznamenaná na jednom štvorcovom metre plátna.

Garry Marshall nie je na scéne s romantickými komédiami prvýkrát. Valentín, Denník princeznej, Nevesta na úteku, … Toto je len krátky pohľad do jeho tvorby. Posledný film, ktorý natočil, bol určite jeho celoživotným snom. A myslím si, že viacerí režiséri by chceli byť na jeho mieste. Tak husté osadenstvo mala už len Oscarová noc. Jeho videnie sveta, lásky a filmu nevychladlo a pustil sa do veľkého projektu. Už teraz vidím ako mnohí budú hovoriť o nemožných hercoch a padajúcich hviezdach. Nesúhlasím a súhlasiť ani nebudem. Tieto hviezdy, aj keď sa doteraz nevyznamenali, napríklad Sarah Jessica Parker sadla na rolu matky ako „riť na šerbeľ“. A to doslova. Preto by bolo vhodné upovedomiť, že Silvestrovská noc nie je o náhodnom stretnutí väčšej skupiny jedincov ale o jednotlivých príbehoch, možno popreplietaných, no je predovšetkým o ľuďoch. Živých, dýchajúcich, ľúbiacich, smútiacich.

Príbehov je niekoľko (ak správne počítam desať). Z týchto námetov sa podarilo niekoľko bravúrne, ale boli aj tie zlé. Lea Michele a Ashton Kutcher sa ocitli ako Elise a Randy v zaseknutom výťahu a znovuobjavia stratený cit. Príbeh, ktorý má najväčie napätie, je prezentovaný v podaní Michelle Pfeiffer a Zaca Efrona, ktorý ako postavy Ingrid a Paul spájajú dva odlišné svety. Ich príbeh života dosť pripomína známy film Harold a Maude v trochu upravenej verzii. Pri postavách Roberta De Nira a Halle Berry možno vyhŕknu aj slzy a Sarah Jessica Parker spolu s Abigail Breslin (zahrala úžasnú postavu vo filme 12 podmienok dedičstva) ukázali, ako to vo vzťahu matka-dcéra vyzerá za posledné roky. Typický americký happyend zažijú Jon Bon Jovi s Katherine Heigl. A ďalšie a ďalšie príbehy. K tomu treba pripomenúť, že režisér vás necháva nielen v hereckom očakávaní (na scénu prichádzajú stále ďalšie a ďalšie hviezdy ako Matthew Broderick, Hector Elizondo, Ryan Seacrest, James Belushi, John Lithgow), ale dokonca sa s vami zahráva. Skúša. Robí presne to, čo sme chceli. Stále vravíme, že vieme ako to nakoniec dopadne. No v tomto príbehu to nie je 100% isté do chvíle, kým sa nezmenia všetky možnosti.

Film nerozpráva príbeh o tom, čo človek potrebuje, nezahlbuje sa do najnižších možných polôh, aby našiel odpoveď na otázku bytia, aj keď sa nejaké tie vety určite do textov nehodia. Nepotrebuje riešiť všetky možné pomery. Na to nie je odkázaný. Garry Marshall sleduje dej z vonkajšej strany. Pohľady, ktoré si každý deň môžeme na ľuďoch všimnúť, ich pocity, radosť, smútok, chorobu. Tým film nedostáva ťažkú vážnosť a nenesie sa pochmúrne, ale nadhodnocuje myšlienky a frázy, aj keď sú niektoré klasické klišé. Preto film dostal jedinečný ráz oddychového vnímania života bez hodnotenia či súperenia, ktorý hrdina je dobrý a prečo, bez všetkých ľudských neduhov. A presne takýto film má byť počas sviatok na televíznych obrazovkách. Taký pri ktorom nik nebude súperiť, nebude nahnevaný, že sa tam strieľa na každom kroku, že niekto niekoho uráža. Je to film, ktorý vnesie do toho šialeného zmätku sveta trochu svetla.

