Ukončme rok 2011 ako sa patrí

Posledný mesiac v roku je už opäť tu, pomaličky začínajú nové vízie a revízie, ale skôr ako uzavrieme starý rok na Feeling Movies mám tú česť uviesť posledné filmové novinky v tomto mesiaci. Týmto opätovne navraciame rubriku „Mesiac s Feeling Movies“, kde sa dopredu dozviete, aké filmové novinky zavítajú do kín vo vašom okolí.

V druhý týždeň mesiaca december budete môcť v kinách vidieť Vec: Počiatok (USA/Kanada, 2011, 103 min., Matthijs van Heijningen Jr., Tatrafilm), ktorý je remakom filmu Vec: Počiatok z roku 1982 od režiséra Johna Carpentera, autora známeho hororu Vládca temnôt. Dej sa bude opätovne odohrávať za polárnym kruhom – Antarktída. Vedecký team objaví v hlbinách ľadu mimozemský život. Či opätovne bude naháňačka za nakazeným psom je otázne, čo to som sa už dozvedel od Faraona, ktorého recenzia na film bude publikovaná už tento týždeň (začiatok decembra 2011). Autor píše: „Film je klasickým vyvražďovacím thrillerom s prvkami hororu, teda s jednou divnou VEC-ou v rôznych modifikáciách (nič, čo by ste ešte na plátne nevideli). A čo je teda vo veci?“. To si nenechajte ujsť v pripravovanej recenzii. V českej zemi sa to len hemží krimi filmami. Žeby znova po dlhej dobe nastalo obdobie, kedy po svete behali major Zeman a policajný „rada“ Vacátko, a režiséri opustili rodný český humor? Ľudia majú radi napätie a krv. Milujú zvraty a zápletky. Veď len nedávno dotočili Kajínka, Czech Made Man, Bastardov, Normal a už je tu opäť ďalší film do série Hranaři (ČR, 2011, 96 min., Tomáš Zelenka, Magic Box). Tentoraz vo filme bude silný jedinec, ktorý láme zafixované návyky pri obstarávaní firemnej zákazky. Rozhodne sa nikoho nekŕmiť peniazmi, ale to ho stojí omnoho viac, ako si len mohol myslieť. Je možné postaviť sa zabehnutému systému? To sa necháme prekvapiť aj my. Garry Marshal je zaťažený na romantické komédie. Vie, že k plátnam dotiahne aspoň nežnejšie publikum, pri ktorom sa aj z tvrdých chlapov stávajú pozorní miláčikovia. Film Silvestrovská noc (USA, 2011, Garry Marshall) bude podobne ako jeho predchádzajúce filmy (Denník princeznej, Valentín) sladkou romancou, v ktorej si hlavnú rolu zahral Zac Efron, miláčik ženského publika. Dej sa odohráva v New Yorku a sleduje láskyplné príhody s najznámešími hercami sveta (a to tu musím dať: Lea Michele, Abigail Breslin, Katherine Heigl, Robert De Niro, Jessica Biel, Hilary Swank, Michelle Pfeiffer, Sara Paxton, Sienna Miller, Sofía Vergara, Ashton Kutcher, Sarah Jessica Parker, Frankie Muniz, Jon Bon Jovi, Josh Duhamel, Til Schweiger, Alyssa Milano, Ice Cube, Carla Gugino, Ming Zhao, Halle Berry).

V tretí adventný týždeň zavíta do kín film Artur a súboj dvoch svetov (Francúzsko, 2010, 101 min., Luc Besson, Magic Box). Mali sme tu už príbeh, kedy sa Artur dostáva do ríše Minimojov a snaží sa zachrániť nie len svojho deda, ale aj dom, v ktorom jeho babka žije. Potom nasledoval pád v podobe druhej časti, kedy sa navrátil Maltazard a chcel sa pomstiť. Žiaľ druhá časť filmu sa nevydarila nielen príbehovo, ale ako celok. Nový diel nám ale podľa traileru ponúka nové možnosti, nový pohľad na francúzsky film. Nebudem sa čudovať, ak film naplní očakávania a dokonca sa vyrovná prvej časti. Maltazard sa snaží ovládnuť celý svet, dosahuje ľudské rozmery a Artur sa musí opätovne postaviť jeho nástrahám. Keď má Anglicko Jamesa Bonda, tak Amerika musí mať Ethana Hunta. Pokračovanie Mission: Impossible IV (USA, 2011, Brad Bird, Tatrafilm) je čo nevidieť. Špionážna agentúra IMF je v problémoch, pretože počas operácie Ethana v Moskve niekto spáchal na mesto bombový útok. Rusku sa to nepáči, americký prezident si kryje chrbát, a tak celá spoločnosť IMF je na odstrel. Ako to dopadne? Naša recenzia a kino to určite istí. A keď sa objaví na plátnach Tom Cruise, je len otázkou času, kedy na plátne pomaličky a isto zazrieme miláčika ženských sŕdc Johnnyho Deppa. Tentoraz vo filme Rumový denník (USA, 2011, 110 min., Bruce Robinson, Forum Film Slovakia). Predstaví sa v postave Paula Kempa, novinára na voľnej nohe, ktorý v roku 1960 píše pre krachujúce periodikum v Karibiku. Dostať sa do popredia, byť slávny a mať svoje úspechy nie sú dláždené len zlatými tehličkami. Skôr je druhým typom človeka, ktorý čoho sa dotkne to padá v totálne stroskotanie. A ďalším výnimočným filmom bude dráma/komédia od našich severských priateľov. Nórky film a kinematografia je tá, na ktorú nedám dopustiť. Tentoraz prinesú kúsok snehu a lásky do predvianočného pohodlia. Domov na Vianoce (Nórsko/Nemecko/Švédsko, 85 min., Bent Hamer, ASFK, 2010) sa odohráva počas najkrajšieho dňa v roku. Milenka pripravuje romantickú atmosféru, opustený manžel sa za každú cenu chce stretnúť so svojimi deťmi, zatiaľ čo iný muž uprednostňuje prácu pred ženou, chlapec klame kvôli láske k dievčine, milenci na úteku potrebujú pomoc a starý manželský pár prichádza o to najcennejšie čo mali. Nezaujal Vás už len námet? Mňa určite áno a teším sa tu krásnu chvíľu v kine.

Počas vianočného a povianočného týždňa zavítajú ešte štyri filmové novinky. Jeden sa mi výsostne nepáči, pretože doteraz nedokázali či už príbehom alebo grafikou ho vycibriť. Animovaná verzia Chipmunkovia ešte z roku 1983 je neodolateľnou rozprávkou, na ktorej porevolučné deti v tedajšom Česko-Slovensku vyrastali prostredníctvom RTL2 a PRO7. Tentoraz sa Alvin a Čipmunkovia 3 (USA, 2011, 87 min., Mike Mitchell, Tatrafilm) vyberú na luxusnú loď užívať si prázdniny. Zápletkou bude tentoraz stroskotanie lode. K tomu sa pripojí ženská spoločnosť v podaní Chipettiek. Ozaj bude zaujímavé sledovať, ako si dokázal Mike Michell poradiť s týmto žánrom. Pre spresnenie, režisér zobral pod svoju taktovku aj poslednú časť Shreka: Zvonec a koniec, ktorému dal okrem 4D rozmeru aj rozmer nezničenia najsledovanejšej rozprávky a zároveň priniesol niečo neobvyklé do tetralógie. Pomôže z bahna vyhrabať aj Chipmunkov? Zachraňovať svoju povesť bude musieť aj Brad Pitt vo filme Moneyball (UK, 2011, 103 min., Bennett Miller, ITAFILM), ktorý sa v poslednom období púšťa do natáčania umeleckých záberov, ktoré mu podstatne lepšie sedia ako tie „idolovo sexuchtivé“. V postave Billyho Beaneho ukáže svetu, že okrem peňazí hýbe svetom aj iná rovina – morálka. Jeho baseballová kariéra je odsunutá bokom a snaží sa viesť finančný smer tohto športu za team Oakland Athletics, kde prichádza o svojich najlepších hráčov. Či sa mu podarí od základov vybudovať mužstvo, ktoré bude lámať priečky a rekordy je len otázkou času, ktorý je zakotvený v skutočných udalostiach. Na film bude recenzia už onedlho. Režisér filmu je autorom kladne hodnoteného filmu Capote, kde rozoberá život autora knihy Raňajky u Tiffanyho.

