Už po 82. krát sme mohli vidieť udeľovanie najprestížnejšej filmovej ceny – Oscara. Na úvod prekvapujúco predviedol svoje hudobné číslo Neil Patrick Harris, známy zo seriálu How I met your Mother. Po ňom už nastúpila moderátorská dvojica Steve Martin a Alec Baldwin, ktorí si hneď podali prítomných hostí a nominované filmy. Nezabudli pripomenúť, že o najlepší film a réžiu sa usiluje bývalý manželský pár James Cameron, Avatar (recenzia) a Kathryn Bigelow , Hurt Locker (recenzia). Nominácie na najlepší film sa rozšírili v hlavnej kategórii z 5 filmov na 10, medzi ktorými nakoniec vyhral The Hurt Locker a pobral ešte ďalších 5 Oskarov. Okrem tradičných fórov hosťujúcej dvojice zabavil najmä Ben Stiller prezlečený do “navi modrej farby”, či parodická scénka na film Paranormal Acitvity (recenzia). Najprv to vyzeralo, že ceny sa rozdelia rovnomerne, no film Smrť čaká všade začal zbierať najhlavnejšie sošky, kde okrem tej za naj film, získala Kathryn Bigelow aj Oscara za réžiu. Nuž gratulujeme a tešíme sa o rok znova….

Film Protektor najlepší

V Českej republike je už v tejto chvíli za nami odovzdávanie cien Českého Leva 2009. Udialo sa tak 6.3.2010 v Pražskej Lucerne. Večer sprevádzali herci Bolek Polívka a Pavel Liška. Viac ako oni pobavili pretočené a nimi obsadené scénky známych českých filmov. Po rozpačitom úvode sa hneď odovzdala cena za dlhoročný prínos pre Janu Brejchovou. Na javisku sa vystriedali známe tváre, ktoré prijímali i odovzdávali ceny. Okrem iných sme mohli vidieť i Magdu Vášaryovú, Jířího Bartošku, Dušana Kleina. Nás najmä potešil úspech Ladislava Chudíka, ktorý si odniesol České Leva ze najlepší vedľajší herecký výkon. Najdôležitejšie ceny obdržal film Protektor.

Netradičný pohľad na život mladých manželov v Protektoráte Čiech a Moravy. Známe problémy vzťahu sa v dôsledku 2. svetovej vojny menia na existenčné a pre nás nepredstaviteľné. Netradične natočený dobový film ale pôsobí moderne a nečesky, čo je momentálne výhrou.

Píše sa rok 1938 a rozhlasový reportér Emil Vrbata (Marek Daniel) a herečka Hana (Jana Plodková) sú manželia. Hanina kariéra stúpa a Emil začína žiarliť, pretože sa okolo jeho krásnej manželky objavujú úspešní muži. Situácia sa však obráti vďaka židovskému pôvodu Hany, ktorá sa zrazu ocitá v nechcenom “ochrannom” domácom väzení. Židia začínajú byť utlačovaní a prakticky nemajú na nič právo, kdežto Emilovi sa začína ako reportérovi rozhlasu dariť. Rozhlas má však moc a moc majú nacisti… Emil sa začína meniť a okolie s ním. Láska medzi ním a Hanou sa podrobí ťažkej skúške. Drámu v ich živote rozohrá i atentát na Reinharda Heydricha…

Protektor zobrazuje komorne, dobovo no štýlovo kus nešťastných česko-slovenských dejín, kde dôležitú časť zohráva statická filmovosť a poňatie réžie, ktorá dáva filmu iný rozmer. Zaujme už na začiatku, kde spolu s hudbou vytvoria nevídanú atmosféru. Tá upadne trochu do stereotypu v druhej časti filmu, ktorá je slabšia a málo dynamická, napriek scénam unikania hlavného hrdinu. Komornosť tu absolútne nevadí. Dráma je o to silnejšia, keď cítite že von vlastne nemôžete rovnako ako Hana a stovky tisíc ďalších Židov. Na pochopenie situácie v spoločnosti vám postačia dialógy Emila s nadriadeným Tomekom (Richard Stanke), ktorý hrá svoju najlepšiu postavu, čo možno potvrdzuje fakt, že svine sa hrajú lepšie ako kladné postavy. Na konci vás do sedadla posadí pointa, ktorá je aj skvelo natočená a dosvedčí vyspelosť režiséra Najbrta.

Fotogaléria:

Ťažká to doba

Málo bolo takýchto dní

Svieže tielka mladých junákov

Najsilnejšie médium vtedajšej doby

Odvážna Židovka

Protektor plagát

Nevydarený pokus o apokalyptický film o konci sveta, ktorý môže odvrátiť nenarodené dieťa a jeho ochranca – anjel Michael. Boh stratil vieru v nás a asi aj vieru v tento film, pretože celých cca 100 minút vyšumí do prázdna.
Božia vôľa sa na Zemi predvedie rôznymi spôsobmi a hneď ten prvý, banálny no stále účinný – premena ľudí na mozgochtivé monštrá, poteší najviac. Tak tu hneď máme aj najlepšiu scénu z filmu, ktorú autori samozrejme vopchali aj do traileru. Ide o milú babku, ktorá sa rozhodne liezť po štyroch po plafóne – 100krát videná ale stále zábavná béčkovina.