Fotogaléria:

new years eve set 2 240211

New Year's Eve

silvestrovska-noc-film-recenzia-novinky-kino-3

silvestrovska-noc-film-recenzia-novinky-kino-4

New-Years-Eve-Movie-Poster

Korupcia, škandály, kam sme sa to …

Popri súťaži, ktorú vyhlasuje Feeling Movies na svojej stránke, si dovolím vyhlásiť „súťaž“ na hodnotení filmu Hranaři. Dôvod je jednoduchý. Český divák sa na tento film abnormálne nahneval a dáva mu to pocítiť tým najnižším možným hodnotením. Čo sa v českom divákovi odohralo? Žeby Pojišťovna štěstí zanechala dlhodobý účinok? Na druhej strane, nechápem ten nekončiaci útok na tento film. U nás sa točia omnoho väčšie „braky“ a slovenský divák ich dokáže vyniesť až na výslnie.

Výnimočne neviem kde začať. Hlavou mi lieta tisíce myšlienok, ktoré s filmom Hranaři súvisia. No neutíchajúci smiech na mojej duši mi nedovolí písať rýchlejšie ako tri údery za minútu. Dôvod je jasný. Rozdielnosť vnímania filmu slovenským a českým divákom. Kým Česi dokážu s decentnosťou a odmietnutím kritizovať vlastný film, Slovákom je táto možnosť upieraná a niekedy sa v denníkoch radšej nik nevyjadrí ostro kriticky a tak drží krok s úpadkom filmu. Tomáš Zelenka má smolu, že netočil film pod slovenskou záštitou. Tu by bol jeho film aspoň z polovice glorifikovaný. A ozaj je film až tak zlý?

Český divák sa sťažuje, že film je čisté obsadenie Pojišťovne štěstí, kde chýbal už len mladý geroj Vojtěch Kotek. Ale od toho radšej bočme smerom k nášmu filmu. Český thriller nemá zlú myšlienku. Boj s korupciou bude mať na Slovensku o trochu lepší úspech. Veď sa denne topíme v nejakých korupčných škandáloch. Lenže pri našich zomierajú ozajstní ľudia, zatiaľčo filmový herec túto nedokonalosť dokáže vždy rozchodiť (v niektorých prípadoch je to žiaľ …). Spoločnosť Slama Group a.s. sa zaoberá stavebníctvom. Na programe má výstavbu nemocnice a Sláma nemieni vo svojom poslednom „kšefte“ podporovať supy, ktoré sa zbehli nad páchnucou mŕtvolou. To ho dostáva do postoja, v ktorom nemieni ani v takejto situácii ustúpiť a zoči-voči sa postaví nepriateľovi do cesty. Lenže ten je o krok vpred. Film poukazuje aj na spravodlivosť. Tá je výrazne ukrytá do najnižších polôh filmu, občas vyletí nad jasné mraky, ale zväčša obraz boja dobra a zla je prednejší. Film ma prekvapil špecifickým rozdelením postáva. Dve, ktoré bojujú za dobro, plus ich manželky, jedna prelietavá vrana v podobe Milana Kňažka a zvyšné diablovo osadenstvo. Špecifická rovina je v úlohe amerického agenta (Jan Tříska) ktorý je len pozorovateľom, ale na konci má hlavné slovo práve on. Či sa oplatilo riešiť nejakú rovinu kamier nastražených na každom mieste, je ozaj pritiahnuté za vlasy. A je to rovina, ktorá neskonale uberala filmu aj to minimálne napätie. Časom mi film začal pripomínať seriál Alias, či dokonca JAG. Nezrovnalostí v rovine scenáristickej bolo tiež neúrekom, ale to ako tak oželiem. Ale niečo filmu predsa len chýbalo.

Akcia! Napäto očakávate, že teraz sa to začne diať. A nič. Tak počkáte chvíľu a už očakávate zvrat. A nič. A takto sa pomaly prepletiete až k záveru filmu. Nakoniec si uvedomíte, že film vás držal v osobnom filmovom napätí, ktoré nebolo spôsobené dejom. Je to zvláštny ťah na diváka, ale čiastočne sa oplatil. Druhá strana mince je taká, že kto si už len teraz pozrie tento film opäť? A tu sa režisér prepočítal. To si skôr pozriem Lóve. Z tohto hľadiska film sa nemal dostať do kín ako „film“, ale ako televízny film, ktorý by financovala niektorá z televíznych kanálov.

Fotogaléria:

Že vraj "holky" pre všetko.

