Jesenná láska vraj trvá večne.

Potreboval som dlhý jeden týždeň, aby som dokázal napísať recenziu na Jeden deň. Nezdá sa to byť jednoduché. A ani nie je. Keď si na niektorých filmových portáloch pozriete hodnotenie práve filmu Jeden deň a hodnotenie filmu Lóve, tak len nenápadne otočím hlavu, aby som nemusel čistiť monitor od kukurice. Film Jeden deň je niekoľkonásobne na vyššej úrovni z hľadiska filmového spracovania ale aj samostatných filmových komponentov.

S režisérkou Lone Scherfig, romantičkou vo svojom remesle, sa nestretávate určite po prvýkrát. Kto nevidel film Taliančina pre začiatočníkov, určite si spomenie na film Škola života s anglickým hviezdnym osadenstvom (Carey Mulligan, Peter Sarsgaard, Dominic Cooper, Rosamund Pike, Alfred Molina). Dánsko je rodná krajina tejto režisérky a tu začali jej kroky, ktoré smerovali do Anglicka, až nakoniec zakotvila v USA. Prečo nie, keď na to má vrodené vlohy. Nie každý dokáže z citu vytĺcť toľko lásky, nehy a sklamania ako táto režisérka. Aj keď film Škola života trochu predsa len „haproval“ v strede príbehu, je dosť zjavné, že režisérka sa poučila a hrá na trochu inú strunu na miestach, z ktorých je možné neustále rozvíjať možnosti. Treba predovšetkým spomenúť, že film vznikol na základe rovnomennej knihy (a reklama na tento film je takmer na každom kroku).

Čo by dala väčšina ľudí za jeden deň s niekým, koho milujú, ale ťažko sa im to hovorí. Čo by dali tí, ktorí sa rozišli so svojimi polovičkami, za jeden deň v roku, kedy môžu tíško a nežne načúvať tým zvukom svojej lásky, ktorej sa nemôžu už ani dotknúť. Čo by ste dali Vy za jeden deň? Očividne to vŕtalo v hlave aj Nichollasovi Davidovi, ktorý napísal rovnomennú knihu. Dexter a Emmy sa spoznali už počas strednej školy. Ale ich priateľstvo sa rozbehlo až po rozbúrenej noci, kedy si mladý muž povie, že je statný a žena sa snaží ujať príležitosti. Lenže je v nich aj niečo viac. Dexter: „Nad celým problémom som sa zamýšľal a dospel som k záveru, že by mi veľmi vyhovovalo, aby to ostalo tak ako to je.“ Zaspávajú v náručí 15. júla 1988. Obaja idú svojimi životmi, obaja vedia, že jeden od druhého dlho bez podpory nevydržia. Tak sa Emma hrabe z „blata“, ale zachováva si jemnosť ducha. Dexter sa vypracuje ozaj vysoko, ale aj veľmi rýchlo padne. Obaja majú svojich priateľov, obaja začínajú žiť nový život, ale stále s pocitom, že milujú toho druhého. Emma svojho priateľa nemiluje, ale očividne nemala silu už bojovať s moderným svetom. Dexter čaká so svojou ženou dieťa a pocit domova a istoty je naraz pre neho mnoho. Všetko sa zvráti. A to opäť 15. júla. Dexter sa rozvádza a odchádza do Talianska za Emmou. Myslí si, že naňho čakala po tak dlhom čase. Dostáva prvotnú odpoveď. Žiaľ je pre neho skľučujúca. A tu niekde sa dostávame k roku 2006. Do konca filmu nám ostáva ešte päť rokov. Čo myslíte, že sa za ten čas udialo? Mnoho. Naraz začnete pocitovo lietať. Film vám vchádza pod kožu. Nenechá vás na pochybách, že je tak vynikajúci ako Remember me v hlavnej úlohe s Robertom Pattinsonom. S rozdielom, že prostredníctvom filmu sa možno aj dozviete odpovede na otázky života.

V hlavnej role sa predstavili Anne Hathaway (Diabol nosí Pradu, Denník princeznej)a Jim Sturgess (Kráľova priazeň, Útek zo Sibíri), ktorým sekundovala Patricia Clarkson (Dobrú noc a veľa šťastia, Prekliaty ostrov). Cítite výraznosť postáv, ich pocity prechádzajú vašimi pocitmi, ich jeden deň je aj vašim jedným dňom. Jednotlivé obdobia sú štylisticky a jednoducho napojené, a vy nestrácate z celého života ani okamih.

Fotogaléria:

Jeden deň poster.

Emma sa zahľadela.

Ja by som ťa chcel.

Budem sa ženiť.

V tejto kaviarničke budeme mať všetko.

Jaký čávo som, čo? ... Si iba h...ajzel.

Choď ďalej už sama, ja to zvládnem.

Siahli po tom naj, čo doma majú. Bond je passé

Anglická produkcia opätovne siahla po tom najlepšom, čo doma má. Bond, kráľovná a samozrejme Johnny English. Ten sa vracia na plátna po druhýkrát. Je to o to milšie prekvapenie, keďže Rowan Atkinson ohlásil, že rola Mr. Beana už nebude. Aspoň takto si zaistil neustály prístup do kín. Možno sa stane takým hitom ako James Bond a o pár rokov bude oslavovať desiatky častí. V každom prípade sa z filmového hľadiska žiaden boom nekonal.

Oliver Parker nie je až taký neznámy. V roku 2009 sa ujal taktovky nad filmom Dorian Gray, jednej z veľmi úspešných kníh od Oscara Wilda. Tentoraz sa zahľadel do trochu inej žánrovej tematiky a plátno oživil Rowanom Atkinsonom. Spomenuté vyjadrenie o osude Mr. Beana je otázne, veď samotný Johnny English má presne tie isté tiky. Možno trochu obohatil šatník novými grimasami, ale stále je to rovnaký jedinec, ktorý sa z toho zakliesnenia veľmi ľahko nevymaní. V tomto mal naviac začínajúci Austin Powers, najpodarenejšia postava parodujúca Jamesa Bonda (apropo v roku 2013 sa pripravuje Austin Powers 4), čo sa ale predsa len trochu pokazilo. Tak nám ostáva už len Johnny English.

Tentoraz je úloha pre hrdinu ozaj náročná. A práve tá náročnosť ma prekvapila. Pretože v konečnom dôsledku som si uvedomil, že film sa miestami vliekol. Neznamená to, že sa na filme nebudete baviť. Ale chýbal stredový dej, čo u niektorých divákov môže mať za následok zmiešané pocity z filmu ako celku. Ale tomu by tak chýbalo všetko. Dej je napísaný presvedčivo, aj keď v mnohých prípadoch opätovne kopíruje nielen filmy s Lesliem Nielsenom. Považujem to už roky aj u iných filmov za dosť nemorálne, ale „budiž“. Zo začiatku dej pripomína Ace Venturu a jeho život v kláštore. Následne je Johnny English povolaný na akciu do MI7 (žeby Mission Impossible), kedy má zabrániť vražde prezidenta. No kto iný ako Johnny by to mohol zvládnuť. Veď bol na výchovnom výcviku a je opäť silnejší, skoro ako Rambo. Množstvo skečov, paródií a humorných situácií s nadhľadom odkrývajú hrôzostrašnú skutočnosť, ktorej Johnny nechce uveriť. Výnimočná scéna Mr. Beana je na elektrickom vozíku, ktorým sa „maskuje“ v meste, a tak uniká nespravodlivému obvineniu. Podobná scéna už bola použitá a tiež sa pri nej objavil Rowan Atkinson. Je to vtipné a milo zasadené do filmu. Dokáže Johnny odvrátiť katastrofu?