Keď prišiel do kín film Sherlock Holmes, bol som neuveriteľne zaskočený obdobím v ktorom zavítal. Bolo to v týždeň Silvestra (2009/2010). Zmena sa nedeje a podobný scenár s „capital“ vedením sa navracia späť. Film Sherlock Holmes: Hra tieňov (USA, 2011, Guy Ritchie, Continntal film) ma opätovne pod taktovkou Guy Ritchie a v hlavných rolách sa predstavia Robert Downey Jr. & Jude Law. Bude film chytľavejší a holmeskovejší ako jeho predchodca? Do dnešného dňa bol najlepšie stvárnený Holmes v podaní herca Jeremyho Bretta, ktorý ma na konte niekoľko filmov a seriálov na danú tému. Do akej miery to nebude kovbojka, ale prelom 19.stor.? To sa necháme prekvapiť. Už teraz s istotou vieme aspoň zbežne načrtnúť dej príbehu. Kriminalistický inteligent, ktorý sa myslením vyrovná samotnému Holmesovi, profesor Moriarty, bude mať čo – to dočinenia so smrťou korunného princa rakúskej monarchie. Watsonovi sa predčasne ukončujú medové týždne a cesta na starý kontinent môže začať. A kto nám zakončí filmové novinky? Čierna hodina (USA, 2011, 89 min., Chris Gorak, Tatrafilm), ktorý dorazí z USA a tentoraz nebude ničiť povesť Slovenska ako Hostel, ale pôjde ďalej na východ až do moskovskej metropoly. Chrisovi Gorakovi asi nestačil mystický prepadák už v minulosti, preto sa pustil do nového filmu, ktorý začína zábavou a v tej chvíli sa začne aj boj o život, v ktorom mystickú zložku zohrajú ruskí mafiáni. Dokážu všetko zmeniť na popol. Žeby v ruskej krvi bola predsa len mystickosť až od Boha?


<

Perzeus zachraňuje svoj ľud.

Najznámejším aténskym hrdinom bol odjakživa Perzeus. Príbeh o porazení Minotaura si deti hovoria už v škôlke a tentoraz prichádza v upravenej verzii. Či je to podľa mytologických udalostí a legiend, alebo sa obracia viac na fantáziu režiséra Tarsema Singha, ponechám na zhodnotení diváka. Film už teraz vyniká dokonalým 3D grafickým spracovaním, a tým sa v produkcii 3D dostáva na popredné miesto.

Začínam sa obávať, že si nepamätám mýty a legendy. Novodobý príbeh sa mi zdal ako pospájanie niekoľkých rôznych príbehov do jedného. Už dávno som si predstavoval mytologické udalosti plné boja, plné napätia a zvláštností. Tentoraz sa mi dostal príbeh starej matere, ktorá sa snaží svojho vnuka nevystrašiť, a aby ostalo v dieťati trochu nádeje, tak záver ponúka americký happyend. Dej sa tým pádom črtá ako nastrihaná kniha pospájaná náhodným výberom. Striedanie dynamiky už na začiatku ponorí diváka do pravidelnosti a s ťažkosťami ho režisér dejovo prekvapí.

Dej sa odohráva v období, kedy ešte bohovia sedeli na svojom Olympe a rozhodovali o dianí na Zemi. Aj keď nezasahovali do vývoja ľudstva, stále pripravovali obyvateľom prekvapenia v rôznych podobách. U božstva platia pravidlá. Kým Poseidon dokáže zachrániť Perzea veľkou prílivovou vlnou a ubráni aj svoj život, Apolónovi sa to nepodarí a je za to zabitý Diom. V sibylskej veštiarni sú zavretí bojovníci z čias, na ktoré si ani ľudstvo nepamätá. Kráľ Hyperion chce týchto bojovníkov vypustiť. Potrebuje k tomu prastarý luk. A len veštica vie, kde je ukrytý. Začína sa boj o záchranu nielen veštice, ale aj gréckeho národa (v tejto dobe by sa im taký Perzeus určite zišiel).

Film v rýchlych bojových, ale aj niektorých pokojných častiach použil množstvo legiend a mýtov, ktoré sú jedinečným zobrazením možných udalostí a toho, ako to mohlo pred stáročiami v Grécku vyzerať. Film má na druhej strane obrovský prínos v oblasti 3D spracovania. Neuveriteľné, až dych vyrážajúce zábery si zamilujete od prvého okamihu. Doteraz som videl pár filmov, ktoré pochopili 3D formátovanie a pri Vojne bohov sa to geniálne hodilo.

Fotogaléria:

Vojna bohov.

Vojna bohov.

Vojna bohov.

Vojna bohov.

Vojna bohov.

Vojna bohov.

Vojna bohov.

Vojna bohov.

Umelecký Paríž a jeho svet podľa Woodyho Allena.

Aj keď Woody Allen je ozaj úctyhodný režisér, nie každému chutil a chutí jeho film. Ale ako nemôže chutiť Paríž? Po stáročia obletované mesto umelcami, po stáročia žijúce rýchlym životom a pomalou nocou. Paríž. Už len to slovo, keď sa vysloví, znie tak francúzsky … a v tom sa objaví staré Porsche a vy sa ocitáte vo svete, o ktorom ste neraz snívali.

Film je ozajstnou lahôdkou pre všetkých labužníkov. Už prvé minúty naznačujú, že film bude nielen prechádzkou po Paríži, ale že bude dynamicky žiť. Tak, ako sa začína film, symbolika daždivého Paríža, tak sa film aj skončí. Príbeh je úplne jednoduchý. Prepletú sa dva svety. Súčasnosť a minulosť. Povedzme, že tá minulosť, ktorú náš hlavný hrdina Gil (Owen Wilson) najviac miluje. Paríž v 20-tych rokoch 20. storočia. A začne sa to hemžiť Cole Porterom, Zeldou a F.S. Fitzgeraldovcami, Gertrude Steinovou, Pablom Picasom, drsným Ernestom Hemingwayom a šarmantným Salvadorom Dalím. Že to nie je možné? Len nastúpte a nechajte sa unášať minulosťou. Gil tu vystupuje ako transformácia Woodyho Allena. To sako, ten výraz tváre, ten život a tá túžba konečne točiť v Paríži. Aj jemu sa sen splnil a takto potešil nielen Francúzov a Európanov. Ale ukázal aj tvár Ameriky. Takú, akú nepoznáme (ale vnímame). Takú, ktorá necíti velikánov umenia. Ale podstatné je, že učebnicové texty sú dokonale naučení. Jedinec je v Amerike nula, ale aj tá nula dokáže zo seba urobiť jednotku.