Tajuplný Tříska.

JiŘí Korn opäť v akcii.

Tá písnička čeaká.

Norbert Lichý

Jiří Langmajer

No fuška je fuška.

Aby si to odpálil dobre, Martine.

Tajuplné otázniky.

Milan KŇažko v úlohe posl()anca.

Miroslav Etzler

Saša Rašilov nejml.

Takže si nedáte pohov.

Bude to naša rodinná firma...

Vianočná nálada na Feeling Movies.

Súťaž je ukončená, darčeky sú rozoslané:) Mená víťazov: A. Debnárová, M. Kohútová, R. Tamajka, I. Sabo, D. Bielichová, B. Šuhajdová, S. Lobbová, N. Hricišáková, J. Knap. Výhercom blahoželáme.

Blížia sa Vianoce, a preto prichádza aj naša vianočná súťaž o DVD nosiče, ktoré do súťaže ponúkla spoločnosť CODI. Súťažíte o 7 DVD filmov z tejto netypicky vianočnej ponuky: Halloween II- Rodina je večná, Smrť čaká všade, Tajomné príbehy, V pasti. Stačí len správne odpovedať na otázky, zaslať ich na e-mailovú adresu sutaz@feelingmovies.sk a čakať. Každý desiaty z vás vyhráva.

Súťažné otázky:

1. Jedna z prvých animovaných vianočných rozprávok (zimná tématika) od Ub Iwerksa z roku 1934 sa nazýva?

2. Leslie Nielson bol významným komikom 20. storočia. Zahral si aj rolu Santa Clausa spolu s Stevenom Eckholdtom vo filme …? A to už nám prezradíte vy, ako sa film volá v originálnom názve.

3. Najznámejší Santa Claus vo filme je ten, ktorého hrá Tim Allen. V tejto postave sa na plátne zobrazil trikrát. Naša otázka bude smerovať trochu iným smerom. V akom významnom „animáku“, spoločnosti Walt Disney z roku 1995, prepožičal jednej z postáv Tim Allen svoj hlas?

4. Steve Guttenberg si zahral postavu Mahonyho vo filme Policajná akadémia. Spolu s Crystal Bernard natočil dva filmy so santovskou tematikou. Ako sa tieto dva filmy volajú?

5. V ktorej vianočnej rozprávke môžete zazrieť Alexandra Chvyľja a Nataliu Sedych?

Súťaž platí pre SR a ČR.

Fotogaléria:

Tajomné príbehy

Halloween 2

Smrť čaká všade

V pasci

Dokument hýbal Bratislavou

Festival Jeden svet uzavrel svoje premietania (04.12.2011), no my sa aj tak pozrieme na dokumenty, ktoré určite budete môcť ešte niekde zazrieť, poprípade ich „checkovať“ na internete. Povieme si aj o víťazných snímkach a pošprtáme sa v novodobej slovenskej dokumentaristike. Výber tohtoročných dokumentov s podtitulom Svet v sieti dosiahol nadmernú kvalitu vybraných filmov. Nielen po stránke autenticity ale predovšetkým obsahovo-scenáristických a dejovo-informatívnych nosných konštrukcii jednotlivých dokumentov. Významným aspektom festivalu bola vysoká úroveň a definitívne spracovanie slovenských dokumentárnych filmov, z ktorých dúfam väčšinu uvidíte aj na televíznych obrazovkách.

Kamerunský coming out (Cameroun, sortir du nkuta, Céline Metzger, Francúzsko, 2009, 52 min.)
V prípade, žeby film navštívil niekto z radu neonacistov, v kine by to vyzeralo ako na pochode Pride 2010. Tematika homosexuality nie je aktuálnou len vo vyspelých krajinách ale taktiež v krajinách rozvojových. Horšie to je už len v prípade, ak sú pod diktátom najvyšších predstaviteľov. Kamerun po vyhlásení samostatnosti v roku 1972 prijal aj zákon, v ktorom sa homosexualita trestá väzením. V roku 2006 zverejnila tlač päťdesiat mien z najvyšších kruhov a obvinila ich z homosexuality. Kamerun žil v predstave, že niečo také v ich krajine nie je alebo len ojedinele a potrestanie väzením je dostatočnou satisfakciou. V tejto dobe žije aj právnička Alice Nkom, ktorá bojuje za práva homosexuálov, poukazuje na nedostatky v ústave a bráni jednotlivcov pred honom na homosexualitu, ako to bývalo počas stredoveku s honom na čarodejnice.

