Na Lidice si z dejepisu spomínam ako na drásavú a zdrvujúcu udalosť vykonanú neprávom po atentáte na protektora Čiech a Moravy Reinarda Heydricha. Dráma nerozlučne spätá s vojnou a pevne vsadená do spoločensko-politického kontextu sa na plátne javí úplne inak ako očakávali diváci. Je spracovaná prostredníctvom ľudských osudov ľudí, samozrejme nechýbajú kľúčové udalosti priebehu štyridsiatych rokov, no celý dej i samotné vypálenie dediny sledujeme ako niečo, čo postretlo Lidičanov.

Ťažko povedať, či projekt režiséra Jakuba Kronera s názvom Bratislavafilm mal predstaviť aspekty života v Bratislave, poukázať na súčasné problémy mladých ľudí alebo vykresliť odvrátenú tvár nášho hlavného mesta a jeho obyvateľov. Chaotickosť jeho prevedenia však znemožňuje identifikovať tento cieľ ,prípadne posolstvo, ktoré by mala každá snímka niesť.

Film som doteraz videl okolo 100-krát a neklamem. Pasáže z filmu viem naspamäť, pretože sú plné ľudskosti, pravdy, viery a túžby. Hudba je stopercentne presná, zachytáva pocity, vyjadruje myšlienky, posúva dej. Kamera decentne a profesionálne zachytáva všetky momenty, a so strihom nadobúda ucelený kontexte aj v prelínaní súčasnosti a minulosti. Herecké výkony. Trošku sa pozastavím. Neviem či chceli