Jadro filmu sa odohráva v zaprášenom motoreste v púšti Mojave, kde sa práve v osudnú chvíľu nahádza skupinka rôznorodých ľudí, z ktorá sa nechcene stane ochrancom mladej tehotnej ženy. Áno, táto žena nosí pod srdcom to tajomné dieťa. Na ochranu prilietava na Zem anjel Michael (Paul Bettany), ktorý si hneď na začiatku radšej odsekne… krídla. Bob Hanson (Dennis Quaid), majiteľ tohto motorestu so svojím kolegom Percym (Charles S. Dutton) vezmú iniciatívu a vytvoria obranný systém proti nástrahám Neba.

Légia je zvláštna tým, že v nej nájdeme rôzne druhy sci-fi hororových prvkov útoku na ľudí, ktoré ale do seba logicky nezapadajú, nedesia a pôsobia vo výsledku nudne. Nevyváženosť je aj v postavách. Máme tu dosť širokú škálu rôznych typov – černosi, ktorí ale nie sú cool ako to býva, chrabrý majiteľ motorestu v podaní Dennisa Quaida tiež toho veľa nepredvedie, i keď patrí k tomu lepšiemu, jeho syn predstavuje strachoputa, ale Lucas Black ho hrá otrasne, novodobá tehotná “Mária” Charlie (Adrianne Palicki) sa hrá na tvrďačku, ale všetko, čo robí je nevierohodné, a nakoniec Paul Bettany zahral anjela jednoducho smiešne a zvyšuje tým trápnosť filmu. Trápnosť je niekedy ale vtipná ba dokonca pri B-filme zábavná, no tu sa v deji stratíte a kým sa dosnažíte pochopiť, o čo tu vlastne ide, príde prudký koniec a vy len kývnete rukou a Légiu so všetkou úctou k anjelom vypúšťate z hlavy….

Fotogaléria:

Légia plagát

Ani Anjel nepomôže

Aj anjeli musia vysypávať smeti

Táto divná partia bude podrobená...

Nechcite vedieť, čo to letí..., no dobre...včely

Biografia

Leonardo Wilhelm DiCaprio sa narodil 11. novembra 1974 v Hollywoode, v štáte California. Otec George (Talian), autor komiksov, a matka Irmelin, pôvodom Nemka, sa rozhodli pre netradičné meno potom, ako Leo ešte v brušku kopol práve vtedy, keď Irmelin obdivovala obraz Leonarda DaVinci. Rodičia sa však rozviedli a matka s Leom bývala v nebezpečnej časti Los Angeles. Lea však zaujal dramatický krúžok na základnej škole. Neskôr ho začali obsadzovať aj do reklamy a do prvých seriálov. Napr. účinkoval aj v jednom dieli Roseanne (1991). V tomto roku, mal teda 17, si zahral prvýkrát vo filme – “Critters 3″ (1991). Po menších úlohách prišla v roku 1993 úloha po boku Roberta De Nira Život jedného chlapca “This Boy’s Life” (1993). Už vďaka ďalšej úlohe vo filme Co žere Gilberta Grapea “What’s Eating Gilbert Grape”
získava prvú nomináciu na Oskara a Zlatý glóbus. Jeho prelomové roky sú však 1996/1997 keď sa do filmovej histórie zapisuje ako rebelsko-romantický typ hrdinu. Rómeo a Júlia spolu s Titanikom (1997) mu priniesli svetovú slávu. Po tomto filme si Leo, ako 23 ročný, začína užívať hviezdny status a do filmu sa nehrnie, napriek stovkám ponúk. Našťastie sa skoro spamätáva a po známom filme Muž so železnou maskou, či Pláž úspešne kontruje Tomovi Hanksovi v Spielbergovom Chyť ma, ak to dokážeš “Catch Me If You Can” (2002). Po tomto filme sa už z Lea stáva Áčkový herec, kde rád spolupracuje najmä s vynikajúcim režisérom Martinom Scorsesem (Gangy New Yourku, Letec, Skrytá Identita, či Prekliaty ostrov), kde zarába za film 20 miliónov USD. Nuž zaslúži si…