Nickyho rodina (Nickyho rodina, Matej Mináč, Slovensko, 2010, 96 min.)
Príbeh ktorý vlastne ani nestojí za reč. Tak vníma svoje krátke pôsobenie v predvojnovom Československu Angličan, ktorý uchránil pred nacistami šesťstodeväťdesiatdevaäť detí. Nepotreboval sa hrať na hrdinu, po návrate domov o svojej záchrannej akcii nikomu nepovedal, pretože to nepovažoval za dôležité. Na všetko by sa bolo zabudlo, nebyť jeho manželky, ktorá na konci osemdesiatych rokov našla na povale starú knihu plnú mien, fotografií a zápiskov o deťoch adoptovaných do anglických a švédskych rodín. Vďaka jej objavu dnes pozná Nicholasa Wintona celý svet. Mináč stavil v tomto dokumente na istotu. Pred rokmi objavil silný príbeh, pustil sa do pátrania a v Nickyho rodine zrecykloval nakrútený materiál. Dokument môže byť prvou snímkou o Nicholasovi Wintonovi, ktorý uvidíte i zavŕšením Mináčovej trilógie a stále bude mať silu udržať vás v kresle o nejakú tú minútu dlhšie aj po tom, čo skončia titulky.

Ukrajinská Chelsea (The Other Chelsea – Eine Geschichte aus Donezk, Jakob Preuss, Nemecko, 2010, 88 min.)
Rusko ešte dlhé obdobie bude mať vplyv na svoje satelitné štáty, ktoré postupne vznikali po roku 1989. Jedným z týchto štátov je aj oranžovo-modrá Ukrajina, neustále bojujúca medzi dvoma blokmi (teraz už troma) čeliaca stále väčšej priepasti ekonomického pádu. Dej je zasadený do mesta Doneck, kde to žije tým „pravým – futbalovým“. Na pozadí života obyvateľov sa odohráva postup futbalového tímu až na vrchol o boj pohára UEFA. Do toho stačí vykresliť miestnu a štátnu politiku, trochu porozprávať o miestnych praktikách niektorých milionárov až miliardárov a dokument naberie tú správnu šťavu, po ktorej si poviete, že na Slovensku to vyzerá dosť podobne.

Stalin – Prečo nie? (Stalin – Počemu by i nět, Kirill Sakharnov, Rusko, 2010, 14 min.)
Dokumentov s bývalou „ZSSR“ tematikou bolo veľmi veľa. Trochu to pripomínalo taktický boj proti terajšej Ruskej federácii. „Kedysi voľnosť ako slnko nám žiarila v diaľke, k nej veľký Lenin nás búrkami viedol“ stále žije v pamäti národa. Leninov utopický cieľ dosiahnuť ľudskú spolupatričnosť bol založený na pochybných základoch, ktorých sa neskôr zmocnil jeden z popredných tyranov dvadsiateho storočia – Stalin. Jeho kult osobnosti do dnešných dní žije v ruskom národe. Vedia vôbec, kto to bol? Prečo mládeži nevadí, že zabíjal ich predkov? Je neustálym klamstvom, že svet je len čierno-biely? Dokument v decentných nadhľadoch poukazuje na Stalina a naproti stojí divákova znalosť dejín. Výsmech inteligencii a stálej demencii triednej pracujúcej „rýchlej roty“.

Slobodné javisko (Staging a Revolution, Mathew Charles, Albina Kovalyova, Veľká Británia, 2010)
Bielorusko neustále zápasí so svojím protivníkom Lukašenkom. Jeho diktát nemá obdobia v modernej spoločnosti a predsa je stále vo vedení. Keď sa vraví, že Slovensko je práve tridsať rokov za opicami, tak na Ukrajine sa ešte nevyvinuli cicavce. Práca KGB, sledovanie a zatýkanie je na dennom poriadku. V týchto podmienkach vzniklo Slobodné javisko, na ktorom prezentujú zahraničné diela autorov. Ich naštudovanie a spracovanie závisí len na ich túžbe vzdorovať systému a aspoň takýmto spôsobom bojovať za svoje miesto a plány.

