Hor sa na prvý filmový festival v novom školskom roku.

Filmový Festival Inakosti nie je len pre vybranú spoločnosť. Nie je to festival len o gay a lesbickej komunite, ale taktiež o spolunažívaní ľudí v komunite celkovo. Pohľady na gay a lesbickú scénu sa posledné roky menia a jedným z faktorov, ktoré k tomu prispievajú, je aj samotný festival. Veď kto iný by už len mohol decentne znehodnotiť film, ktorý je o ľuďoch s odlišným pohľadom na svet a vzťahy? Preto aj primárnym cieľom je „boj“ proti homofóbii a xenofóbii. Patróni festivalu sú tentoraz dvaja – k Zuzane Krónerovej sa „votrel“ Richard Stanke.

Premietania budú v troch kinových priestoroch mesta Bratislavy: 28. 9. – 2. 10. 2011: FK 35 mm – Filmová a televízna fakulta VŠMU, 1. – 2. 10. 2011: Medzinárodné divadlo Meteorit a 3. – 4. 10. 2011: Palace Cinemas Aupark/City Cinema Aupark. K tomu všetkému si budete môcť ísť zasadnúť na sprievodný program, do ktorého popri divadlu (NoMantinels – Slabosi), výstave (Hľadanie lásky – Dušan Veselovský) a diskusiám (Transfenomén na Slovensku II, Dúhový PRIDE, AIDS – nás sa to netýka?, Gejkresťan a cirkev), je zaradené aj nočné premietanie Noc pravých žien / Noc pravých chlapov v piatok a v sobotu večer.

Sekciová časť festivalu je bohatá. Popri Novom storočí, stálej sekcii festivalu, bude pohľad zameraný aj na Fragmety Izraela, nakukneme trochu do Zlatého fondu a nahliadneme k Sarah Waters. Nesmieme zabudnúť Teplé Slovensko, lenže ako to býva zvykom, na Slovensku nevznikajú slovenské filmy, nie to ešte s gay a lesbians tematikou. Možnože sa čoskoro dočkáme už normálneho filmu s gay tematikou od slovenskej produkcie.

Pár filmov vytiahnutých z www.ffi.sk, ktoré si budete môcť pozrieť:

Mary Lou: „Keď mal Meir desať rokov, odišla mu mama. Meir si myslí, že išla za svojím snom. Chcela sa stať vokalistkou populárneho izraelského speváka Sviku Picka. Po strednej škole sa preto Meir vyberie do Tel Avivu, aby stratenú mamu našiel. Namiesto nej však nachádza skupinu travesty umelcov, ktorí si hovoria Sväté krídla, a stanú sa mu druhou rodinou.“

Jossi a Jagger: „Jagger sníva o tom, že keď skončí základnú vojenskú službu, opustí armádu aj Jossi a konečne budú môcť žiť otvorene ako pár. Jossi je zdržanlivejší. Ich plánmi však zamieša vojnová realita. Príbeh zakázanej lásky medzi dvomi izraelskými vojakmi z dielne uznávaného režiséra Eytana Foxa získal dve ceny izraelskej televíznej akadémie.“

Chlapčica (Tomboy): „Laure, 10-ročné dievča s krátkymi vlasmi, ktoré hrá futbal, sa s rodinou presťahuje do novej štvrte. Keď si ho miestne dievča Lisa pomýli s chlapcom, Laure ju v tom nechá a s detskou nevinnosťou sa predstaví ako Mikael. Tým sa začína dobrodružstvo dvojitého života, nových priateľstiev, prvých bozkov a malých lží. Začiatok školského roka sa však blíži a rodičia Laurinu malú lož odhalia… Sciamma však odmieta príbeh ukončiť tragicky, namiesto toho nám sebavedome ponúka inteligentný a citlivý pohľad na rodové stereotypy a láskavé rodinné vzťahy.“

Na svete nie sú len pomaranče (Oranges Are Not the Only Fruit): „Jess vychováva prísna, fanaticky založená matka, ktorá je zvyknutá za svoje presvedčenie bojovať s celým svetom, svoju dcéru však miluje a keď ohluchne, do nemocnice jej nosí pomaranče – to pravé ovocie. Len nerada a pod hrozbou väzenia pošle dcéru do školy, kde Jess prvýkrát začne klásť otázky a spočiatku len v sebe spochybňovať to, čomu doteraz verila. Keď si uvedomí, že sa zamilovala do svojej kamarátky Melanie, bude si musieť spomenúť na nevyčerpateľnú silu svojej matky, aby dokázala bojovať tiež – tentoraz však v prvom rade práve s matkou, až potom s celým svetom… na svete predsa nie sú len pomaranče.“

Neprítomný (Absent): „Introvertný stredoškolák Martin pokukuje po svojom učiteľovi plávania. Jedného dňa spleťou malých lží dosiahne, že ho dobrosrdečný učiteľ nechá prenocovať vo svojom byte…“

Oči dokorán otvorené (Eyes Wide Open): „Aaron je rešpektovaný mäsiar v uzavretej, prísne ortodoxnej židovskej komunite v Jeruzaleme. Žije striedmy život, je plne oddaný svojej rodine, práci a viere. Po smrti svojho otca ako pomocníka do obchodu prijme študenta Ezriho. Medzi mužmi postupne vzniká silná príťažlivosť a Aaronov svet jasných pravidiel sa s narastajúcou túžbou kompletne rozpadá. Necháva sa pohltiť nemysliteľnou láskou, na čo okolie nekompromisne reaguje…“

Rómeovia: „Lucas pracuje v domove pre seniorov, pravidelne cvičí, meria si obvod svalstva, zúfalo sa snaží dostať z dievčenskej ubytovne, v ktorej bol „omylom“ ubytovaný… a zamiluje sa do miestneho Rómea Fabia. To, že obyčajný chlapec Lucas je ešte stále Miriam, vie len jeho najlepšia kamarátka z detstva Ine a Lucas robí všetko pre to, aby to tak aj zostalo. Citlivo a realisticky spracovaný milostný príbeh na pozadí neľahkého procesu zmeny pohlavia a vecí (predsudkov) s tým súvisiacich.“

Tri (3): „Jedného dňa ste už možno príliš starí na kino, hovorí sa vo filme Tri. Na lásku však nie ste starí nikdy. Hanna a Simon tvoria dlhoročný pár. Simon si prvý bozk s Hannou pamätá aj po dvadsiatich rokoch. Ich spolunažívanie je pokojné. Nemajú deti, ani výrazné partnerské problémy. Do Hanninho života však jedného dňa vstúpi Adam. A náhoda chce, že rovnaký muž o čosi neskôr vstúpi aj do Simonovho života.“

Veľký teplý muzikál (Big Gay Musical): „Boh sa nudil, a tak si stvoril najskôr svet a potom človeka. Adam a Eva ho však rýchlo sklamali, a preto si ako náhradu za nich stvoril nový párik – Adama a Steva. Adam a Eva im závideli, že môžu žiť v raji, odkiaľ ich Boh vyhnal, a tak sa Eva rozhodla z pomsty napísať Bibliu. Tak začína divadelný muzikál – Adam a Steve, ako ich Boh stvoril, ktorého príbeh rámcuje film Veľký teplý muzikál.“