Filmografia

Prisoners (2011) (pre-produkcia)
The Low Dweller (2011) (pre-produkcia)
Beat the Reaper (2010) (pre-produkcia)
The Beautiful and the Damned (2010) (pre-produkcia) …. F. Scott Fitzgerald
Inception (2010) (post-production) …. Cobb
Shutter Island (Prekliaty ostrov) (2010) …. Teddy Daniels
Revolutionary Road (2008) …. Frank Wheeler
Body of Lies (2008) …. Roger Ferris
Blood Diamond (2006) …. Danny Archer
The Departed (2006) …. Billy Costigan
The Aviator(Letec) (2004) …. Howard Hughes
Catch Me If You Can (2002) …. Frank Abagnale Jr.
Gangs of New York (2002) …. Amsterdam Vallon
Don’s Plum (2001) …. Derek
The Beach (2000/I) …. Richard
Celebrity (1998) …. Brandon Darrow
The Man in the Iron Mask (Muž so železnou maskou) (1998) …. King Louis XIV / Philippe
Titanic(Titanik) (1997) …. Jack Dawson
Marvin’s Room (1996) …. Hank
Romeo + Juliet (Rómeo a Júlia) (1996) …. Romeo
Total Eclipse (1995) …. Arthur Rimbaud
The Basketball Diaries (1995) …. Jim Carroll
The Quick and the Dead (1995) …. Fee Herod “The Kid”
The Foot Shooting Party (1994) …. Bud
What’s Eating Gilbert Grape (1993) …. Arnie Grape
This Boy’s Life (1993) …. Tobias ‘Toby’ Wolff
“Growing Pains” …. Luke Brower (23 epizód, 1991-1992)
Poison Ivy (1992) (ako Leonardo Di Caprio) …. Guy
Critters 3 (1991) …. Josh
“Santa Barbara” …. Young Mason Capwell (5 epizód, 1990)

Zdroj: http://leodicaprio.net

Fotogaléria:

Leonardo DiCaprio

Leonardo DiCaprio

Leonardo DiCaprio

Leonardo DiCaprio

Leonardo DiCaprio

Leonardo DiCaprio

Leonardo DiCaprio

Leonardo DiCaprio

Leonardo DiCaprio na pozadie

Leonardo DiCaprio

Leonardo DiCaprio

Leonardo DiCaprio

Leonardo DiCaprio

Leonardo DiCaprio na pláži

leonardo_dicaprio_shirtless-2168

Leonardo DiCaprio

Leonardo DiCaprio

Leonardo DiCaprio pre Vanity Fair

Leonardo DiCaprio pre Vanity Fair

Leonardo DiCaprio pre Vanity Fair

Leonardo DiCaprio pre Vanity Fair

Leonardo DiCaprio pre Vanity Fair

Leonardo DiCaprio pre Vanity Fair

Film začína dokumentaristickými výpoveďami šiestich postáv. Každá má iný život, iné potreby, ale všetkých spája to isté. Sen z detstva, že raz budú mať svoj vlastný dom, kde budú šťastní. Tak po zábave v ich rodnom meste opätovne im skrsne myšlienka krásneho života. Taký bezstarostný a úplne nádherný. Jeden deň odchádzajú si pozrieť hospodárstvo, ktoré je na predaj. Prežijú tam nejaké obdobie a potom sa majú rozhodnúť, či tam ostanú spolu žiť. Veď čo môže byť krajnejšie ako keď matka utečie od manžela despotu, ktorý dokáže manželku utýrať aj na normálnom rozhovore a neváži si jej prácu. Totiž, stará sa o ich detí, a to tiež nie je výhra. A takéto „príbehy zo života“ ako povedala samotná Jitka Rudolfová sú skutočné. Obraz znásilnenej ženy, ktorá svoje problémy upíja v alkohole, život chlapíka, ktorý sa necháva vydierať ženami s ktorými má vzťah, lebo im chce dať všetko čo im vidí na očiach a oni ho hnusne a despoticky podvedú a využijú jeho „dobré srdce“. Najmilostivejšia bola k homosexuálom. Jeden pracuje v butiku a je frustrovaný ľuďmi kolo neho, a ten druhý povie matke na pohrebe jeho otca že je teplý. Dokonalý obraz a využitie situácie (matka sa úplne opije do nemoty). A posledná postava je zdieraná svojím pocitom. Miluje a snaží sa zakaždým odpustiť, lebo ako to teraz vo svete beží má tzv. „voľný vzťah“. Lenže podraz pre jej priateľa je keď mu povie, že neberie antikoncepciu. A to ako riešia svoje problémy už dala Jitka Rudolfová do normálneho filmového spracovania. I keď sme tam sa objavia nejaké dokumentaristické zábery. Je to žiaľ jej osud, keďže k dokumentu má bližšia ako k filmu a žánrovému filmu ako sama povedala. Jej pohľad na film je teraz dosť nejasný. Vedela by ktoré scény by vymenila a za ktoré si 100% stojí. Michal Kern sa vyjadril, že v Čechách má film dosť silný ohlas a predovšetkým kladný a jeho zlé hodnotenie má predovšetkým jeden jediný kritik, ktorý píše do všetkých novín. Ktorý film sa ľuďom páči, ukáže až záujem divákov.
V každom prípade choďte do kina pripravení na to, že to nie je klasický film. Hlavnú dejovú postavu tu určite nenájdete. Režisérka sa snažila dať všetkým rovnakú hodnotu, čas a priestor, a to je možno chyba toho, že buď splyniete so všetkými postavami (tí, ktorí si to už prežili) alebo nesplyniete ani s jednou a budete to v tom prípade brať ako pekný alebo ako úplne zlý film. Tak kto sa chce zabaviť, pokrútiť hlavou, vystrašiť sa, poľutovať a potom nakoniec sa sklamať v ľuďoch, nech ide do kina.