Nemoc tretej moci (Nemoc tretej moci, Zuza Piussi, Slovensko, 2011, 52 min.)
Pohľad na slovenské súdnictvo ozaj vyráža dych. Ešte väčšmi vám ho vyrazí, ak tam vidíte osobnosť, ktorá má pred slovom niekoľko „D“ – JUDr. Štefan Harabin. Dokument poukazuje na problematiku posledného obdobia na Slovensku. Film zaujal, pretože dáva do konfrontácie presné obrazy, presné vyjadrenia, ktoré sú následne konanými sudcami a „D“ jedincami zosmiešňované do najnižších možných polôh. Kto si po dokumente povie, že slovenské súdnictvo a Štefan Harabin sú nositeľmi spravodlivosti a rovnosti, môže automaticky použiť prívlastok „D-jedinec“. Piussi dokázala hodinu nenútene hovoriť o problémoch, ktoré v dnešnej dobe nik nezmapoval. Za toto dielo si patrične zasluhuje nielen môj obdiv, ale aj pokoru a poklonu k jej dielu, ktoré má takú istú hodnotu ako dokument Dušana Hanáka Papierové Hlavy z roku 1995.

Slovenská krčma (Slovenská krčma, Peter Kerekes, Slovensko, 2011, 53 min.)
Krásny, spoločenský, filozoficko-nadhľadový dokument z prostredia slovenských krčiem, krčiem filmových. Veď čo by to bol za film, keby sa v ňom neukázala jediná krčma? Boli by to už len príbehy Daniely Steelovej. Naša krčma je predsa len zaujímavejšia. Tam sa žilo, tam sa spomínalo, z tohto prostredia vznikali filmy, nápady, myšlienky, ktoré sú do dnešného obdobia v rámci slovenskej kinematografie „zlatým pokladom“. K danej problematike sa vyjadrujú známe osobnosti umeleckého života: Juraj Jakubisko, Andy Hric, Juraj Herz a ďalší. A čo nebeská krčma? Aj o nej sa dopočujete, ak si nenecháte ujsť tento výnimočný dokument.

Krv v mobile (Blod i mobilen, Frank Piasecki Poulsen, Dánsko, Nemecko, 2010, 82 min.)
Ako je to s jednou z najznámejších mobilných korporácii? Ozaj podporuje Nokia vojny a smrť, len kvôli tomu, aby získali drahocenný nerast (Kongo), ktorý sa používa v ich mobiloch? Túto otázku chcel vyriešiť Frank Piasecki Poulsen. Čiastočne poukázal na tento aspekt, ale postupným neustálym domáhaním pravdy klesalo aj napätie deja dokumentu. Trochu pretiahnutá dĺžka, pri ktorej platí pravidlo „menej je viac“.

Matka (Matka, Dávid Horínek, Slovensko, 2010, 19 min.)
Dokumentárny film o matke, terapeutke drogových závislostí, ktorá stratila syna narkomana. Po smrti syna vydala denník, ktorý si písal počas liečenia. Tento film sa stal víťaznou snímkou spomedzi slovenských dokumentov. Film považujem za žánrový unikát. Krátkosť dokumentu je ohromujúca, pretože mu zase chýba analýza problematiky. Zasadenie deja do čierno-bieleho pozadia je predsa len trochu zastaralé. Bolo by potrebné obohatiť ho inou stranou pohľadu. Akou to bude, to sa necháme prekvapiť do budúcna.

Kráľovstvo mŕtvych myší (The Kingdom of Dead Mice, Victar Dashuk, Bielorusko, 2009, 88 min.)
Kráľovstvo mŕtvych myší je uceleným prehľadom excesov štátnej propagandy, ktorá je stelesnením absurdity v snahe o vytvorenie spoločenskej ilúzie moci. Lukašenko sa správa ako nebezpečný psychopat, pomocou sociotechnických trikov vedúci krajinu do priepasti.
Vo filme vytvorenom prevažne z oficiálnych záberov bieloruskej televízie venuje Dashuk rovnaký priestor ľuďom, ktorí sa zúčastňujú na diktatúre kvôli peniazom, kariére alebo aby sa vyhli problémom. S horkým sarkazmom odhaľuje pätolizačov, politikov, ktorí sa verejne smejú na tyranových vtipoch, ako aj vypredané umelecké podujatia, ktorých jediným cieľom je legitimizácia súčasného systému.