Zabil som svoju matku (I Killed My Mother): „Každý niekedy nenávidel svoju matku. Niekto na sekundu, niekto celý rok. Tvrdí to Hubert, hrdina kanadského filmu Zabil som svoju matku. Šestnásťročný gej, ktorý žije bez otca, si myslí, že ak by sa hľadala najhoršia matka na svete, museli by prstom ukázať na tú jeho. Film Zabil som svoju matku je kolobehom hádok a udobrovaní a zároveň sviežo nakrútenou analýzou vzťahu dospievajúceho syna a matky.“

Zakázané plátno Ameriky (The Celluloid Closet): „Na to, aby ste chceli ísť do postele s Catherine Deneuve, nemusíte byť opitá. A je jedno, s kým ste spávali dovtedy,“ hovorí Susan Sarandon o svojej úlohe v „upírsko-lesbickom“ filme Hlad z roku 1982. Tento postoj je výsledkom dlhotrvajúceho procesu potláčania a negatívneho zobrazovania homosexuality, ale aj postupného nenápadného vkladania homosexuálnych podtextov do filmov ako Ben Hur, pod prísnym dohľadom Haysovho kódexu a katolíckej Légie slušnosti. O tom, ako filmy ovplyvňovali vnímanie homosexuálov v spoločnosti, hovorí množstvo filmových osobností a filmovým komentárom nás sprevádza hlas herečky Lily Tomlin, jednej z prvých otvorených lesieb vo filmovom svete.“

Už čoskoro súťaž o DVD so spoločnosťou Film Stage

16.09.2011 sme uzavreli „súťaž“ so spoločnosťou Saturn, ktorá poskytla veľmi exkluzívne ceny. Najviac hodnotným darčekom sú samozrejme hodinky s logom Cars 2 a tie získala Lenka Kozempelová (víťazi v článku). Už tento týždeň nás bude čakať nová súťaž so spoločnosťou Film Stage. Ako sa v modernej dobe vraví: „Checkujte, kedy sa súťaž rozbehne“.

Aby som Vás navnadil, tak Vám ešte prezradím, že hlavnou cenou bude film, ktorý možno spoznáte pod jednoduchým uvedením: „Rodina je večná“, čo ale nie je názov filmu a teraz sa pozrime na súťaž so spoločnosťou Saturn. Občas boli odpovede aj nesprávne, čo nás samozrejme mrzí a ten kto nesprávne odpovedal má možnosť zhliadnuť správne odpovede:

1. Ako sa volá tajný agent z Anglicka v “animáku” Autá 2? Finn McMissile
2. Aký názov ma veľká pretekárska súťaž, ktorej sa zúčastni aj McQueen? Grand Prix
3. Akej národnosti je Francesco Bernoulli? Talianskej

Všetkým tým, čo správne odpovedali ďakujeme za to že sa zapojili do súťaže a veríme, že už tento týždeň začnú odznova bojovať o zaujímavé ceny.

Víťazi:
1. Hodinky -Lenka Kozempelová
2. Tienidlo -Katarína Kulichová
3. Mini rádio -Lucia Šenkýřová
4. USB -Matej Kulich
5. Šrubovák -Stanislav Bališ
6. Puzzle -Marek Ďuga
7. Puzzle -Lenka Gombarčíková
8. Puzzle -Petra Patkóšová

Užívajte si ceny! (doručenie do dvoch týždňov od dňa ukončenia súťaže)

Keď je smrť tak blízko ako v prvej časti.

Veľa ľudí bude koketovať s myšlienkami ako najviac je možné poškodiť filmu Nezvratný osud 5. Stačí len niekoľkodňová premiéra a už sa hlasy priam upriamujú na to, že film je len opakujúcou sa historkou. V tejto recenzii sa pokúsim vyblokovať tieto fámy. Film veľkou mierou dosahuje filmové hodnoty druhej časti a do veľkej miery sa dostáva do konfrontácie so Saw VII. Kto vyjde ako víťaz uvidíme až po roku.

Keď pred 11 rokmi intrákovými portálmi a inými cestami sa predával Nezvratný osud z ruky do ruky, nik by si v tom období nepomyslel, že piate pokračovanie bude v 3D formáte (aj keď už to štvrté vydanie sa snažilo o akési 3D premietanie, no veľmi možnosti nevyužili). Na filme pracovali striedavo James Wong a David R. Ellis. Tentoraz sa ale produkcia nezmýlila a vybrala niekoho nového. Veď kto mohol prehliadnuť neustály pokles hodnotenia filmu a nudnejšie zapojenie sa do deja. Z takmer 80% úspešnosti film klesol pri štvrtom pokračovaní až na 44%. Preto sa rozhodli do tejto filmovej epizológie pripustiť viac menej nováčika, možno aj fanúšika prvých častí Nezvratného osudu. Steven Quale sa svojej možnosti ujal dokonale a navrátil filmu hodnoty spred 8 rokov.

Hneď na úvod poviem, že vo filme pôjde o jednu lahôdku, ktorú si na konci vychutnajte. A teraz sa už trochu pozrime predsa len na dej. Sam (Nicholas D´Agosto) sa so svojimi kolegami vydávajú na cestu. Most ale pod vplyvom poveternostných podmienok spadne. Ako by to bolo, keby sa to jednému z cestujúcich nesnívalo a tento krát to je Sam. Z autobusu vyvedie 7 ľudí, ktorým týmto spôsobom zachráni život. Zvyšný kolegovia zomierajú. Sam zachraňuje z autobusu svoju milú Molly, s ktorou sa už rozišiel, no stále ju miluje. Útekom z autobusu sa zachraňuje jeho dlhoročný kolega Peter a sním ide jeho priateľka a ďalší Samov kamarát. K tomu sa pridá aj šéf spoločnosti a trochu ujetá kolegyňa a film môže naberať na obrátkach. Postupnosť umierania poznáme. Most spadne a smrť na seba nenechá dlho čakať. „Smrti sa totižto nepáči, keď ju niekto napáli a vypečie s ňou“. Je dosť možné povedať, že film sám o sebe urobil kľučku, z ktorej sa nedá vyjsť. Príbeh by takto mal ostať uzavretý a smrť by mala hľadať novú cestu v inom filmovom spracovaní.

Digitálne spracovanie filmu je konečne na úrovni a kontruje si s filmom Saw VII (to neustále ťahanie očí v kine počas 3D premietania pripisujem skôr zlej technike, alebo nastaveniu snímania). Detailné zábery smrti ma už dosť dlho nenechali takto v nepokoji. Výnimočne mi občas zabehlo od strachu, ale režisér to zakaždým dokázal akosi zakončiť smiešnou bodkou. Takže to ani nebola smrť a des ale smrť a smiech. A cez smiech sme sa dopracovali až k záveru, pri ktorom sa opäť niekomu podarilo smrť okabátiť. Veľmi prospešné bolo navrátenie sa posla smrti Tonyho Todda, ktorého v štvrtej časti doslovne vysmrťkovali. Smrť si našla cestu, ale tu cestu dokázala aj uzavrieť. V prípade, že Nezvratný osud príde aj so VI časťou, mali by pouvažovať nad dôsledkami v prípade, že tým neurobia filmový prevrat v logickom zapájaní príbehov predchadzajúcich častí.