Fotogaléria:

Takto to končí na zábave nie len v Čechách.

Žeby kompromis???

Čo dokážeme povedať, ale čo nedokážeme splniť.

Do kín prichádza ďalší postapokalyptický film, tentokrát nie až tak akčný a digitálne pestrý, ale zato plný posolstiev a suchého prachu. Jedine čo nás môže spasiť je Denzel Washington.

Na ňom je postavený celý príbeh, pretože na svete už toho veľa neostalo a okrem ženskej vedl. postavy a hlavného záporáka do deja nikto príliš nezasahuje. Eli (Denzel Washington) je bojovník za knihu, ktorú neústupne musí priniesť na západ krajiny, kde poslúži ako návod na prežitie ľudstva. Putuje sám a ak mu niekto skríži cestu, bude ľutovať. Hlavným problémom je, že práve o “jeho” knihu má zálusk aj desposta Carnegie (Gary Oldman), ktorý ju hodlá využiť pre svoje nekalé úmysly so zvyškom ľudstva. Eli je však nepremožiteľne silný a sčítaný bojovník, nepodľahne ani ženskej kráse Solari (Mila Kunis) ani blahobytu, ktorý mu Carnegie za knihu ponúka.

Eliho spôsob boja, pri ktorom cituje najstaršiu knihu ľudstva, spôsobuje dojem, že nejde len o hrdinu v novej dobe, ale doslova o spasiteľa. To znižuje zážitok z filmu, pretože viete, že sa Elimu nič vážne nestane. Ono sa toho ani vo filme veľa nestane, čo na druhej strane dáva možnosť v pokoji, v dlhých záberoch pozorovať spustošenú krajinu, zbytky konzumnej spoločnosti a v závere i ruiny väčšieho mesta. Ne-akčnosť a ne-dynamičnosť nie je ničím vynahradená, čo robí zo snímky priemerný one onroad movie. Pointa vás prekvapí tak na 50% avšak tvorcovia idú ešte ďalej a monológy, ktoré od Eliho, či Solari ku koncu počujeme už automaticky vypúšťame druhým uchom von. Atmosféra filmu je fajn, ale paradoxne ju Denzelova postava posúva úplne niekde inde. Lepšie na tom je Gary Oldman, ktorý je krutý a šialený, tak ako sa na správneho zloducha patrí. No…škoda tých biblických excesov.

Fotogaléria:

Aj v budúcnosti budú mať problémy s dopravou

Denzel Washington je silný osobnosť

Milí staručký pár? To sotva...

Gary Oldman

Išlo vajce na vandrovku

Kniha prežitia plagát

Book of Eli poster

To, že som šiel na tento dokument nepripravený je len a len dobré. Tak ako ma potešil tento film v tu chvíľu som pred tým ani nemohol tušiť. A vtedy si len tak v duchu poviete, že je tak veľa osudov a že stále nie je človek na tom najhoršie. Jeho život, a aj spomienky pretváral do svojich diel, a až po jeho výklade si uvedomíte, čo ste vlastne pozerali. Pozerali sme boj proti ľudskej hrubosti, neľudskosti a všetkým možným aspektom, ktoré je schopný za to obdobie svojho života buď vykonať alebo zažiť. Stretávame sa s jeho osobným životom, aj keď dokument nezachádza do podrobností, ktoré by chcel divák buď vidieť, alebo o nich vedieť. Vynechávajú sa časti o tom, čo sa stalo nakoniec s jeho otcom, matkou a taktiež jeho prvou ženou. Je to ťažká časť obdobia života, s ktorou sa nie každý dokáže vyrovnať, no ak niečo začne, tak by bola potreba dokončiť myšlienku, lebo to dopadne presne ako jeho film Fly…., kde v Amerike bol úplne nepochopený.
Dokument poukazuje na režisérove pády a vzostupy do siení slávy. Aj keď práve o filme ktorý tak veľmi chcel natočiť a ísť a pracovať len na ňom tak sa zmieňuje len okrajovo a keď už začínali film práve Amadeom, tak mohli to niesť tým duchom celý čas. Je to trochu pre mňa nepochopený krok autorov. Začínam niečím, o čom sa ani nezmienim…..žeby im to tam sedelo? Ale v každom prípade sa dotýka všetkej tvorby na, na ktorú je tak veľa spomienok, nie len filmových, ale aj zážitkových. Vo chvíli keď sa objaví ukážka z filmu Hair si poviete, že presne táto časť je tá, ktorá vám utkvela v pamäti a oni ju tam dali. A v tom sa dozvedáte, aký ťažký bol priebeh vytvoriť to dielo, ktoré pozná aj mladá generácia.
Tak po dokumentoch o Havlovi ide bojovať o kilový dokument aj samotný Miloš Forman. A že sa zasmejete nie je pochýb. Len teraz sa nesmejete nasilu, či na hlúposti, ale úprimne, tak ako filmy už roky úprimne podáva samotný režisér.