Film nie je len úsmevná komédia. Pozerá sa na človeka z tej najperspektívnejšej strany – zo strany lásky a poznania. Sám Gil objavuje minulosť pri písaní svojej poviedky. Chcel by zaujať štýlom, žánrom a aj príbehom. V tom mu dokonale pomáha nielen Gertrude Steinová, ale aj Ernest Hemingway. Odhalia mu skutočnosť, ktorú si mladý spisovateľ nevšíma. To, že jeho nastávajúca ho dozaista podviedla. Čo s tým? A na to má Woody Allen najjednoduchšiu odpoveď. Dážď a krásy večerného Paríža. Woody Allen presne vedel, kam smerovať. Miloval Paríž a určite čítal knihu Alice B. Toklas – autobiografiu Gertrude Steinovej. Som len zvedavý, či aj meno Gil je spomenuté v autobiografii, tak ako to bolo v jeho filme. Ak ste ešte nevideli niektorého z významných parížskych umelcov, vedzte, že podľa filmu sa naučíte ich pózy, ich výraz tváre, lebo Woody Allen na to veľmi dokonale dbal (detailista jeden).

Príbeh je nielen chytľavý ako iskra medzi dvoma napätiami, ale neskonale vtipný. Nebude to ale žiadna čerešňa na torte, ak jedinec nepozná aké-také zákulisné klebety okolo známych osobností. Vo chvíli, keď sa na plátne objaví Salvador Dalí (Adrien Brody) prichádza neuveriteľný smiech. A jeho námet kresby nosorožca so smutnými očami len vyústi do nenapodobiteľnej humornej situácie. Vo filme sa opätovne zaskvela Marion Cotillard v postave Alice B. Toklas. V prvých sekundách som si myslel, že bude hrať opätovne Edit Piaf, to sa však nenaplnilo. Svoju postavu mladej, neustále obletovanej ženy zahrala s elegantnosťou labute, s pohľadom maličkého šteniatka a neskonalým úsmevom. Ešte že mala v skutočnosti vzťah s Gertrude Stein. Škoda je, že na plátno sa to nevošlo. Jedna z mála herečiek, ktorá vám po tomto filme ostane v pamäti, je práve Gertrude Steinová v podaní Kathy Bates.

Z minulosti si pamätám na film Veľká filmová lúpež od Oldřicha Kaisera a Jiřího Lábuse. Tam sa tiež miesili filmoví hrdinovia s hrdinami z reality a autori zobrazili naozaj to najlepšie z československej histórie na plátno. Woody Allen to urobil v menšom, trochu vtipnejšom prevedení v romantickom Francúzsku.

Fotogaléria:

Ach keby si bola len ticho, bozkávala ma a nechala o všetkom rozhodovať...

Hm a na čo teraz asi myslí???

Ako to bolo s Rodinom?

Ty si to čítal? "Ja? A načo?"

Keby bolo v Paríži v noci vidieť hviezdy, ležali by sme v klavíri a milovali sa...

Fakt? to s kým bankuješ?

Veď aj tak je komunista, nech sa tvári ako len chce.

No tam je to, tam hento a toto bolo tam a hento bolo tam...a bla bla bla...nie je nejaký premudrelý?

Viem len jednu vec dokonale. Piť. "Zelda Fitzgerald"

Picasovi opäť preskakuje.

A strach z výšok sa prejaví

Pavol Barabáš dokázal svojím novým dokumentom nielen zaskočiť ale v priamom prenose poskytnúť pocit neistoty a strachu, až sa bojíte, či vy ako divák zostúpite „Železnou dierou“ Mount Everestom medzi kaňonmi. Na konci dokumentu ste spotený, vyčerpaný a nevládzete prejsť posledné metre presne tak isto, ako výprava na ostrove Reunion, na francúzskom území blízko „slovenského kráľovského územia“ ostrovu Madagaskar. Po poslednom filme Pavla Barabáša (Mongolsko – V tieni Džingischána) som bol neskonale sklamaný. Spomínam si, ako som dokument o Mongolsku prirovnal k tým slabším, ktoré sa premietajú na STV (kvôli nízkemu rozpočtu). Tentoraz ale nemôžem filmu pána Barabáša vôbec nič vyčítať. Dal mi pocítiť kus nádhernej prírody, ktorá vznikla po výbuchu a následnom prepade sopky.

Tour de fer je to miesto na Zemi, ktoré si z posledných desiatich výprav zobralo štrnásť ľudských životov. A žiaľ aj jedného z predchádzajúcej výpravy, priateľa opätovných „pokušiteľov“ osudu (Miroslav Dušek, Jaroslav Holeček, Natália Borecká, Pavol Barabáš a Martin Chroumal). Veľakrát sa pri filme necháte úplne vtiahnuť do deja. Autentické zábery zostupu, neustále klopkanie vody z vodopádov na prilby a pohľad priamo do diablovho lona. Padnúť by nechcel ozaj nikto. Je mi ľúto, že tento film nebol natočený ako 3D. Myslím si, že zážitok by bol o to väčší, napínavejší, a pohltil by diváka tak, že by mu nedovolil dýchať zo žiadnej strany. K tomu treba povedať, že dej je rovnomerne rozčlenený (pár výnimiek si nevšímam, lebo napätie dokázalo chybičky krásy úplne zakryť). Ak máte pocit, že film je hodný len Horských filmov, poviem, že sa mýlite. Dokument hovorí príbeh aj o ľuďoch. Niekto to možno nikdy nepochopí (a možno ani ja nie), že ak raz na jednom mieste zažijete smrť kamaráta, čo vás na to miesto opätovne ťahá? Je to nie len pocta, ale pravá súdržnosť a kamarátstvo. Ako sám Pavol Barabáš povedal „celkového materiálu bolo asi 10 hodín“, je zrejmé, že všetky detaily nie je možné zhliadnuť. Jedna vec mi ale chýbala, ktorá bola prítomná práve v dokumente o Mongolsku. Panoráma. Zábery na pokojné okolie pri diablovom koryte vodopádov. V tomto smere som od režiséra čakal trochu väčšie prekvapenie.

Fotogaléria:

Trou de fer: Železná diera

Trou de fer: Železná diera

Trou de fer: Železná diera

Trou de fer: Železná diera

Trou de fer: Železná diera

Tom Hanks na troch pozíciách

Aké je krásne zamilovať sa do svojej učiteľky či učiteľa. Tento jav zažívala počas svojich školských rokov, dovolím si povedať, väčšina. Iné je to, keď sa do svojej učiteľky zamilujete v pokročilom veku. V období, kedy vás už väčšina ľudí okašľala a vy máte aké-také predsudky voči spoločnosti. Do tejto témy sa silou vôle, a nie len tej, zahryzol herec Tom Hanks, ktorý je zároveň režisérom a scenáristom filmu.

Tom Hanks je jedným z posledných hercov, ktorých by som mal spomínať. Poznajú ho všetci. A máme radi jeho filmy. Niekedy vtipné, niekedy smutné, vždy s úctou a dodajú entuziazmus do života. Takto ho vnímam z pozície herca. Z pozície režiséra to bude mať ešte ťažké. Možno sa na režijnú stoličku už neposadí. Verím tomu, že to nebude pravda a prinesie ešte niečo šťavnaté, niečo, čo za tie roky pri filme videl a zažil, s dobrým scenárom.