Nič to ale nemení na fakte, že tak, ako v prvej časti siahli po menách ako John Malkovich a Natalie Imbruglia, siahli po významných osobách aj tento raz. Vo filme zhliadnete Dominica Westa, Gillian Anderson a Pierca Brosnana. Áno, je to tak. Na plátne je opätovne Scullyová, tento raz ako šéfka MI7. A tak ako dobre sa na ňu pozeralo pred cca pätnástimi rokmi, ani dnes sa nič nezmenilo a herečka je stále sexi dračica.

Fotogaléria:

Nenápadný jak guma v trenkoch.

No kto má nebezpečnejší výraz tváre? Bond či Johnny?

Jak mu to sekne.

Ja ťa budem Johnny liečiť.

To je ta mrcha, upratovačskáááááá.

English, Johnny English.

Takú hračku by som chcel mať.

Páčim sa ti?

Gillian Anderson

Jhonny English sa vracia poster.

Tento výraz tváre nikdy nevymizne.

Lóve by boli, keby sa za ne nenatáčali takéto filmy

Jakub Kroner sa „preslávil“ snímkou Bratislavafilm, ktorý bol naším portálom hodnotený dvoma hviezdičkami a diváci hlasovali takmer šiestimi bodmi. V tom období sa tvorca pokúsil zaistiť si miesto režiséra prostredníctvom „hviezdnejšieho“ osadenstva. Niekedy sa aj kat utne a podľa výsledku sa uťal aj Jakub Kroner sám. Citujem z FM: „Pri tejto snímke to bolo vážne veľmi zložité, vzhľadom na fakt, že už po desiatich minútach som sa veľmi tešil na záverečné titulky…“. Preto sa ani nečudujem, ak na nový film Lóve išiel slovenský divák s veľmi malou dušičkou. Nakoniec aj tak odchádzal spokojný s pocitom, že sa trafil a vie, prečo s malou dušou do kina prichádzal.

Dej je zasadený do Bratislavy, presnejšie do Petržalky. Tá bola vyobrazená asi tak, ako by Bratislavčan vykreslil východ aj s jeho nárečím, hoci mu nerozumie. Neustále hľadám vo filme Lóve aké-také pozitívum, ale hľadá sa ťažko. Už roky nám neustále vravievali vysokoškolskí profesori na FTF VŠMU, že podstata scenára nie je v obkecávaní všetkých hlúpostí. Nechávajte priestor filmu. Film je umelecká fotka spojená so slovom. Nie je to divadlo, kde neustále bazírujete na texte a veľmi výrazných gestikuláciách, lebo v divadle si dvakrát to isté nepozriete. A práve v týchto miestach film stráca najviac. Aj keď mám rád nezmyselné texty, preháňať to tiež nie je najlepší spôsob. Klišé vyjadrenie príbehu s ešte menej nápaditými textami a zlým hereckým obsadením je pre film doslova katastrofa. Horší je na tom fakt, že u Jakuba Kronera to nie je po prvý raz. Toto Petržalka nebola. Toto by som skutočným príbehom ani nenazval. To je skutočný obraz zlej kinematografickej spolupráce.

Prekvapením, a to tým najväčším, bolo, keď na známom slovenskom sídlisku začalo pomaličky vyhrávať Mozartovo kvarteto.

Film má „vnútornú gradáciu“ (alebo sa o ňu snaží), ale stále nemá dej. Vývojovým prvkom vo filme je láska Maťa (Michal Nemtuda) a Veroniky (Kristína Svarinská), ktorá prakticky predstavuje Maťovu minulosť. Druhá rovina je priateľstvo Maťa a Tomáša (Jakub Gogál), s ktorým roky „brigáduje“ na bratislavských lúpežiach. Ako ďaleko je na ceste k normálnemu životu? Ako ďaleko je láska a ako ďaleko dokáže zájsť priateľstvo? Tieto problémy chce Jakub Kroner riešiť moderným jazykom mladých. Starým sa nepriblíži (lebo je to príliš veľa faktov na krátky film). Nemá na to nielen nedostatok skúseností, ale ani na to, aby bol jeho film v blízkej budúcnosti hodnotený ako vynikajúci. Ak nezmení spôsob pohľadu na film ako na komplex celého diela, nikdy nenatočí snímku pre dve vekové kategórie. Rozpracovanie námetu do detailov je najpodstatnejšia zložka filmu. Tu máte pocit, akoby sa včera dopísal scenár a predvčerom sa začalo natáčať.

K hereckým výkonom sa netreba vyjadrovať. Na herecké predvedenie Jakuba Gogála si počkáme vo filme Immortalitas (aj keď významnú postavu neočakávam) a Michal Nemtuda by mal častejšie pracovať so zrkadlom, aby si zvykol na niektoré svoje formy výrazov. Pretože niekedy zaujal, inokedy nezaujal, a aj sa hereckým prevedením strápnil. Najlepšie na tom bola Kristína Svarinská. Aj v jej prípade je ešte vidieť nevyprofilovanosť postavy i samotnej herečky. No v nej jedinej vidím možnosť upierania zraku režisérov v obsadzovaní do moderného filmu. Možno by som ešte spomenul Viktora Horjána, ale nespomeniem. Radšej.

Film má jedno malé plus, prečo ho bude chcieť vidieť väčšie množstvo divákov. Je natáčaný v Mlynskej doline, kde väčšia časť populácie Slovenska už bola, pretože aspoň jedno dieťa z rodiny kedysi študovalo v Bratislave a hlavné študentské stredisko je „Šturák“. Práve z tohto prostredia je asi jediná komická situácia, keď ráno navštevuje izby kontrola – šéf Gula – a zo všetkých dievčenských izieb naraz vybiehajú chalani. Bolo to milé, vtipné a nenútené. Obrovské plus dostanú odo mňa zábery na Bratislavu. Podarené, čisté, jasné.

Fotogaléria:

Lóve poster.

Maťo (Michal Nemtuda) a Veroniku (Kristína Svarinská).

Z výšky sa vždy lepšie padá.

Slovenská klasika. Popri kradnutiu a klamaniu neexistuje súper.

On je tak sexi.

Krátke filmy a noc pravých chlapov

Filmový festival Inakosti je oficiálne ukončený, z hľadiska prvých premietaní v FK 35mm na VŠMU, no tentoraz sa presúvajú najžiadanejšie snímky do Palace Cinemas Aupark v Bratislave. Takže nie je neskoro ani na film Tajomstvá. Celé podujatie bolo naozaj preplnené dobrými snímkami. Alebo to bolo na tej intuícii, že viete na čo treba ísť a čo je ozaj dobré? Nemôžem sa sťažovať, pretože sa mi podarilo vidieť len tie najlepšie filmy. A jediný, ktorý ma sklamal bola nemecká produkcia, od ktorej som po toľkých rokoch očakával predsa len trochu viac.