Jeden svet

Medzinárodný pohľad na svet okolo sa vám premieta už druhý deň v hlavnom meste. V piatich bratislavských kinách sa rozbieha 12. ročník festivalu Jeden svet.

Organizátorom sa podarilo vytvoriť osem filmových sekcií. Dokumentárne filmy z každého kúta sveta, ktoré uvidíte v rámci premietaní, vznikli predovšetkým vďaka digitálnym technológiám a mnohé sa zaoberajú možnosťami komunikácie o ľudských právach a video-aktivizmom.

Cety ku slobode predstavujú boj jednotlivcov voči politickému režimu alebo zaužívaným tradíciam. Zaujímavé príbehy bieloruských divadelníkov v neslobodnej krajine, kubánskych hip-hoperov a ich revolúcie, barmského zabávača, ktorého smiech neprechádza ani napriek opakovaným pobytom za mrežami… to všetko ponúka prvá filmová sekcia. (http://www.jedensvet.sk/index.php?ID=960)
O tom, ako vyzerá sen precestovať svet v aute na solárny pohon vám porozpráva road-movie Solartaxi v rámci sekcie Eko aktivizmus. Okrem nej tu nájdete dokument napríklad aj o tom, nakoľko môže školská zbierka pomôcť juhoamerickému pralesu. (http://www.jedensvet.sk/index.php?ID=962)

Máte právo vedieť, že svet nie je vždy fér. V rámci tejto časti festivalu si môžete pozrieť, ako lacno prichádzajú ľudia z chudobných krajín o svoje obličky.

Naša r/evolúcia

Nové médiá menia svet

Ženské svety

Slovenský dokumentárny film 2010/2011

Jeden svet deťom

Ukončme rok 2011 ako sa patrí

Posledný mesiac v roku je už opäť tu, pomaličky začínajú nové vízie a revízie, ale skôr ako uzavrieme starý rok na Feeling Movies mám tú česť uviesť posledné filmové novinky v tomto mesiaci. Týmto opätovne navraciame rubriku „Mesiac s Feeling Movies“, kde sa dopredu dozviete, aké filmové novinky zavítajú do kín vo vašom okolí.

V druhý týždeň mesiaca december budete môcť v kinách vidieť Vec: Počiatok (USA/Kanada, 2011, 103 min., Matthijs van Heijningen Jr., Tatrafilm), ktorý je remakom filmu Vec: Počiatok z roku 1982 od režiséra Johna Carpentera, autora známeho hororu Vládca temnôt. Dej sa bude opätovne odohrávať za polárnym kruhom – Antarktída. Vedecký team objaví v hlbinách ľadu mimozemský život. Či opätovne bude naháňačka za nakazeným psom je otázne, čo to som sa už dozvedel od Faraona, ktorého recenzia na film bude publikovaná už tento týždeň (začiatok decembra 2011). Autor píše: „Film je klasickým vyvražďovacím thrillerom s prvkami hororu, teda s jednou divnou VEC-ou v rôznych modifikáciách (nič, čo by ste ešte na plátne nevideli). A čo je teda vo veci?“. To si nenechajte ujsť v pripravovanej recenzii. V českej zemi sa to len hemží krimi filmami. Žeby znova po dlhej dobe nastalo obdobie, kedy po svete behali major Zeman a policajný „rada“ Vacátko, a režiséri opustili rodný český humor? Ľudia majú radi napätie a krv. Milujú zvraty a zápletky. Veď len nedávno dotočili Kajínka, Czech Made Man, Bastardov, Normal a už je tu opäť ďalší film do série Hranaři (ČR, 2011, 96 min., Tomáš Zelenka, Magic Box). Tentoraz vo filme bude silný jedinec, ktorý láme zafixované návyky pri obstarávaní firemnej zákazky. Rozhodne sa nikoho nekŕmiť peniazmi, ale to ho stojí omnoho viac, ako si len mohol myslieť. Je možné postaviť sa zabehnutému systému? To sa necháme prekvapiť aj my. Garry Marshal je zaťažený na romantické komédie. Vie, že k plátnam dotiahne aspoň nežnejšie publikum, pri ktorom sa aj z tvrdých chlapov stávajú pozorní miláčikovia. Film Silvestrovská noc (USA, 2011, Garry Marshall) bude podobne ako jeho predchádzajúce filmy (Denník princeznej, Valentín) sladkou romancou, v ktorej si hlavnú rolu zahral Zac Efron, miláčik ženského publika. Dej sa odohráva v New Yorku a sleduje láskyplné príhody s najznámešími hercami sveta (a to tu musím dať: Lea Michele, Abigail Breslin, Katherine Heigl, Robert De Niro, Jessica Biel, Hilary Swank, Michelle Pfeiffer, Sara Paxton, Sienna Miller, Sofía Vergara, Ashton Kutcher, Sarah Jessica Parker, Frankie Muniz, Jon Bon Jovi, Josh Duhamel, Til Schweiger, Alyssa Milano, Ice Cube, Carla Gugino, Ming Zhao, Halle Berry).