Príbeh je jednoduchý. Typická americká spoločnosť, kde potrebujete počuť, že ste dobrý, ste fakt dobrý, no ináč ako povedať vám, že ste najlepší, to nejde. Larry sa už nachádza v stredných rokoch (a to nie len scenáristicky ale je to vidieť aj na Tomovi samotnom) a očakáva po deviatykrát, že bude naj zamestnancom po sebe. V istom zmysle je naj, ale zároveň dostáva kopačky. Po rozvode mu ostala len práca a susedia z okolia. Aj ich vplyvom sa zahlási na vysokú školu a chce dokázať, že má na viac ako len robiť predavača. Na škole sa Larry hneď spoznáva s prijemnými ľuďmi, ktorí ho budú sprevádzať celým filmom, predovšetkým sú to jeho spolužiaci a učitelia. K postavám samotným sa tentoraz nebudem vyjadrovať, zoberiem si na mušku len Juliu Roberts. Ako som sa na ňu díval, začína mi čím ďalej, tým viac pripomínať Sarah Jessicu Parker. Nie len výzorom ale aj hereckým výkonom. Kde sú tie časy, keď sršala iskrou ako vo filmoch Pretty Woman, Zomrieť mladý či Notting Hill? Hádam to nie je jej zámer, že sa profiluje zlým smerom. Veľké ústa sa nestratia, ale aj v jej veku vedia vyzerať príťažlivo. Tu musím nadviazať na ďalší film Mrcha učiteľka, kde hrala Cameron Diaz. Jej herecký výraz bol vo filme lepší, len ten film bol o čosi horší. Tom Hanks ukázal, že na vtipné situácie netreba silu… keď niekto hodí kameň a kino sa na tom smeje. On hádže pieskom a kino sa tak isto usmieva a teší sa z filmu. Tu výsostne platí: „v jednoduchosti je krása“.

Aj keď film nemal žiadnu napätú chvíľu, dokázal si udržať pozornosť počas celého plynutia. Niektoré trefné vychytávky sa Tomovi Hanksovi podarili. Presne tak to funguje na vysokých školách už aj na Slovensku. No žiaľ nemôžem dať lepšie hodnotenie filmu, aké dávam. Keď lúsknem prstami, preletí mi hlavou celý film, celý príbeh, a z toho dôvodu hodnotím film ako ľahká romantická komédia s dostatočným pocitom ľudskosti. Ale bude určite bude mať lepšie hodnotenie ako mrchavá učiteľka.

Fotogaléria:

Susedia nadovšetko.

Takže ty si motorkááááár :)

Víš bejby, to musíš delat takhle....

Nik sa nepozerá tak je to v pohode :) Pokutu za pomalú jazdu nedostanem :)

Šéf mafie.

Poster1

…repete po druhé !

Bill Condon má na svojom konte úspešné filmy (Dreamgirls, Bavme sa o sexe, Bohovia a monštrá), tak si väčšina myslela, že by z toho mohol byť prínos do tohto upírsko-vlkodlakovského sveta. Dostatočne však nadväzuje na predchádzajúce dva diely, čím si obdiv určite nezaistí. Ak sa druhé pokračovanie rozdelenej časti Úsvit bude niesť v podobnom duchu, tak sa máme ozaj na čo tešiť! Film má dnes (16.11.2011) premiéru po polnoci.

Či trojuholník „vlk-dievčina-upír“ stále pokračuje ako kedysi je dosť otázne. Je očividné, že len z kamarátstva Jacobs (Taylor Lautner) Bellu (Kristen Stewart) nezachraňuje. Stále chce, aby z nej ostala živá bytosť. Aby v nej prúdila krv a dych života. Na druhej strane Edward (Robert Pattinson) je pokorný a očividne začal chápať, čo znamená láska a aké je ťažké žiť s pocitom straty človeka.

Film začína svadbou. Bella si konečne berie za manžela Roberta, no má z toho čudný pocit. Ale všetko sa dá prekonať, keď niekoho milujete. Odchádzajú spolu na medové týždne. Tu Bella zisťuje, že sa s ňou niečo deje. Navracajú sa preto späť do klanu, čo zistí aj Jacobs a začína jej robiť ochrancu. Opätovne sa s Edwardom postavia proti nepriateľom Belly. Ale určite tento príbeh poznáte … Tak prejdime radšej priamo k filmu, ako to dokázal úplne, geniálne a so 100% Bill Condon dostať do takého „bullshitu“, až vám vstávajú vlasy, máte chuť roztrhať plátno, správať sa ako nacisti počas vojny a spáliť všetky svetové kópie filmu!

Keď už si poviete “dobre, svadba mala byť akýmsi pocitom straty a nachádzania nových vecí”, akceptujem, ale keď na konci filmu zistíte, že takmer dvadsaťminútový obrad bol vo filme zbytočný, tušíte, že najhorší film tohto roku je tu! Medové týždne, uuuuuuf … ale ešte som nezažil medové týždne bez medových týždňov. Už teraz vidím ako „babenky“ na filme výskajú ako pojašené, keď Bella a Edward začnú spolu laškovať v posteli. Som ozaj rád, že vďaka predprojekcii sa toho nebudem musieť zúčastniť. Vo filme je toľko protichodných vecí, ktoré samozrejme scenárista musel zobrať z predlohy, že na jeho mieste by som sa pod toto dielo nepodpísal. Žiadal by som namiesto mena hviezdičky a to, aby moje meno nefigurovalo ani na výplatnej páske. A tu by som citoval z recenzie predošlého dielu „Nájde sa tu zopár scén, ktoré vyzerajú dobre, i keď v každej vidno, že ide o nedovarenú adaptáciu, alebo je tu druhá možnosť, že samotná kniha nie je až tak kvalitná:)“. Áno! Nájde sa tu zopár scén. Ale to sú okamihy. Okamihy, ktoré si ani neuvedomíte a zabije vás ďalšia nenormálnosť, zbytočný záber, zbytočné slová. Už som uvažoval aj nad tým, že by som to pozeral bez zvuku, lebo také ošúchané frázy počuť len v tých najhorších filmoch (viď príklad Lóve). Tu by sa hodila hudba zo začiatku minulého storočia (ak neviete, aká to bola, napoviem, žil vtedy Charlie Chaplin), keď film doprevádzala živá kapela. Lebo to čo dokázali v hudbe, je vrchol nevkusu. Absolútne nie je v kontakte s filmom, je nesúladná, a je to vidieť na konci počas prvých titulkov (tu upozorním, že z kina sa predčasne neodchádza, ako to niektorí diváci zvyknú, oplatí sa vidieť, čo bude ďalej…).

V predchádzajúcich dieloch som bol vždy unesený aspoň niečím. Niečo ma nadchlo a dokázal som povedať “nie, nebolo to najlepšie, ale priniesli tam niečo nové”. Tentoraz priniesli tiež niečo nové. Zažil som v kine „TOTAL NUDU“, s ktorou som sa ešte nestretol. A myslel som si, že už som ju zažil. Naozaj by som sa nečudoval, ak by padali na tento film tie najhoršie kritiky, aké sa dokážu napísať. Veď Kristen Stewart v tom filme vyzerala a hrala, akoby v živote nestála pred kamerou. Ozaj geniálny posun z pozície 9,4/10 na totálny spodok. A keď si uvedomím, že prv bol hon na Roberta Pattinsona, musím povedať, že to bol možno tak malý omyl ako niekedy pri Leonardovi DiCapriovi. A v hereckých výkonoch radšej nepokračujme. Dotknem sa radšej poslednej mojej myšlienky, ktorá mi vŕta hlavou. Nepochopil som, prečo rozdelili film na dva diely. Pretože Harry Potter to takto mal naplánované, a aby teraz všetky filmy zarábali na teenageroch? Tak rozťahané scény, toľko zbytočností, len aby sme sedeli v kine stošestnásť minút? Film sa úplne vymkol kontrole a uvažujem nad jeho hlbokým pádom. Možno opätovne bude vzkriesenie Scary Movie – Špeciál Twilight. Nemôžem vôbec súhlasiť, že film sa podaril. Nech milujete či už Kristen Stewart alebo Roberta Pattinsona, film je prepadákom a verím, že pokiaľ príde druhá časť, stihne režisér urobiť veľké zmeny. V inom prípade už nepríde repete, ale povestná posledná kvapka do pekla.