Fotogaléria:

Final Destination 5 Movie

FINAL DESTINATION 5

Nezvratný osud 5

Nezvratný osud 5 plagát

Nezvratný osud 5

Nezvratný osud 5

Špionáž je zábavnejšia ako Grand Prix

V kinách to pretekmi len tak vrie. Bleskový McQueen sa prostredníctvom svojho kamaráta Matera zapojí do súťaže, v ktorej ide o veľa. Výhru, ktorá rozhodne, ktoré auto je najlepšie. A v celkovom meradle autori pranierujú automobilový priemysel, a aj všetky neduhy v tomto odvetví. Tak sa z detskej zábavy aspoň na chvíľu načrtá pekný pohľad na kreslený Mission Impossible.

Pixar má na konte už peknú kôpku vynikajúcich rozprávok, ktoré odokrývajú farebnosť detského sveta. Potešiteľne na tom všetkom je predfilm Toy Story. Krátky cca 6 minútový film diváka navábi, rozosmeje a s očakávaním sa pusti do Cars 2. Začiatok je tajuplný. Pozeráme sa na akciu špióna Finn McMissileho, ktorý je na stope ukrutnej automobilovej pomste. Prvých 15 minút filmu je tak prepracovaný, plný napätia, že naraz očakávate od filmu viac a viac. Lenže, to sa autorom nepodarilo. Preteky sú miestami zdĺhavé, pre deti nepochopiteľné rozhovory a pre dospelých naťahovanie času. Aj keď je tu opätovne poskrývané posolstvo, ktoré deti ponaučí ako sa správať k priateľom, na druhej strane mnohému textu nepochopia (stačilo si vypočuť rozhovor dievčatka s otcom, ktoré sa ho pýtalo: „A prečo vyhrali tí zlí“). Kompozične a scenáristicky bol tento animák neprepracovaný a najpravdepodobnejšie vznikol len ako potreba marketingového trhu, kedy už pôvodné tričko McQueena bolo zapotreby oprášiť a zmeniť vizáž. Tak pribudne na trhu niekoľko nových áut, ktoré si deti budú s radosťou nakupovať.

Nemožno autorom uprieť prepracovanie detajlov. Graficky sa s animákom doslovne vyhrali kde to len bolo možné. Špionážne akcie sú jedným z najlepších kreslených častí vôbec, dokonca predbehli aj Shrekovú druhú časť, kedy zachraňujú Shreka a jeho priateľov z väzenia. Celkový film bol ale predovšetkým pripravovaný ako 3D akcia a tým pádom sa ani nečudujem, že na dej trochu pozabudli. Dej doslovne nudil, aj keď preteky sú pekným odreagovaním, no dosť zmätočným v rámci filmu.

Chyba na chybe, nuda na dude.

Kebyže túto recenziu číta Cameron Diaz, povie, že som väčšia mrcha ako ona. Ak by ju čítal Jake Kasdan, asi by sa zamyslel nad tým, čo píšem. Ak to budete čítať vy, viete že nemusíte na tento film veľmi vyhadzovať peniaze. Počkajte si na nejaký DVD nosič, ktorý príde do stánkov čoskoro.

Jake Kasdan natočil do desať filmov, spolu so seriálmi. Darilo sa mu a darí sa mu. Veď jeho nezabudnuteľné komédie Orange County s Jack Blackom, Walk Hard s Johnom C. Reillym a seriál Californication s Davidom Duchovným sú jeho vizitkou práce. Hral sa s humorom, sexom, trochu arogancie, mládežníckej drzosti, …, je toho veľa. Neustále mal na plátne “Hviezdy”, ktoré opakovane obsadzuje do svojich filmov a seriálov, no i napriek tomu dokázal natočiť zábavné, hrajúce a myšlienkové filmy. Kde dopadol teraz? Očividne má pocit, že divák ohlúpol, a môžete mu naservírovať doslovne „sračky“. Chyba.

Neposkladám sa z jeho opätovne hviezdneho cechu Jansona Segela, Cameron Diazovej a Justina Timberlake. Z 92 min. filmu, ktorý od začiatku vie, že to bude totálne scenáristicky zle premyslený film. Vláčne nesúce sa dejové pochody, zdeformovanosť postáv, nedokonalé čítanie z duše jedinca. Chyba na chybe, nuda na dude. Na tento štýl bolo natočených už niekoľko filmov, ktoré aspoň dosiahli hodnotenie priemeru. Ak niekto napíše, že ide o tvrdosť z realitného prostredia, tak sa opýtam čo bolo tvrdé? Že postava Elizabeth je bez charakteru a na konci ho objaví? Aké duchaplné.

Jediný problém vidím scenáristicky. Ten by film zachránil o niekoľko nedostatkov, otázne je, prečo si to režisér nevšimol. Alebo sa na tom bavil? Ak sa v kine na filme zasmejete pomaličky štyrikrát, môžete si povedať, že ste našli o jeden skrytý vtip viac ako ja. Prehnaná komédia, ktorá ma dúfam už nikdy nezastihne.

Fotogaléria:

Nová cena, nové metódy.

Dostať za každú cenu.

Pažravka.

Z mrchy ešte väčšia mrcha....

Nevieš? zabudni na potomstvo...

Ako nám to svedčí.

Kto z koho?

Tak je Justin ten pravý?

poster

Ďalší komiks pod drobnohľadom

Na jednej strane pekná predloha k vytvoreniu komixového hrdinu, na druhej strane prehnaný gýč a naivita. Čo dokáže tak od vnútra rozdeliť človeka pri tomto sci-fi. Možno to že profil hrdinu Hala Jordana je postavený na iných predchodcoch. A určite by aj sám Superman bol sklamaný. No ako začiatok možného pokračovania Green Lantern to celkom ušlo.

Vesmír je pod veľkou hrozbou chránený spoločenstvom Green Lantern. Z 3600 sektorov, na ktoré je vesmír delený, si v každom vybrala zelená sila (sila vôle) jedinca, ktorý je najodvážnejší. No ako by to bolo, keby odkiaľsi nezačalo ohrozovať nie len ľudstvo, ale celý vesmír zlo. Proti nemu treba bojovať a počas takejto jednej akcii je zranený člen Green Lantern Abin Sur, ktorý dopadne so svojou mimozemskou loďou na Zem. Tu si zelená sila vyberie nového hrdinu, prchkého, nerozvážneho Hala Jordana (Ryan Reynolds), ktorý pracuje ako skúšobný pilot pre vojenské účely. A to by bolo asi tak všetko. A mohol by som aj napísať: „Koniec filmu“, lenže, jedná sa o trochu nezvyčajnú udalosť. Keď pri Harry Potterovi sme čakali ako to dopadne, teraz budeme čakať, ako nám v ďalších filmoch o Green Lantern budú autori vysvetľovať čo a ako bolo. Vo filme je útržkovito vysvetlený obsah. A to priamo na začiatku. Ale aj tak sa z neho nedozviete nič. Bolo zlo a to aj zmizlo. A či Halom zakvitne nová doba je otázne.