Fotogaléria:

Miloš Forman

Miloš Forman

Miloš Forman-plagát

Miloš Forman

Miloš Forman

Klapka 2010 zabodovala už od začiatku svojou výbornou organizáciou. Nielenže ponúkla divákom prehliadku amatérskych a nezávislých filmov, ale dokázala zaujať aj sprievodným programom. Narozdiel od slovenských festivalov, kde v sále sedia väčšinou len tvorcovia zúčastnených filmov (niekedy ani oni nie), sa v Kladne sála zaplnila aj bežnými divákmi, a to do posledného miesta. To isté platí aj pre kvalitu vybraných filmov. Boli tu snímky ako Seance, Ida, Micro Dílna, Kočky,Opustíme vzory, Mrkvev a mlíko, ale i jeden slovenský horor Swety.

Víťaza neurčuje porota, ale diváci svojimi hlasmi. Každý rok sa tu objaví zaujímavý hosť, tentokrát to bol herec Pavel Nový a Klára Jandová z filmu Seance. Po filmoch sa mala uskutočniť diskusia, no tá sa premenila na propagáciu jedného zo súťažných miestnych filmov – Noční Oční od Rosany Zvelebilovej, ktorá všetkých v sále pobavila.

Súčasťou filmového festivalu bola aj výstava a fotosúťaž Klapky 2010. Tento tretí ročník nás presvedčil, že Slovenský amatérsky film má ešte veľa čo doháňať a to i po organizačnej festivalovej stránke (Cineama).

Fotogaléria:

Pavel Nový a Robin Kašpařík prezentujú film Seance

Združenie Klaxon - tvorcovia festivalu Klapka 2010

Klapka 2010

Diváci festivalu Klapka 2010

Ďalší remake klasiky

Všetko to začalo filmom Gladiator, po ktorom si hollywoodsky producenti uvedomili, že historické témy sa opäť tešia veľkej obľúbenosti. Dnes je už situácia trochu iná. Došli dobré námety a nastala doba remakov. Dôležité je, aby bol film vizuálne cool, aby mal dynamický príbeh, čo najviac zvratov a hlavne moderné a kvalitné obsadenie. Toto všetko podľa prvých ukážok spĺňa remake kultového dobrodružného filmu Súboj Titanov.
Boj mezi bohmi môže zničiť celý svet. Perseus (Sam Worthington) – syn boha vychovávaný človekom – neuspeje v záchrane svojej rodiny pred Hádesom (Ralph Fiennes), pomstychtivým bohom podsvetia. Keď už nemá čo stratiť, rozhodne sa pre nebezpečnú misiu, ktorej cieľom je zničiť Hada skôr, ako sa jemu podarí zničiť Dia (Liam Neeson) a rozpútať peklo na zemi. Perseus spolu s ďalšími bojovníkmi vyráža na nebezpečnou cestu hlboko do zakázaných svetov. Musí sa stretnúť s pekelnými démonmi a hrôzostrašnými príšerami. Zvíťazí len vtedy, ak prijme svoju moc a silu ako boh a postaví sa svojmu osudu a pôjde svojou vlastnou cestou. (zdroj: WarnerBros)

Premiéra je plánovaná na 26. marca 2010. V našich kinách to však bude následovne: V kinách SK: 15.04.2010, v kinách ČR: 08.04.2010

Fotogaléria:

Natáčanie

Clash of the Titans

Súboj Titanov nakrúcanie

Súboj Titanov

Súboj Titanov

Súboj Titanov

Súboj Titanov

Súboj Titanov Sam Worthington

Súboj Titanov

Terry Gilliam je pojem sám o sebe. Je originálny, iný a pravdu povediac šťastie mu vôbec nepraje. Pri natáčaní každého z jeho filmov ho sprevádzajú rôzne nepríjemnosti a niekedy katastrofy, či ako v prípade jeho najnovšieho filmu, dokonca tragédia. Hlavnou hviezdou filmu je zosnulý Heath Ledger, ktorý zahynul asi v polovici natáčania. Natáčanie bolo prerušené, a nakoniec zvyšné scény, ktoré sa Ledgerovi už nepošťastilo nakrútiť, zahrali jeho priatelia Johnny Depp, Jude Law a Collin Farrel, s tým že všetok ich honorár išiel na účet Ledgerovej dcéry. Koniec filmu má miesto klasického „Directied by…“ nápis „a film by Heath Ledger and friends.“