Krátke filmy

Sprcha (La Ducha) Maria Jose San Martin, Čile, 2010, 10 min.
Film sa zaoberá odchodom Elisy za prácou do inej krajiny. Odchádza a dostáva sa do úzkych či má opustiť Manuelu. Tá sa rozhodla, že ostane. Má tu zázemie, má tu všetko. V kúpeľni sa odohrávajú ich posledné minúty spoločného bytia. Krása tela, nežnosť ženských pohybov, to všetko zachytáva Maria Jose San Martin v desiatich minútach posledného spoločného nažívania. Symbol dôvery a dôkazu dospelosti a ženskosti je Elisin zanechaný „dar“ – mačka. Krása filmu spočíva v jednoliatom natočení dejového pochodu v sprche. Hodnotenie: 5.5/10

Och, božemôj! (Oh, My God!) Anne Sewitsky, Nórsko, 2008, 9 min.
Mal by som sa opakovať v každom jednom článku, v každej jednej recenzii, že nórsky film je na tom lepšie ako ten americký. Dôkazom je okrem filmu Plešivec (Skallamann) aj film Och, božemôj. Aj keď sa dej odohráva v malých a mladých dušiach, jeho príslušný naturalizmus je blízky širokej verejnosti. Tri dievčatá, základná škola, porno časopisy, masturbácia, bábiky. Krátka definícia dievčenského sveta. No záber a hudba sa neustále dychtivo a názorne dopĺňajú. Nie je často vidieť takú jemnosť a zároveň drsnosť záberov. (v traileroch čoskoro pribudnú aj slovenské titulky)Hodnotenie: 9/10

Bozk (The Kiss) Ashlee Page, Austrália, 2010, 16 min.
Na začiatku sa film javil ako horor, nakoniec z toho vyšla zlátanina bez jasného zmyslu a pointy. Po filmárskej stránke šlo o dobré spracovanie, no celkový dojem to nezachránilo. Dievčatá sa rozhodnú vyraziť na nočnú žúrku. Odídu na teplý prameň, ktorý je vo veľkej bazénovej nádrži. Žiaľ dlho nepršalo a na rebrík späť už nedosiahnu. Kto prežije? Kto je tomu na vine? Sme aj tak netvory? Hodnotenie: 4.5/10

Plešivec (Skallamann) Maria Bock, Nórsko, 2011, 12 min.
O plešivcovi som už napísal že: „Už pred rokmi som vravieval, že nórska kinematografia je na vynikajúcej úrovni. Po zhliadnutí filmu Zlo som sa do tejto produkcie doslova zamiloval a ak mám možnosť, film tejto kategórie si nenechám nikdy ujsť. Tentoraz ma prekvapil krátky film Plešivec (Skallamann) od Maria Bock. Dvanásťminútový hudobný film používa len niekoľko slov, ale pomocou nich dokáže vyjadriť celý príbeh zaľúbenia mladého chalana. Kamera, strih, námet, choreografia je na úrovni americkej filmovej tvorby a hudba prevyšuje súčasnú muzikálovú scénu. Už teraz sa môžeme tešiť na filmy od tejto „divy“, v ktorej je humoru a krásy vyjadrovacích prostriedkov neúrekom. Hodnotenie: 9/10“. Keď som si šiel cielene pozrieť opätovne tento film, všimol som si ešte jednu zaujímavosť. Hudbu k filmu nahral český orchester. A je to patrične počuť. Nórska jasnosť a priamosť v námetovo-scenáristickom prevedení a česká jemnosť hudbe dodala to správne nadšenie.

Dlhometrážne filmy
Víkend (Weekend)

Nie som veľkým fanúšikom domácich videí a kuchárskych relácií. Preto ma tento film po kameramanskej a realizačnej stránke veľmi nenadchol. Na druhej strane si vybojoval moju pozornosť námetom a scenárom. Ak Vás niekto zachráni pred malým poskakujúcim človiečikom, ktorý sa Vás snaží zbaliť, nečakajte len tento dobrý skutok. Môže byť za tým viac, a potom Vás čaká dlhý ranný rozhovor o tom, prečo, ako a čo ste od tej noci čakali. A popri tom je samozrejme, že bude o tom urobený záznam. Ťažšie je na tom už len skutočnosť, že od zaľúbenia do okamihu rozchodu sú len dva dni a Russel a Glen končia s nedohasínajúcim pocitom.Hodnotenie: 6.5/10

August (August)

Presným opakom filmu Víkend je film August. Krásne kamerové snímky, jemnosť scén a záberov. Množstvo umeleckých a školských záberov. Na jednej strane potecha pre dušu. Na druhej strane dobabraný scenár a už otrepaný námet ubral filmu na jeho hodnote. Že sa snaží autor zamerať na city, je veľmi povznešujúce, na druhej strane by nemal zabúdať, že filmy určené tak malej komunite sa len tak ľahko za jej hranice nedostanú. Pohľad na krásu tela preto nie je vo filmovom priemysle už vôbec silným prvkom (ak nepočítame, že film chce upadnúť do zabudnutia).Hodnotenie: 4.5/10

Veľký teplý muzikál (Big Gay Musical)

Po ťažkej filmovej noci je jemná komédia štýlom muzikálu vhodným prvkom. Pod svoje ramená si Fred M. Caruso zobral práve Starý zákon z Biblie. Na počiatku bol Adam a Eva. Eva zhrešila jablkom a tak Boh stvoril nový pár. Adama a Stevena. Na divadelných doskách by sa scenár filmu vyvíjal omnoho lepšie a dalo by sa s ním geniálne zahrať. Zábery scény, množstvo anjelov, na druhej strane by chýbalo veľa milých scén. Film bol zameraný na život, na túžby, pocity, strach a smrť. Všetko toto je v jednej kvapke. A potom tých kvapiek je ešte omnoho viac. Lenže tento film bol aj obrazom toho, čo sa snaží skoro každý film (hádam okrem Xaviera Dolana) ukázať. Nenávisť náboženstva voči homosexualite. Preto sa mi začali páčiť izraelské filmy, ktoré túto otázku riešia umiernenejším spôsobom, čo je na striktne náboženskú krajinu úžasným posunom smerom k demokracii. To sa v amerických filmoch nevidí (a v poslednej dobe ani v európskej kinematografii).Hodnotenie: 7/10

Druhý deň v podaní dokumentov

Druhý filmový deň FFI sa niesol predovšetkým dokumentárnou tvorbou. Významným bol predovšetkým film Zakázané plátno Ameriky od autorov Roba Epsteina a Jeffreyho Friedmana (nositelia dvoch Oscarov). Ich práca je už dlhé obdobie poznačené „LGBT“ tematikou z ktorej vzniklo niekoľko vynikajúcich dokumentov (Paragraf 175).