Film by sa z mnohých hľadísk mohol brať ako nechcená paródia na mnoho filmov. Najhoršie obstal Superman. Samotný Hal akoby nevedel, ako sa lieta a tak všetky prvky preberá od neho. Hrdinovi nechýba len vyprofilovanosť,charakter, ale akoby autori nechávali voľnú ruku na ďalšie pokračovanie a kto príde, ten príde, len podstatné je aspoň trochu zaujať. Efektovo na tom film nie je tak zle. Fantasy svet je zaujímavý a patrí k jediným plusom filmu, spolu s dobrou rockovou hudbou v pozadí akčných scén. Naopak, k najhorším miestam patria dialógy medzi Halom a Carol (Blake Lively), ktoré definujú trápnu romantiku…

Myšlienka je na túto dobu už slabá a vysoký prínos komixových prepisov môže spôsobiť, že Green Lantern zapadne do neznáma. To sa stať nemusí a podľa posledných informácií sa očakáva aj pokračovanie. No či bude potrebné je ozaj otázne. Green Lantern nezaujal tak ako by sme si to želali, horšie je, že sa trochu budete aj nudiť. Ale aj tak sa mi nápad strážcov vesmíru páči. Oni budú tí, ktorí sa neboja, oni budú tí, čo nás majú chrániť. Oni sú svorka psov, ktorá chce udržiavať mier a poriadok v medziplanetáriu…

Fotogaléria:

Green Lantern

Blake Lively

Mark Strong

Green Lantern

Green Lantern

Green Lantern

Súťaž je ukončená! V priebehu dňa sa dozviete mená víťazov a ceny, ktoré získali. Ďakujeme za účasť a tešíme sa na ďalšiu súťaž.

Svetový návrat Bleskového McQueena sa tentoraz na Feeling Movies nezaobíde bez súťaže. Film má premiéru 18. augusta 2011 v 3D formáte.

Spoločnosť Saturn, ktorá film distribuuje do slovenských kín, pripravila spolu s Feeling Movies súťaž o predmety ako hodinky, USB flashka, svietidlo, a iné s motívom loga Cars 2.

Info o filme, ktoré vám možno pomôže odpovedať na otázky:
„Vyrastal som s láskou k autám a automobilovej kultúre v Južnej Kalifornii. Môj otec pracoval ako manažér náhradných dielov pre Chevrolet, takže „Autá“ boli pre mňa veľmi osobné – tie postavy, malé mesto, ich láska k ostatným a spôsob života. Nemohol som prestať na to myslieť. Chcel som ďalší výlet na nové miesta po celom svete … a toto je výsledok“ povedal John Lasseter, režisér „animáku“ Autá 2.

Po Autách (2006) sa rozpútal boj o Bleskového McQueena a jeho priateľoch. Veď do dnešnej doby sa Pixaru (na konte má 12 celovečerných „animákov“) podarilo len na reklamných materiáloch zarobiť cca. 5 miliárd dolárov ( pre porovnanie, premietaním v kinách zarobili cca. 500 tisíc dolárov). Keďže náš autový hrdina už bol v prvej časti poučený ako sa musí správať a našiel si super priateľov medzi ktorými nemôžem nespomenúť odťahové autíčko Mater, teraz to bude o čosi napínavejšie. Nie len že autíčka pocestujú na prestížnu súťaž Grand Prix, ale ich zábava bude poznačená špionážnou akciou, do ktorej sa zapletie samotný Mater. „Mater je tak na roztrhanie a musí sa rozhodnúť – pomôcť priateľovi McQueenovi v dôležitých pretekoch, alebo zohrať dôležitú úlohu v prísne tajnej misii? Tú organizuje britský super špión Finn McMissile s očarujúcou kolegyňou a zároveň nováčikom v špionážnej branži Holley Shiftwellovou.“

„Autá 2 prichádzajú do kín vo formáte Disney Digital 3D™ a používajú najmodernejšie technologické výdobytky na to, aby sa diváci nielen na závodoch, ale počas celého filmu cítili ako na prednom sedadle a zažili príbeh z pohľadu hlavných hrdinov“. Taktovky sa uchytil John Lasseter „držiteľ špeciálneho Oscara za prvý diel Toy Story z roku 1995 a kreatívny líder Pixaru už od jeho začiatkov“, ktorému sekunduje Brad Lewis, potešiteľ neuveriteľného množstva divákov jedným z najroztomilejších rozprávok z francúzskeho prostredia Ratatouille. Aby autori vedeli vychytať prvky každého mesta v ktorom sa McQueen a Mater ocitnú, podnikli ešte v roku 2009 cestu „okolo sveta“. Takto nie len mladý divák zavíta do Londýna, Paríža, preletí Taliansko a v Tokiu zažijú nočné preteky F1 podľa dráhy v Singapure. Samotný Pixar videl v Autách 2 veľkú výzvu. Aj keď technické vymoženosti dávajú filmu väčší priestor a príprava jedného záberu netrvá už toľko hodín (13 hodín) nenechali autori diváka na pochybách, že sa budú zábery opakovať a že je na oku diváka čo si nedostatky všimne a či nie. Len pre Londýn bolo nakreslených 30 kilometrov krajiny. Veď predsa auta sú rýchle

V dabingu pokračuje väčšina pôvodných hercov : Owen Wilson (Bleskový McQueen) a Larry the Cable Guy (Mater), ku ktorým sa pridali Michael Caine (Finn McMissile), Emily Mortimerová (Holley Shiftwellová) a John Turturo (Francesco Bernoulli). Dvaja známi herci sa už druhej časti nedožili: „Oproti prvej snímke sa o čosi zmenšil počet pôvodných hlasov, pretože herci Paul Newman a George Carlin medzitým zomreli, a tak sú v dvojke už len spomienky na ich postavy. Newmanov Doc Hudson dal meno pretekom Piston Cup, ktoré nesú podtitul Memoriál Doca Hudsona a bolo otvorené dokonca aj múzeum s jeho menom. „Skladáme poctu Docovi Hudsonovi, ktorý je poctou Paulovi Newmanovi“. V slovenskom dabingu sa predstavia títo herci: Mater – Dušan Kaprálik, Bleskový McQueen – Peter Sklár, Fin McMissile – František Kovár, Holley Shiftwellová – Zuzana Kanócz, Miles Axlerod – Ján Tréger, Profesor Zundapp – Alfréd Swan, Sally – Helena Geregová, Flo – Tatiana Kulíšková, Fillmore – Ivan Laca, Šerif – Karol Čálik, Mack – Dušan Tarageľ.

Fotogaléria:

Autá 2.

Autá 2.

Autá 2.

Autá 2.

Rising natočený tak, ako mal byť!

Planéta opíc nadobúda nové rozmery filmových „rising“ pokračovaní. Po mnohých nevydarených filmových začiatkoch je tu opäť film, ktorý vtiahne diváka do kín uprostred leta. Aj keď Rupert Wyatt nemá na konte filmy, ktoré by sa hrubou čiarou zapísali do podvedomia diváka, práve risingovým sci-fi, ktoré na našej planéte žije už 42 rokov, sa zapíše na popredné miesta v tejto slávnej ságe, kde opice ovládnu planétu Zem.

