Posledné filmové hity nemajú zväčša presne stanovený zámer. Buď sa v spleti udalostí strácajú, alebo v nich nedostatočne pulzuje námet. Keď si jedinec povie slovo „Silvester“, hneď má pre očami oslavu, alkohol a lietajúce „rachetle“. Garry Marshall v tomto príbehu videl omnoho viac. Aj keď je film skôr konzumnou lahôdkou pre Američanov, jedinec, ktorý miluje tradície, si film dozaista obľúbi nielen z pohľadu New Yorku, kde každý rok spúšťajú krištáľovú guľu, ale predovšetkým z pohľadu pár vydarených príbehov a množstva obľúbených hercov v najväčšej hustote, aká vôbec bola zaznamenaná na jednom štvorcovom metre plátna.

Po nie príliš dobre prijatej Pomste porazených sa režisér Michael Bay a producent Steven Spielberg nechali počuť, že tretie pokračovanie Transformerov bude v duchu jedničky, teda hlavne riadny príbeh, postavy i akcia. Tento sľub sa im podarilo splniť, no nerovnomerne.

Na úvod si ujasnime, že Transformers (1) nebol ničím iným “len” nadupaným letným blokbusterom s prvotriednou akciou a lákavým príbehom. Všetko, čo ste videli v jednotke si vynásobte dvomi a dostanete obsah dvojky, ale v opačnom smere. Všetko, čo bolo dobré, prečačkali až z toho bolí hlava a to, čo bolo zlé je ešte horšie. Michael Bay mal tentokrát voľnejšiu ruku a jeho podpis sa tak mohol hlbšie vryť do filmového pásu. Jeho veľkolepé technické orgie, ktoré nemajú mieru striedajú orgie iného druhu – psie radovánky a neskôr dokonca v podaní Megan Fox a … .