Kočovné divadlo Doktora Parnassusa (Christopher Plummer) sa pohybuje dnešným moderným Londýnom a pôsobí ako päsť na oko. Nie je to však obyčajné divadlo a atrakcia, za magickým zrkadlom nájde každý to, čoho je v jeho predstavivosti najviac. Doktorov pomocník Anton (Andrew Garfield), trpaslík Percy (Verne Troyer) a Doktorova dcéra Valentina (Lily Cole) jednej daždivej noci zachránia obesenca visiaceho pod londýnskym mostom. Tajomný Tony (Heath Ledger), ktorý si spočiatku nepamätá, kto je ani ako sa volá. Pomáha divadlu získať aspoň nejaké peniaze a snaží sa rozpamätať na svoju minulosť. Za Doktorom však prichádza jeho minulosť v podobe Mr. Nicka (Tom Waits), ktorý je samozrejme stelesnením diabla. Ten už Doktorovi zabezpečil nesmrteľnosť a neskôr večnú mladosť aby mohol splodiť dcéru. No Valentina dosiahne za tri dni 16 rokov a jej duša pripadne Mr. Nickovi, ako odmena za poskytnuté služby. No diabol prichádza s ďalšou ponukou. Kto skôr získa päť duší, tomu ostane Valentina. A tak začína boj v tajomnom svete za zrkadlom. Dajú ľudia prednosť fantázii, príbehom a predstavivosti, alebo podľahnú zvodom hazardu, alkoholu a jednoduchých túžob?

Tento Gilliamov film vizuálne mi asi najviac pripomína Time Bandits z roku 1981, sú tu rôzne svety, ktoré vďaka tomu, že technika konečne po dlhej dobe dohnala Gilliamovu vlastnú fantáziu, vyzerajú prekrásne. Ako povedal sám režisér, Doktor Parnassus je autobiografická postava, Gilliam cez neho vyjadruje vlastné pocity o starnutí, a o tom, že už jeho príbehy plné fantázie ľudia nechcú počúvať. Ako na všetky Gilliamove filmy, aj na tento treba mať náladu a čas, nedá sa do neho len tak skočiť, aby si človek spestril jeden večer. Tieto filmy treba vychutnávať, lebo inak nestoja zato.

Fotogaléria:

Christopher Plummer

Imaginarium Dr. Parnassa plagát

Imaginarium Dr. Parnassa

Heath Ledger

Remake hororovej klasiky z roku 1941 znovu na plátne oprášil definíciu lykantropie: Lycos – vlk, anthropos – človek. Herec Benicio Del Toro je človek, no keď zarastie, pripomína skôr vlka. To napadlo aj jeho, a preto sa rozhodol natočiť Wolfmana, klasický príbeh o monštre – vlkodlakovi, ktoré zabíja v žiare splnu mesiaca.

Hlavný hrdina je shakespearovský divadelník Lawrence Talbot (Benicio Del Toro), ktorý sa po rokoch vracia do rodného anglického mesta Blackmoor, aby dopomohol nájsť nezvestného brata Bena. V chátrajúcom dome stretáva svojho otca sira Johna Talbota (Anthony Hopkins) a bratovu snúbenicu Gwen (Emily Blunt), ktorí majú nepríjemnú správu. Bena roztrhalo neznáme krvilačné monštrum. Lawrence sa rozhodne ostať doma a uloviť toto monštrum, pričom sa mu odkrývajú staré traumatizujúce spomienky na smrť svojej mami. Jeho otec, chladný a svojský lovec divej zveri, ho varuje, aby v noci nevychádzal z domu. On sa však rozhodne vyhľadať miestnych potulných cigánov, ktorí mu môžu pomôcť, no nakoniec sa tejto noci stane úplne niečo iné, osudné a desivé…čo prichádza vyriešiť aj inšpektor Scotland Yardu Aberline (Hugo Weaving).

Okrem výrazu Huga Weavinga je začiatok filmu tou najzaujímavejšou časťou, pretože ste v očakávaní, ako sa tento klasický príbeh pojal. Parodicky s chvíľami napätia? Krvavo až gore? Vážne ba akože reálne? Béčkovo? No…problém je, že v tom máte z každého niečo a hlavne sa pointu (väčšine dôjde už skôr) dozviete v strede filmu, čo vám s jednoduchým priebehom deja na zažratosti do príbehu nepridá. Hudba a efekty sú podarené, no hercom, hlavne tým oscarovým, občas dialógy nepasujú a dokazujú problémy v scenári a nevyváženú montáž filmu (sú známe producentské nezhody s tvorcami). Film má 100 minút, a tak sa všetko rýchlo strieda a rieši, zopárkrát nelogicky a čudne. Ledva si užijete staré Anglicko (najmä šedý Londýn) a vystrájanie vlkolaka, ktorý nie náhodou pripomína toho z klipu Michaela Jacksona. Hororové prvky fungujú ale film z priemernosti nevytiahnu. Uvidíme, čo bude ďalej, pretože náboj zo striebra sa dá ešte vystreliť…