Keď sa točila prvá časť Planéty opíc (1968), tak Rupert Wyatt (1972) nebol ešte ani na svete. Celkom zábavné na tom je, že nebol ani pri zrode ďalších troch pokračovaní: Do vnútra Planéty opíc (1970), Útek z planéty opíc (1971) a Dobytie Planéty opíc (1972). Tak ako tieto filmy idú po poradí, strácajú aj na sile filmovosti, myšlienok, zápletok a strácaní sa vo vlastnej dejovej spleti. Po čase si Tim Burton povedal, že prečo by nenatočil remake Planéty opíc (2001), ale ani ten už nedosiahol vysoké hodnotenie ako pôvodná verzia z roku 1968. Tu má právom priestor Zrodenie planéty opíc, ktorý nie lenže vysvetľuje pôvod hrôzostrašného uvedomenia si, že symbol USA je pod vodou, ale aj dôsledky, ktoré ohrozili planétu Zem novodobým výskumom.

Spoločnosť Gen Sys sa zaoberá vývojom nového lieku 112, ktorý má zabrániť rozvoju Alzheimeru. Pokusy sa vedú na opiciach. Pri prezentovaní nových objavov, ktoré sú výnimočné dôjde k nehode. Opičia matka pri ochrane svojho mláďaťa zdevastovala spoločnosť, ktorej pripravovaný liek neuzrie svetlo sveta a vo výskume sa bude začínať od začiatku na molekulárnej úrovni. O malom opičiakovi ale nik nevedel a tak sa novým domovom stáva dom Willa Rodmana ( James Franco ), ktorý sa stará o chorého otca ( John Lithgow ). Prekvapenie je veľké. Liek, ktorý dostávala opičia matka, prešiel aj na mláďa, ktoré vyniká svojou inteligenciou. Rozdiel medzi Caesarom (mláďaťom) a ľuďmi nie je veľký. Ochraňuje svoju rodinu, ktorou sa stali Will s otcom, ktorý dostal tiež dávku 112 a ochorenie Alzheimera pominulo. Keď sa dostáva do väzenia, ťažko chápe prečo ho tam nechali, prečo musí robiť to čo robí, ale uvedomí si aj kde je jeho miesto. Jednoducho napísané zreteľne film nadväzuje na Planétu opíc, s pododatkom, že na tú z roku 2001.

Aj keď je film na dosť vysokej úrovni, niekoľko filmových faktov mi bolo čudných. Prečo opice nechceli nikoho zabíjať? Neviem či je tento prvok v prírode zvierací alebo ľudský. Nech je aký je, nesedel mi. Nesedel mi ani záver. Bol trochu vláčny a opäť trochu prehnane americký. No idem sa rozlúčiť so svojou opičkou. A ono to už opička nie je, ale je to … muž a vodca. A pár drobností nad ktorými sa netreba možno ani zamýšľať. Veď film bol nie len akčný, dramatický a sci-fi, ale bol aj humorný, zaujímavý a čo je podstatné, veľmi nenudil. Keď sa človek dostával do úzkosti z dĺžky ako zázrakom ho to preplo do akčnej časti. Akčnosť je stupňovaná od začiatku až do bojovej časti na moste v San Franciscu.

Herecké obsadenie mal dva silné články. James Franco nie je vo filmovom priemysle neznámym prváčikom. Posledné obdobie dostáva jedu rolu za druhou. Stačí spomenúť jeho posledný dobre hodnotený film 127 hodín. Famózne mu sekundoval John Lithgow známy z Harryho a Hendersonovcov. Netreba zabudnúť ani na Toma Feltona, ktorý sa očividne zaradil aj do iného filmu ako Harry Potter, aj keď tu opäť hrá zloducha. Hádam dostane aj nejakú láskyplnú filmovú rolu.

Fotogaléria:

Poster 2

Hm, čo to len môže byť? Na lentilky sa to nepodobá :)

Tak kámo, len di.

Takto sa tvári aj naše ľudstvo.

Will Rodman - James Franco

Huráááá hejáááá. A teraz čo?

Malý Caesar.

Tom Felton

Pocit strachu a odlúčenia.

poster 1

Trilógia strachu.

Moja sestra je vlkolak 1

Ginger (Katharine Isabelle) a Brigitte (Emily Perkins) sú nie len sestry, ale aj priateľky na život a na smrť. Ich dohoda navždy spolu je ale rizikom pre Brigitte. Sestry sú v škole outsaiderky, ktoré nezapadajú do žiadnej inej skupiny. Odstrkované „vyššou spoločnosťou“ si vytvorili vlastný svet, ktorý je nabúraný pri pokuse pomstiť sa spolužiačke. Pri večernom pláne je Ginger napadnutá vlkolakom, ktorý zacítil jej menštruačnú krv a chuť po párení bola neodolateľná. Ginger sa začína meniť, zarastá, z lumbálnej časti jej vyrastá chvost, jemnejší čuch a chuť po krvi. Z jedného dňa na druhý sa z nej stane sexi príťažlivá baba a získava mladých chalanov na pudovú reakciu zakončenú smrťou. Pri snahe Brigitte zahladiť sestrine stopy krvi dochádza k náhodným vraždám. Po zistení matky, čo jej dcéry spôsobili sa snaží deti zachrániť. Pritom je aj samotná Brigitte nakazená vlčacinou (navždy spolu) a začína jej osobný boj.

Aj keď je to film z roku 2000, tak kamerovo sa približuje hororovým filmom z 90 rokov. Klasické zobrazenie, stupňovanie napätia a neuzatvorená kapitola, aby sa mohlo pokračovať dvojku. Ako pilotný film sa ale udržal a napätím dosahuje pekné večerné zovretie srdca. Pekne pomaličky odkrývali pravdu, aby mohli zaútočiť dvojku.

Moja sestra je vlkolak 2

Ginger je mŕtva, ale navracia sa zo záhrobia, aby pokúšala svoju sestru. Tá sa útekom pred vlkolakom dostáva do liečebne. Tu jej napomáha mladé dievča Ghost dostať sa zo zariadenia. Netuší ale, že si so sebou berie omnoho väčšie zlo ako je ona sama. Vlkolak je blízko a Brigitte bez svojej dávky zmiernenia účinku. Príbeh už veľmi nezoznamuje so situáciou ani s podmienkami ako sa ubrániť vlkolačine, ale snaží sa zahrať na city a vyvolať strach. Jednou so zaujímavých časti je, ako terapeutka masturbáciou odnaúča dievčatá od drogových závislosti.

Film je kvalitou na omnoho lepšej úrovni. Zaujala jednotka, dostali viacej peňazí a tak sa mohlo pracovať na lepšom prevedení. Dvojka je scenárovo natransformovaná presne tak isto ako jednotka, no má v sebe o niečo viac napätia a potechy k ďalšej časti, keďže končí dosť netradične (aj keď na pokračovanie), že sa svet bude hemžiť vlkolakmi.