Zakázané plátno Ameriky (The Celluloid Closet)

Roky sme sa zabávali na nemých groteskách. Tváre prihriatych pánov v nás vzbudzovali smiech. Zväčša zobrazovali nadmernú inteligenciu, posmešky a ich teplý výraz kládol dôraz na jemnosť. Preto nemuseli v niektorých scénach ženy ani vystupovať. Veď prvý natočený film z dielne Thomasa Alva Edisona zobrazuje v roku 1896 homosexuálny tancujúci pár a huslistu. Obdobie kinematografie v Amerike sa dostalo do úzkych. Boli zakázané mnohé zábery, mnohé boli prepísané, množstvo kníh stratilo pôvodný dej a tak vznikali skôr nové diela ako filmy podľa poviedky alebo románu. Lenže americké spoločnosti sa dostali do úzkych, keď začal film pomaličky upadať kvôli cenzúre a tak anglické produkcie mohli zaplavovať svet filmami, ktoré boli uvoľnenejšie. Tak sa z jemných pohľadov a skrývania tematiky LGBT dostávame až k prvým filmom, ktoré bez štipky pátosu zobrazovali veci tak, ako sú.
Dokument je prechádzkou filmovým plátnom Ameriky. Tak ako žila, ako sa vyvíjala s podrobnými komentármi hercov, scenáristov, ľudí z „brandže“. Je ozaj zaujímavé, na koľkých miestach si nevšimnete mnohé náznaky toho, čo chceli režiséri v tej dobe povedať, čo bolo v nich a čo dlho skrývali. A len tým naj sa podarilo pretlačiť svoj postoj k tejto tematike. Hodnotenie: 9/10

Boli sme tu (We were here)

70.-80. roky Ameriky. Nastupuje nielen nová vlna vo všetkých umeleckých smeroch, ale aj doposiaľ jedna z najhorších vírusov HIV. Ten už dlhé obdobie ide ruka v ruke s AIDS a ako sa dostal tam, kam sa dostal, jeho vývoj a prepuknutie je možno stále mnohým neznáme. Týmto sa dokument ale nezaoberá. Ten sleduje predovšetkým osudy ľudí, postihnutých touto chorobou priamo alebo nepriamo. Dej je zasadený na najznámejšiu gay ulicu sveta, priamo do San Francisca – Castro Street. Tu začínal aj Harvey Milk, o ktorom nedávno natočili historický film v hlavnej úlohe so Seanom Pennom. Dokument berie ľudí postihnutých HIV z tej najľudskejšej stránky. Nie preto pomáhame ľuďom, lebo sa to musí, ale preto lebo to chceme. V takomto duchu sa nesie celý dokument natočený Davidom Weismannom a Billom Weberom. Hodnotenie: 8/10

Z dnešného výberu odporúčame:

Krátke filmy:
Sprcha (La Ducha) Maria Jose San Martin, Čile, 2010, 10 min.
Och, božemôj! (Oh, My God!) Anne Sewitsky, Nórsko, 2008, 9 min.
Bozk (The Kiss) Ashlee Page, Austrália, 2010, 16 min.
Plešivec (Skallamann) Maria Bock, Nórsko, 2011, 12 min.

Nočné premietanie: Noc pravých chlapov (360 min)

Víkend (Weekend) Andrew Haigh, Veľká Británia, 2011, 96 min.
„Veríte v lásku na prvý pohľad (hoci aj mierne zakalený alkoholom)? Plavčík Russell sa po noci strávenej v gay bare zobudí síce vo svojom byte, vedľa neho však leží Glen, ktorého stretol večer predtým. Zdá sa, že obaja muži nemajú až tak veľa spoločného. Po víkende strávenom sexom, užívaním drog a najmä rozhovormi na najrôznejšie témy sa to len potvrdí. Napriek tomu Russela a Glena k sebe niečo neprekonateľne priťahuje. Lenže osud veci už dopredu zariadil inak.“
August Eldar Rapaport, USA, 2011, 100 min.
„Keď sa Troy po niekoľkých rokoch strávených v Barcelone vracia do Los Angeles, stretnutie so svojou dávnou láskou spustí lavínu udalostí, v ktorých sa na povrch vynoria dlho potláčané city, vášne a nedoriešené vzťahy… Troyov bývalý Jonathan žije v dlhodobo uspokojivom a relatívne šťastnom vzťahu s Raulom, lenže keď vám do života vtrhne ten, koho neviete dostať z hlavy, ktorý pocit zvíťazí?“
Veľký teplý muzikál (Big Gay Musical) Fred M. Caruso, Casper Andreas, USA, 2009, 91 min.
„Boh sa nudil, a tak si stvoril najskôr svet a potom človeka. Adam a Eva ho však rýchlo sklamali, a preto si ako náhradu za nich stvoril nový párik – Adama a Steva. Adam a Eva im závideli, že môžu žiť v raji, odkiaľ ich Boh vyhnal, a tak sa Eva rozhodla z pomsty napísať Bibliu. Tak začína divadelný muzikál – Adam a Steve, ako ich Boh stvoril, ktorého príbeh rámcuje film Veľký teplý muzikál.“

Nórsko opäť šokovalo

Filmový festival Inakosti má prvý oficiálny deň za sebou. Ten mal „transcharakter“ vďaka filmom Sabine Bernardi Rómeovia a slovenským krátkym filmom Deň od Jozefa Vlka. Pokiaľ jedna skupina divákov bola filmom ohromená, druhá veľmi nadšene z kina nevychádzala. Ale to je osudom každého festivalu. Nie vždy si vyberiete správne, tak si skúste vybrať podľa nás!

Rómeovia (Romeos)
Film Rómeovia od Sabine Bernardi by sa dal zaradiť do priečinku nemecký klasický film dvadsiateho storočia. Tradičný prvok zobrazovania a nové témy dali filmu špeciálny ráz. Aj keď by sa dalo miestami povedať, že niektoré scény boli točené na kolene, scenáristické prvky boli nedotiahnuté a objavilo sa aj niekoľko zbytočných textových stôp. No aj napriek tomu sa film udržal na dosť vysokej úrovni. Ide o príbeh Lukasa, niekdajšej Miriam, ktorý bojuje o svoje začlenenie do mužskej spoločnosti (ozaj bolo ťažké rozoznať, či je to chlap alebo žena). Je však umiestnený do dievčenského internátu na civilnej službe. Tu stretáva svoju dlhoročnú priateľku Ine. Lukas sa dostáva do gay komunity, kde ho začne zvádzať miestny geroj Fabio. Aj keď trochu nehĺbkovo, ale predsa sa tu rieši otázka, čo je láska a koho dokážeme milovať. Lukas je žena, no muži ho stále priťahujú. Do akej miery dokáže spoločnosť nabúrať psychiku jedinca a kde sú hranice? Práve týmto myšlienkam sa venuje film, ktorý končí šťastným záberom Lukasa-Miriam (kde sa otázka vzťahu Lukas vs. Fabio necháva na romantické a snové pochody každého diváka). Hodnotenie: 6.5/10

Plešivec (Skallamann)
Už pred rokmi som vravieval, že nórska kinematografia je na vynikajúcej úrovni. Po zhliadnutí filmu Zlo som sa do tejto produkcie doslova zamiloval a ak mám možnosť, film tejto kategórie si nenechám nikdy ujsť. Tentoraz ma prekvapil krátky film Plešivec (Skallamann) od Maria Bock. Dvanásťminútový hudobný film používa len niekoľko slov, ale pomocou nich dokáže vyjadriť celý príbeh zaľúbenia mladého chalana. Kamera, strih, námet, choreografia je na úrovni americkej filmovej tvorby a hudba prevyšuje súčasnú muzikálovú scénu. Už teraz sa môžeme tešiť na filmy od tejto „divy“, v ktorej je humoru a krásy vyjadrovacích prostriedkov neúrekom. Hodnotenie: 9/10

Na dnešný večer odporúčame :

Zakázané plátno Ameriky (The Celluloid Closet): „Na to, aby ste chceli ísť do postele s Catherine Deneuve, nemusíte byť opitá. A je jedno, s kým ste spávali dovtedy,“ hovorí Susan Sarandon o svojej úlohe v „upírsko-lesbickom“ filme Hlad z roku 1982. Tento postoj je výsledkom dlhotrvajúceho procesu potláčania a negatívneho zobrazovania homosexuality, ale aj postupného nenápadného vkladania homosexuálnych podtextov do filmov ako Ben Hur, pod prísnym dohľadom Haysovho kódexu a katolíckej Légie slušnosti. O tom, ako filmy ovplyvňovali vnímanie homosexuálov v spoločnosti, hovorí množstvo filmových osobností a filmom nás sprevádza komentár herečky Lily Tomlin, jednej z prvých otvorených lesieb vo filmovom svete.