Fotogaléria:

Wolfman plagát

Benicio Del Toro je Vlkolak

Anthony Hopkins a Benicio Del Toro

Emily Blunt

Hugo Weaving zo Scotland-yardu

mučenie sa rovná liečenie

Vlkodlak útočí

Veľmi špecifický a na Scorseseho netradičný žáner priniesol DiCapriov výlet na Prekliaty ostrov. Už prvé tóny doprevádzajúce titulky navodzujú mystickú atmosféru a spolu s chladnými farbami nás uvedú do povojnového príbehu z rovnomennej knihy Dennisa Lehaneho, ktorý je autorom knižných predlôh k filmom Tajomná rieka a Gone, Baby, Gone.

Píše sa rok 1954 a federálny maršal Teddy Daniels (Leonardo DiCaprio) prichádza na ostrov Shutter, do sídla nemocnice Ashecliffe, kde liečia duševne chorých zločincov. Spolu s partnerom Chuckom Aulem (Mark Ruffalo) začína hľadať utečenca, chorú vrahyňu vlastných detí Rachel Solandovú. V nemocnici, pod vedením Dr. Cawleyho (Ben Kingsley) nie je nič tak, ako sa na prvý pohľad zdá. A rovnako to platí aj o Teddym Danielsovi. Začína sa vynárať mnoho otázok a príbeh sa zahusťuje. Teddyho trápia spomienky na mŕtvu ženu a hlavne trauma, ktorú utrpel ako vojak, ktorý oslobodil Židov v koncentračnom tábore Dachau. Vidiny sú však čoraz reálnejšie….

….a v týchto vidinách v spojení s “pohostinnosťou” ostrova tkvie drsná psycho-atmosféra filmu. Kvalitní herci a výborne zaranžované prostredia vcelku uveriteľne desia sami o sebe a motajú hlavu až do poslednej chvíle. Horor sa nevytvára priamo bezduchými ľakačkami ale súhrou všetkých hlavných častí filmu (hudba, herci, kamera a atmosféra deja). Vypointované pointy sú trochu mimo logiku, ale krok po krôčiku vybudované emócie nechajú po filme depresívne pocity z doby, keď sa ľudia báli hrozieb sily atómovej bomby, či komunizmu a to všetko ešte v tieni nacistickej minulosti. Ak to aplikujete na dobu dnešnú a začnete nad tým uvažovať, tí slabší si môžu baliť kufre na ostrov plný Šutrov…

Fotogaléria:

Prekliaty ostrov film plagát

Vrelé privítanie to veru nebude

Martin Scorsese režíruje DiCapria

Shutter Island poster

Vitajte a nič sa nepýtajte...

Hneď na úvod treba poznamenať , že snímka Pevné puto sa naprosto vymyká všetkým doterajším filmovým koncepciám . Rok 2009 bol rokom ktorý priniesol do kinematografie veľké množstvo inovácii hlavne v relácii s technológiou a efektmi. Jeden z top hollywoodskych režisérov týmto filmom dokázal , že hranica originality sa dá posúvať aj opačným smerom. Nebudeme však neprimerane vyzdvihovať tvorcu Pána Prsteňov a „comebacku“ najslávnejšej gorily King-Konga. Hlavná myšlienka tohto malého-veľkého diela sa zrodila v románe autorky Alice Sebold, od ktorej Jackson kúpil práva už pred 10 rokmi ale priestor na jeho sfilmovanie dostal až teraz.

Príbeh samotný je v princípe veľmi jednoduchý, rovnaký scenár sa v reálnom svete odohral už určite bezpočetne veľa krát. Píše sa rok 1973 a v malom americkom meste prebieha ničím rušený život rodiny Salmonových. Nič sa nevymyká normálu a Salmonovci v podaní Marka Walhberga a Rachel Weisz riešia každodenné problémy pri výchove svojich troch detí. Príjemná rutina sa ma však čoskoro narušiť, keď sa do mesta nasťahuje samotné zlo stvárnené v Georgovi Harveym, nenápadnom susedovi od vedľa . Na pohľad jednoduchý človek, ale vo vnútri v ňom drieme beštiálny a mimoriadne vypočítavý vrah s úchylkou vo vraždení malých dievčat. Spomínaný bežný kolotoč života sa naruší, keď si vrah nájde svoju ďalšiu obed práve v jednej zo Salmonových dievčat, Susie. Ale, ak v jednej dimenzii sa ľudský život skončí, v druhej zase môže začať. Rozprávačkou je Susie Salmon, ktorá bola zavraždená 6.12.1973, avšak stále žije ( aj keď niekde inde ), aby mohla vyrozprávať svoj smutný a dojímavý príbeh.