Moja sestra je vlkolak 3

Tak ako sa podarilo dokaziť trilógiu Moja sestra je vlkolak som ešte nevidel asi nikde (a že vraj začiatok). Zo súčasnosti (koniec druhej časti), kde mali pekný podklad na pokračovanie filmu skočili naraz neuveriteľne späť do minulosti, kedy sa osídľovala Amerika v 19 storočí. Dve sestry Ginger a Brigitte sa stratili cestou na východ. S veľkou neľúbosťou sa ich ujme opevnenie, ktoré je od prvej chvíle čudné. Sú tu len muži a aj to len v skupinke, ktorú by vyhubila jedna novodobá E.colli. Ginger má pre svoju záchranu zabiť mladé dieťa, ktoré bolo napadnuté vlkolakom. Ten Ginger uhryzne a presne ten istý scenár ako v jednotke so zle nastaveným scenárom „strachu“. „Navždy spolu“ je heslom aj v tejto časti, ktorá mohla byť v pohode vyhodená a lepšie by urobili keby pokračovali súčasnosťou. Na druhej strane, film má dobrú vizuálnu stránku, ale aj kostýmovú.

Fotogaléria:

Taká kráska.

poster

poster1

A kráska po druhé.

Chuť je veľká

Navždy spolu.

Pôjdeš masturbovať!

poster3

Zabite dieťa, ináč zabije ono vás.

Deti, nehrajte sa pri plote!

Mňami, mňam.

Názvy so slovom Tatran pod Tatrami zanikajú.

Mám veľkú chuť na malú „polemiku“, pretože v čase dovolenky som sa dozvedel správu, ktorá sa označuje pojmom „blesk z jasného neba“. Po tom čo Bratislava opätovne otvára mestské kina a snaží sa zaujať svojich občanov, iné mestá kina zatvárajú. Presne to sa udialo včera v popradskom kine Tatran. Ako je to možné, že sa mi podarilo už druhýkrát kino Tatran oficiálne uzavrieť?

Písali sa novodobé dejiny Slovenska. Padol socializmus a s ním padala aj kultúra, ktorá dlhé obdobie tu bola zabehnutá. Odpoveď bola jasná. Nie je dostatok peňazí. Väčšina kín sa zatvárala pod zámienkou rekonštrukcie a tak som sa ako šesť ročný v roku 1990 ocitol na poslednom premietaní kina Tatran, ktoré začalo svoje prvé premietanie v roku 1932. Na tu spustu ľudí sa nedá zabudnúť. Do kina sa chcel dostať každý. A tak nebolo nemožné vidieť, ak na jednom mieste sedelo hneď niekoľko osôb. Sedelo sa kde sa dalo, dokonca bolo zaplnené aj schodisko. A ani nevadilo, že premietajú 11 rokov starý film s Bud Spencerom Šerif a mimozemšťan (Uno Sceriffo extraterrestre – poco extra e molto terrestre, 1979). Spomienky sa uchovali a plnosť sály som cítil po celý čas ako som chodieval okolo kina Tatran ďalších 8 rokov, po tom ako v roku 1992 sa začala rekonštrukcia budovy. Za ten čas sa popradské kino presunulo do kina Gerlach – priestory mestského úradu. Priestranstvo to bolo veľké ale nepohodlné, so zlou akustikou, s neprimeranou klímou. Ale prežili sme a stále sme očakávali, že sa už čoskoro navrátime do kina Tatran. Tak sme si veľké hity vtedajšieho filmového priemyslu vychutnávali v nedôstojných podmienkach. Určite si Popradčania spomenú na Titanic, Jurský park a iné filmové hity. Po rekonštrukcii a pred komunálnymi voľbami sa kino v roku 1998 opätovne otvorilo. Až do roku 2006 sa kino radilo medzi desiatku najnavštevovanejších kín na Slovensku. Výstavba obchodného centra Max spočítala hodiny kina Tatran. Návštevníkov ubúdalo a ubúdalo, až skončilo na čísle cca. 20 na jedno premietanie. Čudujem sa, že niekedy kino dokonca aj premietalo. Podstatné na celej veci je jedna skutočnosť. Mesto nedokázalo udržať marketingový trend a ťahy, aby kino malo návštevnosť aspoň polovicu kapacitných miest. Ak niekto povie, že za všetkým je nákupné centrum bude sa mýliť. Ani to kino veľa krát nepraská vo švíkoch a pravé v tomto marketingovom priestore malo mesto Poprad bojovať ako sa len dá. Zaspalo dobu. A s dobou zapadol aj pocit, ktorý sa len tak nevymaže, pocit pred 20-timi rokmi. 24. júla 2011 som odprevadil kino Tatran už druhýkrát tam, kde som to nechcel. Ale s úplne iným pocitom a Johnnym Deppom. Kino prázdne, s pár zanietenými fanúšikmi filmu. Čo môžeme ešte očakávať?

Keď v rokoch 1992-1998 kino prebehlo rekonštrukciou, očakávali sme príjemné kino s pohodovým posedením. Po vstupe do priestorov kina Tatran opätovne čakal Charlie Chaplin (možno aj z doby vzniku kina), čo bol milý ťah. Po vstupe do sály kina všetci ostali v úžase. A tam to niekde končilo. Pretože najnepríjemnejším pocitom aký môže človek v kine zažiť je nepríjemné sedenie. A tým kino Tatran vynikalo niekoľko násobne. Roky som uvažoval nad tým, prečo sa snažili tak presýtiť kino (359 miest na sedenie). Vyslovenie viet typu „snažili sme sa vyjsť v ústrety mnohým“ nenaletím, a aj v tomto smere je vidieť snahu zisku. Je možné že popradské kino stroskotalo práve na novodobej obchodnej aktivite. A pri tom neponúkala okrem filmu nič iné. Kino zaspalo dobu. Kino zaspalo tak, ako Ruženka. A čo teraz?

Aj na internete sa rozbehla diskusia o tom, či mestské kina uzatvárať, alebo nie. Na jednej strane sú tí, čo hovoria, že ich nejaké kino vôbec nezaujíma. Majú svoje DVD prehrávače a načo majú platiť vysoké vstupné. Na druhej strane sú tí, čo mestské kina privítajú, lebo platiť za kina v obchodných centrách cca 8 eur, je pre nich trochu prehnané obchodovanie. No väčšina sa aj tak zhoduje s jedným jediným názorom (citácia): „Nesuhlasim s tym. Lebo vo velko cinema centrach si za jeden film pytaju 3 A VIAC €, co je strasne zdieranie….nééé neh ho nerusia to dze ste citali??? sak co budem robit po vikendoch oni sa uplne zblazniíííí šhaq aj prior dostali do dakeho zapadakova a aj kino??? OMG ja sa odstahujééém“. Myslím, že z Popradu sa postupne odsťahuje väčšina mladých a trend zostarnutého Popradu bude oficiálne spečatený. Veď tam už nie je kam ísť.