Chlapčica (Tomboy): „Laure, desaťročné dievča s krátkymi vlasmi, ktoré hrá futbal, sa s rodinou presťahuje do novej štvrte. Keď si ho miestne dievča Lisa pomýli s chlapcom, Laure ju v tom nechá a s detskou nevinnosťou sa predstaví ako Mikael. Tým sa začína dobrodružstvo dvojitého života, nových priateľstiev, prvých bozkov a malých lží. Začiatok školského roka sa však blíži a rodičia Laurinu malú lož odhalia… Sciamma však odmieta príbeh ukončiť tragicky, namiesto toho nám sebavedome ponúka inteligentný a citlivý pohľad na rodové stereotypy a láskavé rodinné vzťahy.“

Hor sa na prvý filmový festival v novom školskom roku.

Filmový Festival Inakosti nie je len pre vybranú spoločnosť. Nie je to festival len o gay a lesbickej komunite, ale taktiež o spolunažívaní ľudí v komunite celkovo. Pohľady na gay a lesbickú scénu sa posledné roky menia a jedným z faktorov, ktoré k tomu prispievajú, je aj samotný festival. Veď kto iný by už len mohol decentne znehodnotiť film, ktorý je o ľuďoch s odlišným pohľadom na svet a vzťahy? Preto aj primárnym cieľom je „boj“ proti homofóbii a xenofóbii. Patróni festivalu sú tentoraz dvaja – k Zuzane Krónerovej sa „votrel“ Richard Stanke.

Premietania budú v troch kinových priestoroch mesta Bratislavy: 28. 9. – 2. 10. 2011: FK 35 mm – Filmová a televízna fakulta VŠMU, 1. – 2. 10. 2011: Medzinárodné divadlo Meteorit a 3. – 4. 10. 2011: Palace Cinemas Aupark/City Cinema Aupark. K tomu všetkému si budete môcť ísť zasadnúť na sprievodný program, do ktorého popri divadlu (NoMantinels – Slabosi), výstave (Hľadanie lásky – Dušan Veselovský) a diskusiám (Transfenomén na Slovensku II, Dúhový PRIDE, AIDS – nás sa to netýka?, Gejkresťan a cirkev), je zaradené aj nočné premietanie Noc pravých žien / Noc pravých chlapov v piatok a v sobotu večer.

Sekciová časť festivalu je bohatá. Popri Novom storočí, stálej sekcii festivalu, bude pohľad zameraný aj na Fragmety Izraela, nakukneme trochu do Zlatého fondu a nahliadneme k Sarah Waters. Nesmieme zabudnúť Teplé Slovensko, lenže ako to býva zvykom, na Slovensku nevznikajú slovenské filmy, nie to ešte s gay a lesbians tematikou. Možnože sa čoskoro dočkáme už normálneho filmu s gay tematikou od slovenskej produkcie.

Pár filmov vytiahnutých z www.ffi.sk, ktoré si budete môcť pozrieť:

Mary Lou: „Keď mal Meir desať rokov, odišla mu mama. Meir si myslí, že išla za svojím snom. Chcela sa stať vokalistkou populárneho izraelského speváka Sviku Picka. Po strednej škole sa preto Meir vyberie do Tel Avivu, aby stratenú mamu našiel. Namiesto nej však nachádza skupinu travesty umelcov, ktorí si hovoria Sväté krídla, a stanú sa mu druhou rodinou.“

Jossi a Jagger: „Jagger sníva o tom, že keď skončí základnú vojenskú službu, opustí armádu aj Jossi a konečne budú môcť žiť otvorene ako pár. Jossi je zdržanlivejší. Ich plánmi však zamieša vojnová realita. Príbeh zakázanej lásky medzi dvomi izraelskými vojakmi z dielne uznávaného režiséra Eytana Foxa získal dve ceny izraelskej televíznej akadémie.“

Chlapčica (Tomboy): „Laure, 10-ročné dievča s krátkymi vlasmi, ktoré hrá futbal, sa s rodinou presťahuje do novej štvrte. Keď si ho miestne dievča Lisa pomýli s chlapcom, Laure ju v tom nechá a s detskou nevinnosťou sa predstaví ako Mikael. Tým sa začína dobrodružstvo dvojitého života, nových priateľstiev, prvých bozkov a malých lží. Začiatok školského roka sa však blíži a rodičia Laurinu malú lož odhalia… Sciamma však odmieta príbeh ukončiť tragicky, namiesto toho nám sebavedome ponúka inteligentný a citlivý pohľad na rodové stereotypy a láskavé rodinné vzťahy.“

Na svete nie sú len pomaranče (Oranges Are Not the Only Fruit): „Jess vychováva prísna, fanaticky založená matka, ktorá je zvyknutá za svoje presvedčenie bojovať s celým svetom, svoju dcéru však miluje a keď ohluchne, do nemocnice jej nosí pomaranče – to pravé ovocie. Len nerada a pod hrozbou väzenia pošle dcéru do školy, kde Jess prvýkrát začne klásť otázky a spočiatku len v sebe spochybňovať to, čomu doteraz verila. Keď si uvedomí, že sa zamilovala do svojej kamarátky Melanie, bude si musieť spomenúť na nevyčerpateľnú silu svojej matky, aby dokázala bojovať tiež – tentoraz však v prvom rade práve s matkou, až potom s celým svetom… na svete predsa nie sú len pomaranče.“

Neprítomný (Absent): „Introvertný stredoškolák Martin pokukuje po svojom učiteľovi plávania. Jedného dňa spleťou malých lží dosiahne, že ho dobrosrdečný učiteľ nechá prenocovať vo svojom byte…“

Oči dokorán otvorené (Eyes Wide Open): „Aaron je rešpektovaný mäsiar v uzavretej, prísne ortodoxnej židovskej komunite v Jeruzaleme. Žije striedmy život, je plne oddaný svojej rodine, práci a viere. Po smrti svojho otca ako pomocníka do obchodu prijme študenta Ezriho. Medzi mužmi postupne vzniká silná príťažlivosť a Aaronov svet jasných pravidiel sa s narastajúcou túžbou kompletne rozpadá. Necháva sa pohltiť nemysliteľnou láskou, na čo okolie nekompromisne reaguje…“

Rómeovia: „Lucas pracuje v domove pre seniorov, pravidelne cvičí, meria si obvod svalstva, zúfalo sa snaží dostať z dievčenskej ubytovne, v ktorej bol „omylom“ ubytovaný… a zamiluje sa do miestneho Rómea Fabia. To, že obyčajný chlapec Lucas je ešte stále Miriam, vie len jeho najlepšia kamarátka z detstva Ine a Lucas robí všetko pre to, aby to tak aj zostalo. Citlivo a realisticky spracovaný milostný príbeh na pozadí neľahkého procesu zmeny pohlavia a vecí (predsudkov) s tým súvisiacich.“