Fotogaléria:

THE TWILIGHT SAGA: BREAKING DAWN-PART 1

Upíri

Hor sa na líčenie

THE TWILIGHT SAGA: ÚSVIT časť prvá

THE TWILIGHT SAGA: ÚSVIT 1. časť

V nedeľu bol najlepším filmom Habemus Papam

Vo vrecku dočmáraný program, v ruke predžmolená vstupenka, hlava plná plánov, ako vidieť všetko, čo treba a medzitým to stihnúť niekde zaliať kávou… Nejako tak vyzeral náš víkend na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava.

Iné ticho (Another Silence, r. Santiago Amigorena)
O tom, ako vedia zmĺknuť city po ťažkej rane, hovorí koprodukčná dráma, ktorú v rámci súťažnej sekcie prišiel na festival predstaviť sám režisér. Ako povedal, nechcel nakrútiť zložitý a ťažký film. Mladá policajtka sa vyberá po stope nájomného vraha, ktorý jej zavraždil manžela a malého syna. Z Kanady cestuje až do Argentíny, len s batohom, bez rozmýšľania, odhodlaná k jedinej veci – pomstiť sa. Z vnútorného ticha ju vytrhne až pohreb dievčatka v malej dedine a takmer až láskavá vyrovnanosť otca s jeho stratou. Námet snímky dovolil Amigorenovi ukázať citový minimalizmus zničenej ženy a pri ceste za odplatou jej pátranie v sebe samej.
Hodnotenie: 6/10

Faust (Faust, r. Aleksander Sokurov)
Ruský film na motívy Goetheho poémy rozpráva klasický príbeh o tom, ako veľmi je človek náchylný podľahnúť pokušeniu vo všetkých jeho formách. Viac ako dvojhodinový film o duši z vás tú vašu vyrazí. Neviem, nakoľko ste vycvičení filmami s jakubiskovským spracovaním, no ja som mala pocit, že Faustovi viac pristane ohraničený priestor divadelného javiska ako voľnosť pred kamerou. A hoci je návrat k nemčine pekným gestom, sledovať naraz titulky padnuté pod plátnom i obraz na ňom, je pri snímke s dôrazom na repliky naozaj o dušu.
Hodnotenie: 2/10

Toto je to miesto (This Must Be The Place, Paolo Sorrentino, Italy, France, Ireland, 118 min.)
Starnúca legenda rocku sa venuje už len trhovým akciám. Tesco vládne svetu a rocková hviezda to dostatočne vníma… Jeho život je už z veľkej časti nudný. Zmena nastane, keď sa dozvie, že jeho otec, s ktorým si boli veľmi ďalekí, zomiera. Kým sa Cheyenne (Sean Penn) dostaví do New Yorku, otec je po smrti. Tu sa dozvedá o svojom otcovi, že život „zasvätil“ ponižovaniu a lapaniu nacistického zločinca, bývalého dozorcu z osvienčimského tábora, Aloisa Mullera. Tak pokračuje Cheyenne v otcovom pátraní. Po strastiplnej ceste nájde svoj cieľ a stojí pred otázkou dospieť, či sa pomstiť. Film má v sebe silnú negativistickú stránku, ktorá ani hlavnou myšlienkou na konci nezmierni jej silu a tým sa dosť odlišuje od jeho protipólu, filmu Strom života. Film ostane medzi tými s vynikajúcim hodnotením, lebo ľahkosť humorných situácii a sebairónia nezameniteľne participovali s dejom a okolím.
Hodnotenie: 8/10

Habemus Papam (Nanni Moretti, Italy, France, 104 min.)
Film veľa ľudí pravdepodobne zaskočil a na začiatku aj sklamal. „Hádam si niekto nemyslí, že som prišiel pozerať nejaký život kňazov a to, čo celý deň robia.“ A ako lúsknutím prstov nastal nádherný dejový obrat, ktorý sa len tak vo filme nevidí. Vo svetovom formáte je film hodnotený ako dráma, no dráma na ktorej sa zabávate, nie je dráma. Štylisticky by sa dal film prirovnať k Chaplinovmu Diktátorovi, kde sa celý čas bavíme na nezmyselnosti predpisov a nakoniec vystúpi diktátor s rečou, ktorá zmení nie len myslenie diktátora, ale človeku naraz začnú lietať myšlienky filmom, životom, medzi pravdou a klamstvom, medzi dobrom a zlom a nevedia sa zastaviť. Vypnúť aspoň na stotinu sekundy myšlienky. Presne takýto je film Habemus Papam. Po smrti starého pápeža je volený nový. Kardináli sa zatvárajú v Sixtínskej kaplnke a volia medzi sebou nástupcu zosnulej hlavy cirkvi. Úžasne zobrazený vnútorný pohľad na duchovných, ktorí vynikajú v tvare ľudí s takými istými chybami ako aj my. Závisť, nenávisť, víťazstvo. Na jednej strane. Z tej druhej sa rozoberá pocit zodpovednosti jedného človeka za miliardu ďalších. Pápež sa zľakne a tak sa výlet na voľbe pápeža predlžuje, lebo kým nebude oficiálne vyhlásený a nevystúpi a nepozdraví dav, oficialita neprebehla. Tak je povolaný psychoanalytik (Nanni Moretti, zároveň aj režisér). Stoja vedľa seba dva svety. Náboženský a vedecký. Ako napísal Egon Bondy „Ve všední den i v neděli, všechno už je v prdeli, jen ty filmy sovětský, ty jsou vědecký“.
Hodnotenie: 9/10

zdroj: iffbratislava.sk

Večer v znení mien Jozef Adamovič a Woody Allen

Pohľad na 13. ročník filmového festivalu z piatku (04.11.2011). Píšte svoje pocity, názory, myšlienky nielen na festival ale aj na filmy samotné. A teraz spomenieme, čo sme si stihli pozrieť. V Bratislave pred divadlom P.O.H. pribudne ďalšia tabuľka na chodníku slávy. Jozef Adamovič si z rúk riaditeľky festivalu MFF/IFF Bratislava Márie Rehákovej prebral už oficiálne ocenenie, ktoré bude umiestnené pred divadlom na budúci rok. Bude tak tretím umelcom, ktorý pribudne k Ladislavovi Chudíkovi a Márii Kráľovičovej.

