Už moje detstvo bolo poznačené vtedy mladou hviezdou Luciou Bílou a jej piesňou Láska je láska. Videla lásku tam, kde ju bolo vidieť nielen „protizákonne“ ale aj „protimorálne“. Dala svojej hudbe šmrnc a chuť na lásku, za čo sa pieseň s klipom stali škandalóznymi. To čo sa podarilo hudobnej dive, to sa nepodarilo Milanovi Cieslarovi v jeho novom filme „Láska je láska aneb Dúhová víla po druhé“. Aj keď bude opäť na mňa vypísaná odmena, poviem si svoju vetu otvorene. Psychicky labilný jedinec, najlepšie roztrieštená osobnosť typu Blíženec, bude film niesť najlepšie.

Hřebejkova Nevinnost vychází z nešťastné domněnky, že nefunkčnost mezilidských vztahů dokáže ve vší její nevyzpytatelnosti nejlépe zprostředkovat vyprávění selhávající ve všech rovinách.

Už je to pár rokov, čo bola táto téma spracovaná česko-slovenskými filmármi. Toto kvalitné spracovanie rovnomennej knihy Martina Petráška som najprv hlúpo odignoroval a až keď mi prišla pozvánka na novinársku projekciu všimol som si, že ide o slovenský film so sľubom v názve a nádejou v pomedzí ostatných našich filmov. Začiatok bol rozpačitý, no čoraz viac na to človek pozeral, zisťoval, že sa konečne dá na to dívať a vnímať ako plnohodnotný film.