Po tom ako mesto Poprad zrušilo Popradské leto, ruší aj kino. Aktivisti sa do toho trochu obuli, ale čo zmôžu voči trojuholníku. Ak sa povie, že peniaze nie sú, tak nie sú. Tentoraz kino nebolo zachránené mestskou fabrikou na peniaze – Aquacity Poprad. Prečo by aj. Svoje už má a plány kúpaliska sú úplne iné. A osobnostná záchrana kina by určite neprospela. Tak aká bude ďalšia cesta? Najpravdepodobnejšie ako so všetkým v meste Poprad. Aj tak sa stále zastavím nad tým, kde zmizli peniaze, ktoré mesto rokmi „efektívne“ zhromažďovalo predajom majetku (CVČ, „starý prior, Gebpark, …“, radšej sa nad tým nezamýšľať, čo všetko). Asi sa majetok minul a už nie je čo predať. Tak nebude v Poprade už ani kultúra.

Tak sa to konečne podarilo. Kino skončilo. Namiesto toho, aby do vedenia kina obsadili niekoho so skúsenostiam, poprípade aspoň snahou dosiahnuť nejaký úspech, mesto len neustále lietalo v oblakoch pri novom obsadení vedenia kina. Tak stráca aj filmový klub svoje priestranstva v centre PP. A iné kino? Veď to nie je prvé kino, ktoré v meste „skapalo“. A keď si spomeniem na Prvý festival česko-slovenského filmu, nedá mi nezasmiať sa (popradské vedenie nezlyhalo prvýkrát). Popradská kultúra nemá voľnú cestu, ale časom si ju nájde. A dúfam, že už kino Tatran o niekoľko rokov budem len otvárať a nebudem musieť zatvárať jeho priestory aj po tretíkrát, ak nejaký tretí raz aj bude.

zdroje:  udalosti.noviny.sk

podtatranské-noviny.sk

korzar.sme.sk

Fotogaléria:

Tak ani logo im nezabralo.

Na pohľad krásne. Na sedenie ani tak veľmi nie.

Kino Tatran zo severného pohľadu.

Miesto, kde veľa popradčanov začilo nie len prvú lásku.

Skoro doslovne vyrobený v Čechách.

Tento rok sa množia filmy, na ktorých sa dá celkom dobre pospať. Čím to môže byť? Veď tie filmy začínajú tak zaujímavo, novým štýlom, upravenou koncepciou, nezvyčajným zobrazovaním deja a pritom dokáže v polke filmu unudiť na smrť. Je to tým, že režisér nedokáže vycítiť správnu chvíľu prebudenia z obyčajného klišé?

Tomáš Řehořek a jeho nové pohľady a skladba obrazu. Je špecifická, no ani po dvoch rokoch sa nepriblížil divákovi tak blízko ako by si to žiadalo samotné dielo. Zaujať zaujme. Ale to je tak na hodinu a pol filmu všetko. Nová skladba, spôsob rozprávania príbehu, snaha nechať človeka aj trochu premýšľať, oddychovať je na jednej strane famóznym postrehom filmu, na druhej dosť vyčerpávajúcim. Aj keď filmom Piko začal búrať nezrovnalosti svojej tvorby z prvého filmu Proměny, v treťom stráca výpovednú hodnotu. Pôvodne som chcel nechať na túto recenziu čistú stranu, lebo tak nevypovedaný film ako je Czech made man by mala byť aj táto recenzia. Film má zanechať v človeku pocit. Obrazy a myšlienky. Nejaký malý náznak, ktorý vás zaujme, nadchne a keď vám film niekto pripomenie, vybehne vám na um aspoň jedná maličká scéna z filmu. Snažil som sa spomenúť si na nejaký záber z filmu Proměny. Žiaľ bezúspešne tápam. S filmom Czech made man to nebude až také zložité. Vo filme využil klasickú Kaneovskú retrospektívu, ktorá je pre film špecifická. Áno, už teraz viem povedať, že o niekoľko rokov sa my vybavia tieto zábery. Ale to je asi tak všetko. Na druhej strane môže za tento film získať nejaké ocenenia, a typujem, že filmárska obec sa bude snažiť film oceniť. Ale najpravdepodobnejšie to dopadne ako Strom života od Terrence Malick je potrebné film niekoľko krát „preštudovať“. Ale dopadne to najpravdepodobnejšie spôsobom, ktorý som na Strom života počul: „… ešte raz si ho pozrieť? Nemyslíš Vážne ….“. No tak asi nie.

Režisér nemal ani šťastnú ruku na herca. Jan Budař na postavu vychscaného „podnikateľa“ očividne nemal, možno tak na Albína u Havla. Iritujúcim prvkom je hlas Jana Budařa, ktorým posúva dej. Znie akoby ho boli nahrávali na starých školských záchodoch s podtónom železného zvuku. Tak asi opäť poviem, že si počkám na ďalší Řehořekov film a uvidíme, ktorým smerom sa posunieme, pretože stále cítiť z jeho filmov nevyprofilovanosť osobnosti režiséra ako takého.

Fotogaléria:

Czech made man.

Czech made man.

Czech made man.

Slovenská krv, slovenské cítenie, slovenská menšina

Asi by som sa mal najprv ospravedlniť za veľmi zlý výrok, keď som pomaličky nazval nášho slovenského režiséra Martina Šulíka Emirom Kusturicom. Žiaľ, to je tými ukážkami, čo sme mali možnosť vidieť na Art Film Feste. Teraz si nemyslím, že film je ako Kusturicov Dom obesenca. A ani byť nemôže. Za Kusturicom je Šulík ozaj ďaleko, no aj v tomto prípade priniesol film, ktorý už rozprúdil hladiny riek, rozprúdi a zanechá malé dedičstvo o jednej z našich najväčších menšín so zaujímavým epickým prevedením.

Samotný film a námet je ozaj jednoduchý. Mladý chlapec z rómskej osady na východe Slovenska sa dostáva do konfrontácie života. Naraz sa má postaviť na jednu zo strán. Buď tú, ktorou ho viedol jeho otec, alebo na tú druhu stranu – tiež označovanú ako strana diabla. Do toho je zahrnutý bežný denný život rómskeho spoluobčana na Slovensku. Adam sa k tomu zaľúbi do Jolany, ktorá by mu srdce aj dala, lenže princíp života je sviňa. K tomu sa jeho matka vydá za Adamovho strýka, ktorý skôr ako snaha bojovať dobrom proti zlu, bojuje zlom ešte väčším. No ako som spomínal námet je ozaj jednoduchý, prostý, taký ľahký. Naproti tomu stojí ale samotný dej. Miestami ľahký, miestami ťažký, miestami nepochopený.

Na scenári sa podieľal režisér spolu s Martinom Leščákom. Ich snaha sa cení, ale miestami to skôr pripomína dokumentárnu históriu, čo sa za posledné roky na Slovensku udialo. Mali sme tu šikanu, dáme to tam, mali sme tu otcovraždu, prečo to nehodíme tam, mali sme iný problém premieľaný v televíznych novinách, lebo to bolo rasistické, prečo to tam nedáme? Kde boli ale scény ozajstného rómskeho života? Keby som si chcel pozrieť reláciu, zaoberajúcu sa trestným činom viem kde ju hľadať. Ak chceli navodiť atmosféru rómskej osady, tak kde bol problém? Rómska svadba? Dala by sa natočiť aj trochu ináč. Aj keď ľudia už neznášajú určitý štýl, Jakubisko by dal tomu šmrnc, Šabach by tomu dal príbeh. Po celom zhliadnutí musím ale konštatovať, že film je epickou „skladbou“ rómskeho života s nadsázkou dokumentaristiky s trochu prehnaným sentimentom citu.