Mýtnica (Gişe Memuru, Tolga Karaçelik, dráma, Turkey, 96 min)
Tolga Karaçelik patrí do mladšej vlny tureckej kinematografie. Kenan pracuje na mýtnici každý deň. Kolegovia ho právom prezývajú robot. Pracuje a nežije. V spomienkach sa navracia do svojho detstva, kde sledujeme vývoj jeho osobnosti. Kenan žije v dome spolu so svojím otcom, s ktorým si ale vôbec nerozumie. Na jednej strane stará tvrdohlavosť, na druhej mládežnícka bytosť so snovými prvkami. Otec sa snaží svojho syna zaistiť, a tak mu neustále podsúva vlastnú opatrovateľku, ku ktorej Kenan nič necíti. Po psychicky vypätých chvíľach Kenan stráca miesto na frekventovanej mýtnici a je odvelený do opustenej časti, ktorou za deň prejdú dohromady tri autá. Tu spoznáva krásnu šoférku, ktorá prechádza mýtnicou každý deň o desať dvadsať.
Je cítiť mladosť a nedokonalosť filmových záberov a aj scenára. Na jednej strane nádherné zábery, ktorými by sa slovenský kinematografovia mohli len a len chváliť, na druhej strane trochu uspávajúci dej. Film sa klasicky štylizuje a vyvíja typom vopred predurčených udalostí, na druhej strane zaostáva zrýchľovaním deja. Je neustále pomalý, pomalý, pomalý, až sa vám môže stať nečakané, pristihne vás spánok. Vo filme neprehliadnete ani vtipné pasáže, ale ako v známom prísloví so šafranom to zjavne nie je.
Hodnotenie: 5.75/10

Polnoc v Paríži (Midnight in Paris, Woody Allen , romantická komédia na fantasy podklade, USA – Španielsko, 2011, 94 min).
Woody Allen je považovaný za priekopníka vo filme, v ktorom sa navracia ku komédii nesúcej v sebe ľudskosť. Často je za tým všetkým romantický podklad, ale tomu sa ani nečudujem. Má už svoj vek (76) a človek má už nadhľad nad mnohými vecami. Že ste zablúdili v Paríži? Nič to. Woody Allen vám urobí prechádzku, na ktorú nezabudnete. Budete kráčať dejinami, tak ako nimi chce kráčať samotný Woody. Niekedy máte pocit, akoby vo filme stvárňoval sám seba. A k tomu tie zvučné herecké mená. Ešte viac sa mi jeho nápad páči z dôvodu, že pred časom som začal písať Dejiny písané klinom, a tie majú podobný základ. Raz v noci sa ocitnete na mieste, kde sa pred desiatkami rokov prechádzali zvučné mená. A že to nie je len sen? Recenzia na film bude čoskoro, ale dovtedy predbežné hodnotenie.
Hodnotenie: 9.45/10

Strom života ( The Tree of Life, Terrence Malick , Dráma, USA, 2011, 139 min)
Na film Strom života nesmiete ísť ani trochu unavený. Stane sa vám to čo mne na Art film feste v Trenčianskych Tepliciach. Zaspal som. Ale už vtedy som vravel, že z hudby tvorcovia použili to najlepšie, čo existuje. V tom som sa nemýlil. Ale keď naraz máte pred sebou dokonalý film, krásnu hudbu a máte chuť chvíľu snívať, …zaspíte. Tento raz som šiel na film obzvlášť pripravený, a aj dobre naladený po filme Polnoc v Paríži. Strom života by mohol pokojne konkurovať najčítanejšej knihe na svete – Biblii. Toľko podobenstiev, toľko symboliky a toľko dobra, koľko vychádza z filmu mnohokrát nevychádza ani z kňazov samotných. Film rieši otázku života, od vzniku až po smrť. Od počiatku až po zánik. „Boh dal, Boh vzal“, či rozoberá sa aj samotná krutosť Boha. Ak nemáte radi dlhé zábery, trochu dokumentaristický štýl a chcete na detstvo radšej zabudnúť, pozrite si radšej niečo iné. Otázka do pléna: „Kto mal zimomriavky, keď začala hrať Smetanova Vltava?“.
Hodnotenie: 7.5/10

zdroj: iffbratislava.sk

Piatkový večer otvorí Woody Allen

Práve odštartoval 13. ročník medzinárodného filmového festivalu v Bratislave. Na úvod dostal priestor film Hrobárova dcéra od Katrin Laur a dnes (04.10.2011) o 13:30 bude premietnutý prvý zo súťažných filmov Mýtnica, film režiséra Tolga Karacelika. Ak chcete vedieť, aké ďalšie filmy si budete dnes môcť ešte pozrieť, kliknite práve na tento článok.

Pretože sa filmový festival odohráva na Slovensku, začneme slovenskými filmovými snímkami, poprípade tými koprodukčnými, ktoré v poslednom roku na Slovensku vznikli. Lidice od Petra Nikolaeva sa budú premietať v kinosále Cinema City (CC) K7 o 16:30. Film si získal široký záujem o film, a ten bol aj na našej stránke už recenzovaný. Ak si budete chcieť niečo o tom prečítať, kliknite TU. Pre krátky náhľad na film ukážka z recenzie: „Je spracovaná prostredníctvom ľudských osudov ľudí, samozrejme nechýbajú kľúčové udalosti priebehu štyridsiatych rokov, no celý dej i samotné vypálenie dediny sledujeme ako niečo, čo postretlo Lidičanov. Snímka nemala jediného prázdneho miesta, dej sa hýbal dopredu v zmesi hrdinských i zbabelých väčších i menších činov. Neútočil na emócie, nechal každého pozorovať dianie a nemal silný vplyv na vnímanie celej tragédie alebo zmenu pohľadu na ňu.“

V Slovenskej Národnej Galérii (SNG) sa bude o 17:00 premietať film režiséra Petra Bebjaka Voices a Luník IX od Michelle Coomber. Voices: „Film Voices predstavuje príbeh ženy, konfrontovanej s mnohými identitami. Na medzinárodnom festivale v Taliansku Asolo Art Film Festival 2011 získal v kategórii Films On Art hlavnú cenu .“ Luník IX: Film je portrétom škôlky na rómskom sídlisku, ktorá sa snaží odchytiť čo najviac detí z ulice a pripraviť ich na základnú školu.“ Zo slovenských filmov uzatvorí o 21:00 večer film v Kine Mladosť (KM) Dust and Glitter od Michaely Čopíkovej a jeden z mála filmov, ktorý zvírili hladinu kinematografie, od Zuzany Liovej Dom. Dust and Glitter: „Dvaja ľudia, každý z iného prostredia. Žijú síce spolu, jeden vedľa druhého, no priamo spolu nekomunikujú.“ Dom:“ Otec Imrich má svoje sny, dcéra Eva má tiež svoje vlastné. Ale život je to, čo sa deje kdesi medzitým. Príbeh nedokonalého muža snívajúceho o dokonalej rodine.“

Najsledovanejšími filmami sa samozrejme stanú súťažné a tie, ktoré prichádzajú zo zahraničia ako vychýrené filmovéklenoty. O 13:30 v CC K9 bude premietaný film Mýtnica od režiséra Tolga Karaçelik. „Kenan je samotársky strážca mýtnice žijúci so svojím chorým otcom. Jeho osamelý jednotvárny život naberá nečakaný obrat, keď ho nový manažér mýtnice preloží. Táto zmena vedie k temne komediálnemu príbehu o nedorozumení, izolácii a konflikte otca so synom.“ O 16:00 bude v KM premietnutý film Love.net od Iliana Djevelekova „Love.net“ je film o láske mnohých podôb: povrchnej, nevysvetliteľnej, utopickej či prchavej. Scenár nás prevedie štyrmi paralelnými príbehmi s rozmanitými postavami. Niektorí sa snažia pomocou internetu zmeniť svoje životy, kým iní si ho vďaka nemu užívajú.“ Z najočakávanejších filmov piatkového večera 13.MFF/IFF Bratislava sa stali dva filmy. Film Woodyho Allena Polnoc v Paríži v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava. V hlavnej úlohe sa predstavia Owen Wilson a Rachel McAdams a vyrozprávajú príbeh, ktorý mladý pár zažije v Paríži a poukážu na život často strávený v ilúzii. Strom života od Terrenca Malicka: „Americká dráma s experimentálnym nádychom je „kronikou“ hľadania zmyslu života mužom v stredných rokoch prostredníctvom spomienok z detstva v Texase päťdesiatych rokov.“

Ani nie je prečo báť sa tmy.