V tretí adventný týždeň zavíta do kín film Artur a súboj dvoch svetov (Francúzsko, 2010, 101 min., Luc Besson, Magic Box). Mali sme tu už príbeh, kedy sa Artur dostáva do ríše Minimojov a snaží sa zachrániť nie len svojho deda, ale aj dom, v ktorom jeho babka žije. Potom nasledoval pád v podobe druhej časti, kedy sa navrátil Maltazard a chcel sa pomstiť. Žiaľ druhá časť filmu sa nevydarila nielen príbehovo, ale ako celok. Nový diel nám ale podľa traileru ponúka nové možnosti, nový pohľad na francúzsky film. Nebudem sa čudovať, ak film naplní očakávania a dokonca sa vyrovná prvej časti. Maltazard sa snaží ovládnuť celý svet, dosahuje ľudské rozmery a Artur sa musí opätovne postaviť jeho nástrahám. Keď má Anglicko Jamesa Bonda, tak Amerika musí mať Ethana Hunta. Pokračovanie Mission: Impossible IV (USA, 2011, Brad Bird, Tatrafilm) je čo nevidieť. Špionážna agentúra IMF je v problémoch, pretože počas operácie Ethana v Moskve niekto spáchal na mesto bombový útok. Rusku sa to nepáči, americký prezident si kryje chrbát, a tak celá spoločnosť IMF je na odstrel. Ako to dopadne? Naša recenzia a kino to určite istí. A keď sa objaví na plátnach Tom Cruise, je len otázkou času, kedy na plátne pomaličky a isto zazrieme miláčika ženských sŕdc Johnnyho Deppa. Tentoraz vo filme Rumový denník (USA, 2011, 110 min., Bruce Robinson, Forum Film Slovakia). Predstaví sa v postave Paula Kempa, novinára na voľnej nohe, ktorý v roku 1960 píše pre krachujúce periodikum v Karibiku. Dostať sa do popredia, byť slávny a mať svoje úspechy nie sú dláždené len zlatými tehličkami. Skôr je druhým typom človeka, ktorý čoho sa dotkne to padá v totálne stroskotanie. A ďalším výnimočným filmom bude dráma/komédia od našich severských priateľov. Nórky film a kinematografia je tá, na ktorú nedám dopustiť. Tentoraz prinesú kúsok snehu a lásky do predvianočného pohodlia. Domov na Vianoce (Nórsko/Nemecko/Švédsko, 85 min., Bent Hamer, ASFK, 2010) sa odohráva počas najkrajšieho dňa v roku. Milenka pripravuje romantickú atmosféru, opustený manžel sa za každú cenu chce stretnúť so svojimi deťmi, zatiaľ čo iný muž uprednostňuje prácu pred ženou, chlapec klame kvôli láske k dievčine, milenci na úteku potrebujú pomoc a starý manželský pár prichádza o to najcennejšie čo mali. Nezaujal Vás už len námet? Mňa určite áno a teším sa tu krásnu chvíľu v kine.