Tri (3): „Jedného dňa ste už možno príliš starí na kino, hovorí sa vo filme Tri. Na lásku však nie ste starí nikdy. Hanna a Simon tvoria dlhoročný pár. Simon si prvý bozk s Hannou pamätá aj po dvadsiatich rokoch. Ich spolunažívanie je pokojné. Nemajú deti, ani výrazné partnerské problémy. Do Hanninho života však jedného dňa vstúpi Adam. A náhoda chce, že rovnaký muž o čosi neskôr vstúpi aj do Simonovho života.“

Veľký teplý muzikál (Big Gay Musical): „Boh sa nudil, a tak si stvoril najskôr svet a potom človeka. Adam a Eva ho však rýchlo sklamali, a preto si ako náhradu za nich stvoril nový párik – Adama a Steva. Adam a Eva im závideli, že môžu žiť v raji, odkiaľ ich Boh vyhnal, a tak sa Eva rozhodla z pomsty napísať Bibliu. Tak začína divadelný muzikál – Adam a Steve, ako ich Boh stvoril, ktorého príbeh rámcuje film Veľký teplý muzikál.“

Zabil som svoju matku (I Killed My Mother): „Každý niekedy nenávidel svoju matku. Niekto na sekundu, niekto celý rok. Tvrdí to Hubert, hrdina kanadského filmu Zabil som svoju matku. Šestnásťročný gej, ktorý žije bez otca, si myslí, že ak by sa hľadala najhoršia matka na svete, museli by prstom ukázať na tú jeho. Film Zabil som svoju matku je kolobehom hádok a udobrovaní a zároveň sviežo nakrútenou analýzou vzťahu dospievajúceho syna a matky.“

Zakázané plátno Ameriky (The Celluloid Closet): „Na to, aby ste chceli ísť do postele s Catherine Deneuve, nemusíte byť opitá. A je jedno, s kým ste spávali dovtedy,“ hovorí Susan Sarandon o svojej úlohe v „upírsko-lesbickom“ filme Hlad z roku 1982. Tento postoj je výsledkom dlhotrvajúceho procesu potláčania a negatívneho zobrazovania homosexuality, ale aj postupného nenápadného vkladania homosexuálnych podtextov do filmov ako Ben Hur, pod prísnym dohľadom Haysovho kódexu a katolíckej Légie slušnosti. O tom, ako filmy ovplyvňovali vnímanie homosexuálov v spoločnosti, hovorí množstvo filmových osobností a filmovým komentárom nás sprevádza hlas herečky Lily Tomlin, jednej z prvých otvorených lesieb vo filmovom svete.“

Už čoskoro súťaž o DVD so spoločnosťou Film Stage

16.09.2011 sme uzavreli „súťaž“ so spoločnosťou Saturn, ktorá poskytla veľmi exkluzívne ceny. Najviac hodnotným darčekom sú samozrejme hodinky s logom Cars 2 a tie získala Lenka Kozempelová (víťazi v článku). Už tento týždeň nás bude čakať nová súťaž so spoločnosťou Film Stage. Ako sa v modernej dobe vraví: „Checkujte, kedy sa súťaž rozbehne“.

Aby som Vás navnadil, tak Vám ešte prezradím, že hlavnou cenou bude film, ktorý možno spoznáte pod jednoduchým uvedením: „Rodina je večná“, čo ale nie je názov filmu a teraz sa pozrime na súťaž so spoločnosťou Saturn. Občas boli odpovede aj nesprávne, čo nás samozrejme mrzí a ten kto nesprávne odpovedal má možnosť zhliadnuť správne odpovede:

1. Ako sa volá tajný agent z Anglicka v “animáku” Autá 2? Finn McMissile
2. Aký názov ma veľká pretekárska súťaž, ktorej sa zúčastni aj McQueen? Grand Prix
3. Akej národnosti je Francesco Bernoulli? Talianskej

Všetkým tým, čo správne odpovedali ďakujeme za to že sa zapojili do súťaže a veríme, že už tento týždeň začnú odznova bojovať o zaujímavé ceny.

Víťazi:
1. Hodinky -Lenka Kozempelová
2. Tienidlo -Katarína Kulichová
3. Mini rádio -Lucia Šenkýřová
4. USB -Matej Kulich
5. Šrubovák -Stanislav Bališ
6. Puzzle -Marek Ďuga
7. Puzzle -Lenka Gombarčíková
8. Puzzle -Petra Patkóšová

Užívajte si ceny! (doručenie do dvoch týždňov od dňa ukončenia súťaže)

Keď je smrť tak blízko ako v prvej časti.

Veľa ľudí bude koketovať s myšlienkami ako najviac je možné poškodiť filmu Nezvratný osud 5. Stačí len niekoľkodňová premiéra a už sa hlasy priam upriamujú na to, že film je len opakujúcou sa historkou. V tejto recenzii sa pokúsim vyblokovať tieto fámy. Film veľkou mierou dosahuje filmové hodnoty druhej časti a do veľkej miery sa dostáva do konfrontácie so Saw VII. Kto vyjde ako víťaz uvidíme až po roku.

Keď pred 11 rokmi intrákovými portálmi a inými cestami sa predával Nezvratný osud z ruky do ruky, nik by si v tom období nepomyslel, že piate pokračovanie bude v 3D formáte (aj keď už to štvrté vydanie sa snažilo o akési 3D premietanie, no veľmi možnosti nevyužili). Na filme pracovali striedavo James Wong a David R. Ellis. Tentoraz sa ale produkcia nezmýlila a vybrala niekoho nového. Veď kto mohol prehliadnuť neustály pokles hodnotenia filmu a nudnejšie zapojenie sa do deja. Z takmer 80% úspešnosti film klesol pri štvrtom pokračovaní až na 44%. Preto sa rozhodli do tejto filmovej epizológie pripustiť viac menej nováčika, možno aj fanúšika prvých častí Nezvratného osudu. Steven Quale sa svojej možnosti ujal dokonale a navrátil filmu hodnoty spred 8 rokov.

Hneď na úvod poviem, že vo filme pôjde o jednu lahôdku, ktorú si na konci vychutnajte. A teraz sa už trochu pozrime predsa len na dej. Sam (Nicholas D´Agosto) sa so svojimi kolegami vydávajú na cestu. Most ale pod vplyvom poveternostných podmienok spadne. Ako by to bolo, keby sa to jednému z cestujúcich nesnívalo a tento krát to je Sam. Z autobusu vyvedie 7 ľudí, ktorým týmto spôsobom zachráni život. Zvyšný kolegovia zomierajú. Sam zachraňuje z autobusu svoju milú Molly, s ktorou sa už rozišiel, no stále ju miluje. Útekom z autobusu sa zachraňuje jeho dlhoročný kolega Peter a sním ide jeho priateľka a ďalší Samov kamarát. K tomu sa pridá aj šéf spoločnosti a trochu ujetá kolegyňa a film môže naberať na obrátkach. Postupnosť umierania poznáme. Most spadne a smrť na seba nenechá dlho čakať. „Smrti sa totižto nepáči, keď ju niekto napáli a vypečie s ňou“. Je dosť možné povedať, že film sám o sebe urobil kľučku, z ktorej sa nedá vyjsť. Príbeh by takto mal ostať uzavretý a smrť by mala hľadať novú cestu v inom filmovom spracovaní.