Katie Holmes má v poslednom období smolu, ktorá ju prenasleduje od filmu k filmu. Postavy v seriáloch zvláda dosť dobre, ale čo tie pravé herecké? S tými sa musí ešte zmieriť. Veď tri veľkofilmy a každý jeden bol o ničom. Možno dosiahne úspech vo filme Jack a Jill, kde sekunduje Adamovi Sandlerovi. Ale teraz pekne návrat k „hororu“, či skôr nude až na smrť. Len pre zaujímavosť, v príprave je už Špeciál hororov na rok 2011 a 2012.

Troy Nixey sa predsa len prerátal. Na jeho prvotine si nedal dostatočne záležať a „hororový“ film je skôr promo k novým tajomným dverám, ktoré odkrývajú strašidelné skutočnosti. Príšerky, ktoré vás za vypadnutý zub odložený pod vankúšom, odmenia mincou. Ale dohoda platí trochu inak. Za zub minca, za mincu život. Ako námetovo by sa to mohlo celkom ujať, lenže … Film sa k hororu približuje z diaľky, akú ani ja nepoznám. Hororové je len napätie a hudba. Ostatné motívy a časti sú obyčajnou kopiráciou povyťahovaných častí iných hororov.
Taktiež nie celkom premyslený dôvod hororu, príšerky totiž spoznáte už pred polovicou filmu. Potom len očakávate, čo sa stane. Ich profily a osobné vlastnosti sú dané dopredu, a na množstvo povyťahovaných motívov sa zabudlo. Napríklad neviem, kde sa stratila pointa pripučenej príšerky z knižnice, keď ju nakoniec nik nevidel. Ale veď práve preto bola pripučená. A potom posledné, čo nie je celkom spojené s filmom, je práve ten názov. Nebojte sa tmy. Už názov Bojíte sa večer tmy znie aspoň trochu provokatívne a je aj niekam namierený.

Sally (Bailee Madison) sa po dohode jej otca a matky, presťahuje práve k Alexovi (Guy Pearce) a jeho novej priateľke Kim. Dievča má v sebe pocit, že ju otec zradil a Kim nenávidí. To využívajú drobné príšerky, ktorým sa takto podarí opäť dostať zo storočného väzenia. Začínajú v dome vystrájať. A kto prežije? Je len otázka náhody.

Herecky je film na pol ceste. Využitie dieťaťa vo filme, hororovom filme, je ozaj vyzývavé a strašidelné na počutie, a správna konštelácia faktorov hororu môže navodiť nie jedenkrát hrôzostrašný príbeh. Veď stačí si spomenúť na filmy ako Kruh či Tí druhí. Sú to ale špeciálne filmové snímky, ktoré doniesli nielen nový pohľad na horor, ale aj nové strachy z neznámeho. Nebojte sa tmy priniesol skôr úsmev na tvárach a vydesený pohľad na hororový film.

Fotogaléria:

A teraz Vás odfotíííím mrchy.

Ten obraz za Kim (Katie Holmes) je nádherný.

Psycho v tme.

No toto.

Nebojte sa tmy Poster.

To je jedna z víl.

Tak tomu fakt neverím.

V záhrade sa skrýva množstvo čudesných vecí.

Nebojte sa tmy Poster2.

Keď Vás netlačia len filmy

O dva dni sa začína jeden z najprestížnejších filmových festivalov na Slovensku. 13. ročník festivalu otvorí v piatok 04.11.2011 film Woodyho Allena Polnoc v Paríži v Mestskom divadle P.O.Hviezdoslava. V hlavnej úlohe sa predstavia Owen Wilson a Rachel McAdams a vyrozprávajú príbeh, ktorý mladý pár zažije v Paríži a poukážu na život často strávený v ilúzii. Treba pripomenúť, že filmový festival sa z pravej strany Dunaja pri Sade Janka Kráľa presunul na druhý breh a ostáva už len v Starom meste, presnejšie v kinách Cinema City Eurovea, Lumiere, Mladosť a v Slovenskej národnej galérii.

Tento rok bude sprevádzať 13. ročník MFF BA desať filmových kategórií, z ktorých tri budú súťažné. Nesúťažná kategória predstaví množstvo filmov v sekciách Panoráma, Proti prúdu, Príbehy, Antidepresíva, Červené westerny, Made in Slovakia a Pocta. V týchto sekciách sa neskrývajú len filmy, ktoré nás poctili v poslednom období, ale aj o čosi staršie kúsky. Do pozornosti dávam filmy zo sekcie Červené westerny:

Limonádový Joe aneb Koňská opera Rež./Dir.: Oldřich Lipský, Československo, 1964
Náčelník Veľký had/Chingachgook: die grosse Schlange Rež./Dir.: Richard Groschopp, GDR, 1967
Biele slnko púšte/ Beloe solntse pustyni Rež./Dir.: Vladimir Motyl, USSR, 1969
Cudzí medzi svojími/ Svoi sredi chuzhikh, chuzhoi sredi svoikh Rež./Dir.: Nikita Mikhalkov, USSR, 1974
Umelkyňa, doláre a Transylvánci / Artista, Dollari si Ardelenii Rež./Dir.: Mircea Veroiu, Rumunsko, 1979

Ďalšou zaujímavou sekciou bude reprezentatívny výber slovenských filmov, medzi ktorými budú aj tie študentské, ktoré dokázali v roku 2011 zaujať (výber):
…a já, Katarína Kolníková Rež./Dir.: Juraj Štepka, SR, 2011
Čerešňový Chlapec Rež./Dir.: Stanislav Párnický, SR, 2011
Dom/House Rež.: Zuzana Liová, ČR/SR, 2011
Interview Rež./Dir.: Peter Magát, SR, 2011
Kuracia láska/Chicken Love Rež./Dir.: Zuzana Piussi, SR, 2011
Luník IX Rež./Dir.: Michelle Coomber, SR, 2011
Monsterproces Rež./Dir.: Milan Balog, SR, 2011
Trou de Fer – Železná diera Rež./Dir.: Pavol Barabáš, SR, 2011
Voices Rež./Dir.: Peter Bebjak, SR, 2010

A čo odporúča na prvý filmový deň v piatok Feeling Movies? Hneď na úvod si choďte pozrieť film Všetko čo zostáva /All That Remains od autorov Pierre-Adriana Irlého a Valentina Rotelliho. Aby ste nemuseli „lietať“ medzi kinami a sálami, tak by som určite ostal v tej iste sále a pozrel si film Kto, ak nie my? /Wer wenn nicht wir? od Andresa Veiela – príbeh sa odohráva na začiatku šesťdesiatych rokov v Nemecku, kde sledujeme osudy Vespera, syna národnosocialistického, nacistami oslavovaného básnika a Gudrun Ensslin, farárovej dcéry.

Film Dýchať / Atmen od Karla Markovicsa nám vyrozpráva príbeh devätnásťročného Romana Kolgera. Žije v nápravno-výchovnom zariadení a čaká na prepustenie. Začlení sa do spoločnosti?