Hudba bola dobrá (3), pretože miestami neladila s pocitmi, miestami vyznievala dosť komicky, miestami zas chýbala. Kamera je už na Slovensku pomaličky stála, tie isté štýly, zábery, nič nové osviežujúce, zvláštne (okrem záberu, ktorý sme mohli vidieť aj v Harry Potterovi, kedy kamera krúžila dookola postáv, čo Šulík so štábom zvládol predsa len lepšie). Myšlienkovo autori lietajú v oblakoch, reálno-nereálnych svetoch, vyťahujú životné scény, ale len tie, kde zobrazujú čo zlé sa napáchalo na živote menšiny. Nezaoberajú sa druhou stranou. Chápem to, bol by to dlhší film, ale nemuseli takto dávať do filmu scény, ktoré nesúviseli so samotným Adamom a boli zbytočnými odbočkami. Na druhej strane vyzdvihujem to čo dokázal Martin Šulík s hercami. Dostal od nich presne to čo potreboval. Herecky je film zvládnutý na skoro čistú jedničku (počítame samozrejme s tým že bola väčšina amatérov).

Čo k tomu všetkému dodať, podaril sa im jeden vtip, na ktorom som sa z chuti zasmial. Nepochopil som ale, prečo kino na vtip reagovalo tak slabo. Aha, lebo to bola vážna téma a pri takých nedaj Bože aby sa niekto zasmial. Na týchto miestach by aj sám Werich zaplakal. Veď vtip a úsmev prekonajú všetky zábrany. Aj tie, ktoré nám napomáhajú pri hodnotení filmu.

Fotogaléria:

Poster

Bratia.

Krásny herecký výkon.

Takto to vyzeralo na pľaci.

Biografia

Maggie Smith (Margaret Natalie Smith) sa narodila 28.12.1934 v Ilforde, grófstvo Essex, Anglicko, Veľká Británia. Jej otec bol učiteľ a patológ na Oxfordskej Univerzite a matka bola sekretárka. Herectvo vyštudovala v Oxford Playhouse School a od roku 1952 sa stala profesionálnou herečkou. Debutom bolo vystúpenie na Broadwayi 1956 v revue Nová tvár. Herečka bola dva krát vydatá. (1967. 1975) Jej prvým manželom bol herec Robert Stephens s ktorým má dvoch synov – hercov, Chris Larkin a Toby Stephens. V roku 1974 sa s Robertom rozviedla a rok na to si zobrala za manžela dramatika Beverleyho Crossa, ktorý zomrel v roku 1998.

Maggie Smith je považovaná za najlepšiu anglickú herečku posledných 50 rokov. Jej ironický, uštipačný a arogantný humor je vo filme špecifikom, ktorý ju sprevádza už dlhé roky. Aj keď začala prv hrať v seriály (Lilli Palmer Theatre 1955) už v roku 1956 stála pred kamerou režiséra Cy Endfielda a o desať rokov na to bola nominovaná na Oscara (vedľajšia ženská rola) za film Othello 1966. Na svojom konte má 65 nominácii na ceny, z toho 6 nominácii na Oscara, z ktorých na výhru boli premenené dva za filmy The Prime of Miss Jean Brodie 1969 (Najlepšie roky slečny Jean Brodieovej) a California Suite 1978 (Apartmán v Kalifornii). Naposledy bola nominovaná za vedľajšiu rolu vo filme Godsford Park. K tomu všetkému si nazbierala množstvo ocenení, nominácii a cien z oblasti filmu. Určite tu nesmieme zabudnúť spomenúť CBE(1970), DBE(1990), Golden Globe, BAFTA a množstvo iných ocenení. Posledné roky je neoddeliteľnou súčasťou  septimológie o Harry Potterovi, ktorého posledná filmová časť mala premiéru 07.07.11 v Londýne.

Maggie Smith má na konte neuveriteľný počet filmových postáv a aspoň v skratke vymenujem tie, ktoré sú najznámejšie, alebo zaujali či už publikum, alebo odborný svet : Čaj s Mussolinim, Richard III, Sestra v akcii, Súboj Titanov, Vražda na večeri, Izba s vyhliadkou, Travels with My Aunt, David Copperfield, Tajomná záhrada, Hook, … a mnoho ďalších filmov, ktoré Vám postupne prinesieme na Feeling Movies v podobe recenzii.

2011 Gnomeo a Júlia 3D
Harry Potter a Dary smrti – 2.
Quartet

2010 Downton Abbey
Kúzelná opatrovateľka a veľký tresk

2009 From Time to Time
Harry Potter a Polovičný princ

2007 Capturing Mary
Harry Potter a Fénixov rád
Vášeň a cit: Príbeh Jane Austen

2005 Harry Potter a Ohnivá čaša
Univerzálna upratovačka

2004 Dámy v rokoch
Harry Potter a väzeň z Azkabanu

2003 Môj dom v Umbrii

2002 Duchovné tajomstvo spoločnosti YaYa
Harry Potter a Tajomná komnata

2001 Gosford Park
Harry Potter a Kameň mudrcov

1999 All the King’s Men
Čaj s Mussolinim
David Copperfield
Láska až za hrob
Last September, The

1997 Agnieszka Holland On the Set
On the Set of ‘Washington Square’
Washington Square

1996 Klub odložených žien

1995 Richard III

1993 Sestra v akcii 2: Opäť v habite
Suddenly, Last Summer
Tajomná záhrada

1992 Memento Mori
Sestra v akcii

1991 Hook

1990 Romeo-Juliet

1987 Lonely Passion of Judith Hearne, The
Talking Heads

1985 Hrať za každú cenu
Izba s vyhliadkou

1984 Private Function, A

1983 Mrs. Silly

1982 All for Love
Better Late Than Never
Missionary, The
Zlo pod slnkom

1981 Quartet
Súboj Titanov

1978 California Suite
Smrť na Níle

1976 Vražda na večeri

1973 Love and Pain and the Whole Damn Thing

1972 Merchant of Venice, The
Millionairess, The
Travels with My Aunt

1969 Oh! What a Lovely War
Prime of Miss Jean Brodie, The

1968 Hot Millions

1967 Honey Pot, The
Much Ado About Nothing

1965 BBC Play of the Month
Othello
Sean O’Casey: The Spirit of Ireland
Young Cassidy

1964 Pumpkin Eater, The

1963 V.I.P.s, The

1962 Go to Blazes

1958 Nowhere to Go

1956 Child in the House
Makepeace Story, The

1955 ITV Play of the Week
Lilli Palmer Theatre

zdroj: imdb.com

Fotogaléria:

Maggie Smith

Maggie Smith

Maggie Smith

Maggie Smith

Maggie Smith

Maggie Smith