Digitálne spracovanie filmu je konečne na úrovni a kontruje si s filmom Saw VII (to neustále ťahanie očí v kine počas 3D premietania pripisujem skôr zlej technike, alebo nastaveniu snímania). Detailné zábery smrti ma už dosť dlho nenechali takto v nepokoji. Výnimočne mi občas zabehlo od strachu, ale režisér to zakaždým dokázal akosi zakončiť smiešnou bodkou. Takže to ani nebola smrť a des ale smrť a smiech. A cez smiech sme sa dopracovali až k záveru, pri ktorom sa opäť niekomu podarilo smrť okabátiť. Veľmi prospešné bolo navrátenie sa posla smrti Tonyho Todda, ktorého v štvrtej časti doslovne vysmrťkovali. Smrť si našla cestu, ale tu cestu dokázala aj uzavrieť. V prípade, že Nezvratný osud príde aj so VI časťou, mali by pouvažovať nad dôsledkami v prípade, že tým neurobia filmový prevrat v logickom zapájaní príbehov predchadzajúcich častí.

Fotogaléria:

Final Destination 5 Movie

FINAL DESTINATION 5

Nezvratný osud 5

Nezvratný osud 5 plagát

Nezvratný osud 5

Nezvratný osud 5

Špionáž je zábavnejšia ako Grand Prix

V kinách to pretekmi len tak vrie. Bleskový McQueen sa prostredníctvom svojho kamaráta Matera zapojí do súťaže, v ktorej ide o veľa. Výhru, ktorá rozhodne, ktoré auto je najlepšie. A v celkovom meradle autori pranierujú automobilový priemysel, a aj všetky neduhy v tomto odvetví. Tak sa z detskej zábavy aspoň na chvíľu načrtá pekný pohľad na kreslený Mission Impossible.

Pixar má na konte už peknú kôpku vynikajúcich rozprávok, ktoré odokrývajú farebnosť detského sveta. Potešiteľne na tom všetkom je predfilm Toy Story. Krátky cca 6 minútový film diváka navábi, rozosmeje a s očakávaním sa pusti do Cars 2. Začiatok je tajuplný. Pozeráme sa na akciu špióna Finn McMissileho, ktorý je na stope ukrutnej automobilovej pomste. Prvých 15 minút filmu je tak prepracovaný, plný napätia, že naraz očakávate od filmu viac a viac. Lenže, to sa autorom nepodarilo. Preteky sú miestami zdĺhavé, pre deti nepochopiteľné rozhovory a pre dospelých naťahovanie času. Aj keď je tu opätovne poskrývané posolstvo, ktoré deti ponaučí ako sa správať k priateľom, na druhej strane mnohému textu nepochopia (stačilo si vypočuť rozhovor dievčatka s otcom, ktoré sa ho pýtalo: „A prečo vyhrali tí zlí“). Kompozične a scenáristicky bol tento animák neprepracovaný a najpravdepodobnejšie vznikol len ako potreba marketingového trhu, kedy už pôvodné tričko McQueena bolo zapotreby oprášiť a zmeniť vizáž. Tak pribudne na trhu niekoľko nových áut, ktoré si deti budú s radosťou nakupovať.

Nemožno autorom uprieť prepracovanie detajlov. Graficky sa s animákom doslovne vyhrali kde to len bolo možné. Špionážne akcie sú jedným z najlepších kreslených častí vôbec, dokonca predbehli aj Shrekovú druhú časť, kedy zachraňujú Shreka a jeho priateľov z väzenia. Celkový film bol ale predovšetkým pripravovaný ako 3D akcia a tým pádom sa ani nečudujem, že na dej trochu pozabudli. Dej doslovne nudil, aj keď preteky sú pekným odreagovaním, no dosť zmätočným v rámci filmu.

Chyba na chybe, nuda na dude.

Kebyže túto recenziu číta Cameron Diaz, povie, že som väčšia mrcha ako ona. Ak by ju čítal Jake Kasdan, asi by sa zamyslel nad tým, čo píšem. Ak to budete čítať vy, viete že nemusíte na tento film veľmi vyhadzovať peniaze. Počkajte si na nejaký DVD nosič, ktorý príde do stánkov čoskoro.

Jake Kasdan natočil do desať filmov, spolu so seriálmi. Darilo sa mu a darí sa mu. Veď jeho nezabudnuteľné komédie Orange County s Jack Blackom, Walk Hard s Johnom C. Reillym a seriál Californication s Davidom Duchovným sú jeho vizitkou práce. Hral sa s humorom, sexom, trochu arogancie, mládežníckej drzosti, …, je toho veľa. Neustále mal na plátne “Hviezdy”, ktoré opakovane obsadzuje do svojich filmov a seriálov, no i napriek tomu dokázal natočiť zábavné, hrajúce a myšlienkové filmy. Kde dopadol teraz? Očividne má pocit, že divák ohlúpol, a môžete mu naservírovať doslovne „sračky“. Chyba.

Neposkladám sa z jeho opätovne hviezdneho cechu Jansona Segela, Cameron Diazovej a Justina Timberlake. Z 92 min. filmu, ktorý od začiatku vie, že to bude totálne scenáristicky zle premyslený film. Vláčne nesúce sa dejové pochody, zdeformovanosť postáv, nedokonalé čítanie z duše jedinca. Chyba na chybe, nuda na dude. Na tento štýl bolo natočených už niekoľko filmov, ktoré aspoň dosiahli hodnotenie priemeru. Ak niekto napíše, že ide o tvrdosť z realitného prostredia, tak sa opýtam čo bolo tvrdé? Že postava Elizabeth je bez charakteru a na konci ho objaví? Aké duchaplné.

Jediný problém vidím scenáristicky. Ten by film zachránil o niekoľko nedostatkov, otázne je, prečo si to režisér nevšimol. Alebo sa na tom bavil? Ak sa v kine na filme zasmejete pomaličky štyrikrát, môžete si povedať, že ste našli o jeden skrytý vtip viac ako ja. Prehnaná komédia, ktorá ma dúfam už nikdy nezastihne.

Fotogaléria:

Nová cena, nové metódy.

Dostať za každú cenu.

Pažravka.

Z mrchy ešte väčšia mrcha....

Nevieš? zabudni na potomstvo...

Ako nám to svedčí.

Kto z koho?

Tak je Justin ten pravý?

poster

Ďalší komiks pod drobnohľadom

Na jednej strane pekná predloha k vytvoreniu komixového hrdinu, na druhej strane prehnaný gýč a naivita. Čo dokáže tak od vnútra rozdeliť človeka pri tomto sci-fi. Možno to že profil hrdinu Hala Jordana je postavený na iných predchodcoch. A určite by aj sám Superman bol sklamaný. No ako začiatok možného pokračovania Green Lantern to celkom ušlo.