Počas vianočného a povianočného týždňa zavítajú ešte štyri filmové novinky. Jeden sa mi výsostne nepáči, pretože doteraz nedokázali či už príbehom alebo grafikou ho vycibriť. Animovaná verzia Chipmunkovia ešte z roku 1983 je neodolateľnou rozprávkou, na ktorej porevolučné deti v tedajšom Česko-Slovensku vyrastali prostredníctvom RTL2 a PRO7. Tentoraz sa Alvin a Čipmunkovia 3 (USA, 2011, 87 min., Mike Mitchell, Tatrafilm) vyberú na luxusnú loď užívať si prázdniny. Zápletkou bude tentoraz stroskotanie lode. K tomu sa pripojí ženská spoločnosť v podaní Chipettiek. Ozaj bude zaujímavé sledovať, ako si dokázal Mike Michell poradiť s týmto žánrom. Pre spresnenie, režisér zobral pod svoju taktovku aj poslednú časť Shreka: Zvonec a koniec, ktorému dal okrem 4D rozmeru aj rozmer nezničenia najsledovanejšej rozprávky a zároveň priniesol niečo neobvyklé do tetralógie. Pomôže z bahna vyhrabať aj Chipmunkov? Zachraňovať svoju povesť bude musieť aj Brad Pitt vo filme Moneyball (UK, 2011, 103 min., Bennett Miller, ITAFILM), ktorý sa v poslednom období púšťa do natáčania umeleckých záberov, ktoré mu podstatne lepšie sedia ako tie „idolovo sexuchtivé“. V postave Billyho Beaneho ukáže svetu, že okrem peňazí hýbe svetom aj iná rovina – morálka. Jeho baseballová kariéra je odsunutá bokom a snaží sa viesť finančný smer tohto športu za team Oakland Athletics, kde prichádza o svojich najlepších hráčov. Či sa mu podarí od základov vybudovať mužstvo, ktoré bude lámať priečky a rekordy je len otázkou času, ktorý je zakotvený v skutočných udalostiach. Na film bude recenzia už onedlho. Režisér filmu je autorom kladne hodnoteného filmu Capote, kde rozoberá život autora knihy Raňajky u Tiffanyho.

Keď prišiel do kín film Sherlock Holmes, bol som neuveriteľne zaskočený obdobím v ktorom zavítal. Bolo to v týždeň Silvestra (2009/2010). Zmena sa nedeje a podobný scenár s „capital“ vedením sa navracia späť. Film Sherlock Holmes: Hra tieňov (USA, 2011, Guy Ritchie, Continntal film) ma opätovne pod taktovkou Guy Ritchie a v hlavných rolách sa predstavia Robert Downey Jr. & Jude Law. Bude film chytľavejší a holmeskovejší ako jeho predchodca? Do dnešného dňa bol najlepšie stvárnený Holmes v podaní herca Jeremyho Bretta, ktorý ma na konte niekoľko filmov a seriálov na danú tému. Do akej miery to nebude kovbojka, ale prelom 19.stor.? To sa necháme prekvapiť. Už teraz s istotou vieme aspoň zbežne načrtnúť dej príbehu. Kriminalistický inteligent, ktorý sa myslením vyrovná samotnému Holmesovi, profesor Moriarty, bude mať čo – to dočinenia so smrťou korunného princa rakúskej monarchie. Watsonovi sa predčasne ukončujú medové týždne a cesta na starý kontinent môže začať. A kto nám zakončí filmové novinky? Čierna hodina (USA, 2011, 89 min., Chris Gorak, Tatrafilm), ktorý dorazí z USA a tentoraz nebude ničiť povesť Slovenska ako Hostel, ale pôjde ďalej na východ až do moskovskej metropoly. Chrisovi Gorakovi asi nestačil mystický prepadák už v minulosti, preto sa pustil do nového filmu, ktorý začína zábavou a v tej chvíli sa začne aj boj o život, v ktorom mystickú zložku zohrajú ruskí mafiáni. Dokážu všetko zmeniť na popol. Žeby v ruskej krvi bola predsa len mystickosť až od Boha?


<