Recenzia: Sirota
Žeby sa stalo, že po dobre dlhej dobe sa zas začali tvoriť filmy, aspoň s minimálnou pointou? Ak toto vyšlo z dielne americkej produkcie, tak môžeme otvárať šampanské. A ak sa vám zdá, že točím dookola úspech filmu, tak sa vám ospravedlňujem. Ale konečne som sa aj bál. A bál doslovne. Je pravda, že par krát kamarát čo bol so mnou zjačal viac ako cele kino, a potom mal ešte minútu zásek a opakoval :“ Ježiš ja som sa zľakol, Bože, toto bolo hustéééé, uf ….uf“. Takže mali sme v kine aj element, ktorý nesmie chýbať a to je človek, ktorý bude strašiť zvyšok kina svojim citovým prejavom. Ale vráťme sa k filmu.