Vesmír je pod veľkou hrozbou chránený spoločenstvom Green Lantern. Z 3600 sektorov, na ktoré je vesmír delený, si v každom vybrala zelená sila (sila vôle) jedinca, ktorý je najodvážnejší. No ako by to bolo, keby odkiaľsi nezačalo ohrozovať nie len ľudstvo, ale celý vesmír zlo. Proti nemu treba bojovať a počas takejto jednej akcii je zranený člen Green Lantern Abin Sur, ktorý dopadne so svojou mimozemskou loďou na Zem. Tu si zelená sila vyberie nového hrdinu, prchkého, nerozvážneho Hala Jordana (Ryan Reynolds), ktorý pracuje ako skúšobný pilot pre vojenské účely. A to by bolo asi tak všetko. A mohol by som aj napísať: „Koniec filmu“, lenže, jedná sa o trochu nezvyčajnú udalosť. Keď pri Harry Potterovi sme čakali ako to dopadne, teraz budeme čakať, ako nám v ďalších filmoch o Green Lantern budú autori vysvetľovať čo a ako bolo. Vo filme je útržkovito vysvetlený obsah. A to priamo na začiatku. Ale aj tak sa z neho nedozviete nič. Bolo zlo a to aj zmizlo. A či Halom zakvitne nová doba je otázne.

Film by sa z mnohých hľadísk mohol brať ako nechcená paródia na mnoho filmov. Najhoršie obstal Superman. Samotný Hal akoby nevedel, ako sa lieta a tak všetky prvky preberá od neho. Hrdinovi nechýba len vyprofilovanosť,charakter, ale akoby autori nechávali voľnú ruku na ďalšie pokračovanie a kto príde, ten príde, len podstatné je aspoň trochu zaujať. Efektovo na tom film nie je tak zle. Fantasy svet je zaujímavý a patrí k jediným plusom filmu, spolu s dobrou rockovou hudbou v pozadí akčných scén. Naopak, k najhorším miestam patria dialógy medzi Halom a Carol (Blake Lively), ktoré definujú trápnu romantiku…

Myšlienka je na túto dobu už slabá a vysoký prínos komixových prepisov môže spôsobiť, že Green Lantern zapadne do neznáma. To sa stať nemusí a podľa posledných informácií sa očakáva aj pokračovanie. No či bude potrebné je ozaj otázne. Green Lantern nezaujal tak ako by sme si to želali, horšie je, že sa trochu budete aj nudiť. Ale aj tak sa mi nápad strážcov vesmíru páči. Oni budú tí, ktorí sa neboja, oni budú tí, čo nás majú chrániť. Oni sú svorka psov, ktorá chce udržiavať mier a poriadok v medziplanetáriu…

Fotogaléria:

Green Lantern

Blake Lively

Mark Strong

Green Lantern

Green Lantern

Green Lantern

Súťaž je ukončená! V priebehu dňa sa dozviete mená víťazov a ceny, ktoré získali. Ďakujeme za účasť a tešíme sa na ďalšiu súťaž.

Svetový návrat Bleskového McQueena sa tentoraz na Feeling Movies nezaobíde bez súťaže. Film má premiéru 18. augusta 2011 v 3D formáte.

Spoločnosť Saturn, ktorá film distribuuje do slovenských kín, pripravila spolu s Feeling Movies súťaž o predmety ako hodinky, USB flashka, svietidlo, a iné s motívom loga Cars 2.

Info o filme, ktoré vám možno pomôže odpovedať na otázky:
„Vyrastal som s láskou k autám a automobilovej kultúre v Južnej Kalifornii. Môj otec pracoval ako manažér náhradných dielov pre Chevrolet, takže „Autá“ boli pre mňa veľmi osobné – tie postavy, malé mesto, ich láska k ostatným a spôsob života. Nemohol som prestať na to myslieť. Chcel som ďalší výlet na nové miesta po celom svete … a toto je výsledok“ povedal John Lasseter, režisér „animáku“ Autá 2.

Po Autách (2006) sa rozpútal boj o Bleskového McQueena a jeho priateľoch. Veď do dnešnej doby sa Pixaru (na konte má 12 celovečerných „animákov“) podarilo len na reklamných materiáloch zarobiť cca. 5 miliárd dolárov ( pre porovnanie, premietaním v kinách zarobili cca. 500 tisíc dolárov). Keďže náš autový hrdina už bol v prvej časti poučený ako sa musí správať a našiel si super priateľov medzi ktorými nemôžem nespomenúť odťahové autíčko Mater, teraz to bude o čosi napínavejšie. Nie len že autíčka pocestujú na prestížnu súťaž Grand Prix, ale ich zábava bude poznačená špionážnou akciou, do ktorej sa zapletie samotný Mater. „Mater je tak na roztrhanie a musí sa rozhodnúť – pomôcť priateľovi McQueenovi v dôležitých pretekoch, alebo zohrať dôležitú úlohu v prísne tajnej misii? Tú organizuje britský super špión Finn McMissile s očarujúcou kolegyňou a zároveň nováčikom v špionážnej branži Holley Shiftwellovou.“

„Autá 2 prichádzajú do kín vo formáte Disney Digital 3D™ a používajú najmodernejšie technologické výdobytky na to, aby sa diváci nielen na závodoch, ale počas celého filmu cítili ako na prednom sedadle a zažili príbeh z pohľadu hlavných hrdinov“. Taktovky sa uchytil John Lasseter „držiteľ špeciálneho Oscara za prvý diel Toy Story z roku 1995 a kreatívny líder Pixaru už od jeho začiatkov“, ktorému sekunduje Brad Lewis, potešiteľ neuveriteľného množstva divákov jedným z najroztomilejších rozprávok z francúzskeho prostredia Ratatouille. Aby autori vedeli vychytať prvky každého mesta v ktorom sa McQueen a Mater ocitnú, podnikli ešte v roku 2009 cestu „okolo sveta“. Takto nie len mladý divák zavíta do Londýna, Paríža, preletí Taliansko a v Tokiu zažijú nočné preteky F1 podľa dráhy v Singapure. Samotný Pixar videl v Autách 2 veľkú výzvu. Aj keď technické vymoženosti dávajú filmu väčší priestor a príprava jedného záberu netrvá už toľko hodín (13 hodín) nenechali autori diváka na pochybách, že sa budú zábery opakovať a že je na oku diváka čo si nedostatky všimne a či nie. Len pre Londýn bolo nakreslených 30 kilometrov krajiny. Veď predsa auta sú rýchle

V dabingu pokračuje väčšina pôvodných hercov : Owen Wilson (Bleskový McQueen) a Larry the Cable Guy (Mater), ku ktorým sa pridali Michael Caine (Finn McMissile), Emily Mortimerová (Holley Shiftwellová) a John Turturo (Francesco Bernoulli). Dvaja známi herci sa už druhej časti nedožili: „Oproti prvej snímke sa o čosi zmenšil počet pôvodných hlasov, pretože herci Paul Newman a George Carlin medzitým zomreli, a tak sú v dvojke už len spomienky na ich postavy. Newmanov Doc Hudson dal meno pretekom Piston Cup, ktoré nesú podtitul Memoriál Doca Hudsona a bolo otvorené dokonca aj múzeum s jeho menom. „Skladáme poctu Docovi Hudsonovi, ktorý je poctou Paulovi Newmanovi“. V slovenskom dabingu sa predstavia títo herci: Mater – Dušan Kaprálik, Bleskový McQueen – Peter Sklár, Fin McMissile – František Kovár, Holley Shiftwellová – Zuzana Kanócz, Miles Axlerod – Ján Tréger, Profesor Zundapp – Alfréd Swan, Sally – Helena Geregová, Flo – Tatiana Kulíšková, Fillmore – Ivan Laca, Šerif – Karol Čálik, Mack – Dušan Tarageľ.

Fotogaléria:

Autá 2.

Autá 2.

Autá 2.

Autá 2.