Pevné puto je mimoriadne špecifické dielo , ktoré balancuje medzi drámou, thrillerom , hororom a lyrickým fantasy. Práve jeho obtiažné zaradenie, robí z tohto filmu lákavý kúsok pre širšiu masu divákov. Jackson prináša veľké množstvo motívov a ich zaujímavými kombináciami vytvára úplne nové dimenzie. Ešte nikdy sme sa nepozreli na „druhý“ svet štýlom ,aký ponúka Pevné puto. Jackson prichádza s otázkami ako „Čo sa stane s našou dušou , keď telo zomrie?“, „ Môže na svete fungovať osudová spravodlivosť?“, „Existuje hranica, ktorú by láska rodiča k svojmu dieťaťu nemohla prekonať?“. Stretávame sa s mnohými kontrastujúcimi motívmi prebiehajúcimi na pozadí dojímavého osudu mladého dievčaťa , ktoré v sebe nájde silu a aj po smrti si splní svoj sen. Sila príbehu a jeho estetické prevedenie vás nechá v myšlienkach aj niekoľko hodín po uzretí tohto filmu. Z môjho subjektívneho pohľadu, aj keď sa snažím byť čo najviac objektívny, nachádzam len veľmi málo prvkov ktoré by sa snímke dali vytknúť a nestoja ani za zmienku. Naopak nedá mi to nevyzdvihnúť výkony hlavných postáv. Mark Walhberg, ktorý sa v minulosti objavoval skôr v akčných filmoch a thrilleroch, predviedol skvelý a uveriteľný výkon v úlohe otca , ktorý sa vzdá úplne všetkého, len aby duša jeho dcéry našla pokoj a našiel spravodlivosť. Avšak práve modré oči a nevinný úsmev mladej írskej herečky Soirse Ronan, vytvorili z filmu to , čo sa od neho očakávalo. Dovolím si povedať , že za svoj výkon v Lovely Bones by si určite zaslúžila minimálne nomináciu na Oskara.

Neviem, akou bodkou by som túto recenziu dokončil. Nad dimenziami a otázkami tohto príbehu by sa dalo ešte veľmi dlho diskutovať. Jacksonova hra s našimi emóciami nenechá určite niekoho z nás chladnými…

Fotogaléria:

Pevné puto

Pevné puto

Pevné puto

Susie Salmon

Pevné puto

Lovely Bones

Lovely Bones

Lovely Bones

Režisér dvoch dielov Harryho Potera natočil novú rodinnú dobrodružnú akciu. Tentokrát to nebude temné Anglicko, ale rozžiarené americké mestá, ktoré slúžia ako kulisy grécko(rímskej) mytológie zmiešanej s mytológiou hollywoodu. Táto zmes je veru nešťastná a zaberie azda len na mladú americkú generáciu.

Percy Jackson je poloboh. Percy Jackson je Američan. Bohovia totiž môžu občas zísť na Zem a počať potomka so smrteľníkom. Tieto deti sú potom buď izolované, zatratené, alebo sa z nich môžu stať hrdinovia (niektorí dokonca sídlia aj v Bielom Dome). Bohovia Olympu teda žijú aj v 21. storočí, kde na čele je stále Zeus (sídli v New Yorku nad Empire State Building), ale má problém. Nejakou božou náhodou mu niekto ukradol blesk a je právom nahnevaný, až hrozí svojim božským bratom vojnou! Perseus “Percy Jackson” (Logan Lerman), dvanásťročný chlapec a polovičný syn Poseidona, ktorý na začiatku nič netuší o svojom osude, je obvinený z ukradnutia blesku. Neostáva mu nič iné len očistiť svoje meno a to tým, že Bohom vysvetlí, že je čistý. Áres mu však unesie do podsvetia matku, a tak sa Percy vydáva oslobodiť ju.

Trojicu, ktorá sa vydáva na dobrodružnú cestu, tvorí okrem Percyho dcéra Atény Annabeth (Alexandra Daddario), a ochranca satyr Grover (Brandon T. Jackson). Čo oni traja zažijú sa len tak nevidí. Nezmyselné ale cool dobrodružstvo srší z každej scény, čo nezachránia ani podarené efekty a známi herci v známych mytologických postavách. Za všetko hovorí scéna, kde na medúzu (Uma Thurman), ktorej pohľad premení človeka na kameň, funguje jedine iPhone (vďaka odrazu z jeho ultra-kvalitného kovového tela). Pri tomto filme sa určite zabavíte na dialógoch, nelogickosti a divného konania postáv, až vás to prestane baviť a budete len čakať na koniec.

Fotogaléria:

Percy Jackson Zlodej blesku plagát

Niečo je hore

S trojzubcom ďalej zájdeš...

Medúza sa čuduje, že ešte vyrábajú iPhone

Hydra nesmie chýbať

Pierce Brosnan má 4 nohy