A posledný film, pri ktorom netreba váhať, je Dokonalý súlad / Perfect Sense od režiséra Davida Mackenzieho a v hlavnej úlohe s Ewanom McGregorom. Zatiaľ čo dvaja ľudia objavujú city, vo svete to ide presne opačným smerom – city sa strácajú.

Večerné hodiny sú najviac preplnené dobrými filmami a tu už ani sám neviem, na ktorý z nich pôjdem. Film Strom života / The Tree of Life od Terrenca Malicka je dobrý „hardcore“. Na jednej strane je film zvláštnym avantgardným prvkom, na druhej strane je veľmi zložité udržať pozornosť, a keď počas dvoch hodín zaspíte pri filme trikrát, je toho tak akurát.

Boj s týmto filmom bude viesť Dom / The House našej slovenskej režisérky Zuzany Liovej. K tejto bitke o večerného diváka sa pridá Bollywood / Bollywood: The Greatest Love Story Ever Told od režiséra Rakeysh Omprakash Mehra.

A aby ste si naozaj nevedeli vybrať, tak ešte jeden film Neúmyselný únos pani Elfriede Ott / Die Unabsichtliche Entfuhrung der Frau Elfriede Ott od Andreasa Prochasku. Ten je pre zmenu na webových portáloch považovaný za veľmi zlý s nízkym hodnotením, ale aj týmto excesom získal v Rakúsku tri filmové ocenenia. Jednoducho napísané, dvaja antihrdinovia, falošná babička, veľké množstvo práškov na spanie a stále viac a viac problémov.

Kde nestačí zbraň.

V roku 2010 sa v kinách objavilo niekoľko filmov s právnickou a spravodlivostnou tematikou. Tento rok sa určite zapíše Matthew McConaughey do podvedomia divákov presne tak, ako kedysi Matt Damon a Richard Gere. Že je právna oblasť v USA (a nie len tam) neustále jedno veľké blato, dokumentuje po filmoch Čarodejník (The Rainmaker) a Prvotný strach (Primal Fear) aj film mladého režiséra Brada Furmana. Známy americký prerod osobnosti a šťastný koniec nie ja ani v tomto filme niečím výnimočným (ale bol by to zaujímavý prerod amerického spravodlivého sna).

Brad Furman nemá na svojom filmovom konte veľa filmov, ktoré režíroval (spolu ich bolo päť), ale svojím posledným filmovým počinom dozaista zaujal širokú verejnosť. Veď problematika práva a spravodlivosti sa týka každého jedinca. A tobôž Američana. Keď som blúdil v pamäti, rozpamätával som sa na podobné filmy. Štylisticky (krimi) sa scenár podobá na film Čarodejník, v hlavnej úlohe s Mattom Damonom a Dannym DeVitom. Bol to hneď prvý film, ktorý mi napadol a potom sa sypali ďalšie a ďalšie, pričom na druhom mieste v poradí skončil Richard Gere a jeho Prvotný strach. Ako nakoniec vo filme skončil Matthew McConaughey spolu s Marisou Tomei a Ryanom Phillippe?

Obhajovať mladého chlapca, z ktorého sa vykľuje psychopat, je veľmi zložité. K tomu sa pridá exmanželka s dieťaťom a spomienky z minulosti. Aj ja si teraz vravím, že je to klasické americké klišé. V čom potom tento film vyniká? Možno práve ukážkou právneho systému Ameriky. Možno práve tým, ako ľahko sa dá obchádzať z ktorejkoľvek strany. Micky má v sebe jednu vnútornú potrebu. Zmeny. Zmeny pre niečo, zmeny pre rodinu. To, aký život vedie, vôbec nezodpovedá tomu, aký výsledok súdny proces bude mať. Vie, že sa dostal do ťažkostí, ale vie z nich aj vycúvať. Preto sa aj niektoré scény a myšlienkové pochody skracovali, aby najviac zobrazovala charakter práve Mickeyho, to ale filmu neuberá na kvalite a ani kvantite. Skôr to predurčuje k tomu, že film sa nebude zdať jednotvárny a jednoliaty. A popri tom všetkom naraz zistíte, že aj keď ste si niečo na začiatku mysleli, na konci to bude úplne opačne.

Film nestráca ani na humorných situáciách a dokonca má aj presne načasované pasáže, aby došla chvíľa, kedy si divák počas filmu urobí vnútornú úpravu myšlienok, aby sa sám mohol zahrať na detektíva a tak riešiť problém.

Fotogaléria:

Matthew McConaughey a Ryanom Phillippe

Obhájca poster

William H. Macy

Proces je proces. Oklamať je to potrebné.

Nový kamarát je na nezaplatenie.

A maminka odtiaľ odíde.

Zo zadného sedadla viete vybaviť všetko.

Obhájca poster2

Keď idete spať, povedzte trikrát Toby!

Kto môže film na rozhraní hranosti a dokumentaristiky natočiť lepšie ako tí, čo spolu dokázali už pracovať na iných dokumentoch? Tento raz sa ujali taktovky Henry Joost a Ariel Schulman, ktorí dali filmu trochu iný nádych. Viac strašidelnejší, viac upokojujúci (pred výbuchom ľudskej atómovej elektrárne), ale stále nie dosť desivý, s úplne vyšinutým záverom, ako by dostali od producentov podmienku, za akých pôjde film do sveta. To ale stále nepomohlo film hodnotiť desiatimi hviezdičkami.

Dej sa od začiatku uberá trochu iným smerom. Ten si uvedomíte až na konci, že na rozdiel od prvých častí, ktoré boli teoreticky aj prepojené, ide tentoraz o prechod medzi zachytávaním skutočnosti až do prechodu k hranému filmu. Herci boli do filmu precízne vyberaní. A začínate im od začiatku veriť, presne tak, ako keď točíte domáce video z narodeninovej oslavy, ktorá sa zmení na pekný krvák. Zapojenie detí do hororu je zahrávanie sa s tenkou železnou niťou. Nikdy neviete kedy praskne. Deti sú citlivé, ale dokážu byť aj riadne „vychcané“.

„Prečo sa ho neopýtaš čo tu robí, veď sedí vedľa teba….hi hi hi hi hi“. „Akože Toby je tu?“ V podkrovnej izbe, kde spia Katie a Kristi býva ešte niekto navyše. Je to duch. Volá sa Toby. Tak je na mieste nainštalovať kameru práve do detskej izby. To čo zažijete na tom mieste, to čo sa odohráva v jednej izbe, to čo sa stane po Krvavej Mary, vedia len tí, čo sa dejovej udalosti zúčastnili (a polovica sveta, ktorá film vidí v kine). Na rozdiel od minulých častí, kde ste sa pozerali na kamerové a statívové zábery a málo strašidelné dejové línie, tento raz si prídete na trochu viac.

A ten záver? Vyzerá to tak, že film napreduje k inej línii, ktorú ani samotní tvorcovia neočakávali. Naraz niekoľko symbolov, niekoľko nových ľudí (a pomiešané staré osadenstvo), útek k matke a dôležitá úloha tejto postavy vo filme, ktorá ma dosť prekvapila. Najpravdepodobnejšie sa už teraz točí pokračovanie so symbolikou, kruhmi a trojuholníkmi a možno sa budú na filme podieľať aj illuministické hviezdy. To by už ale nebolo o ezoterike a tajoch, ale o propagande a komédii. Kým udržali latku v norme, nech ju len pomaly dvíhajú a verím, že raz príde ten správny scenár, ktorý to na konci roztočí a zaklincuje.

Fotogaléria:

Krvavá Mary, nie je nápoj pre deti.

poster

poster2