Zo začiatku som si myslel, že je to nejaký predfilm a veľmi zlý vtip. Ale moje obavy sa postupom času oprávnene zväčšovali, až nadobudli presvedčenie, že Jakubovi Kronerovi by mali na nejaký ten čas zakázať robiť filmy a veľmi decentne mu vysvetliť, že film nie je divadlo, založené na neustálom „kecaní“ a okomentovávaní všetkých možných javov v okolí („no tu nie je žiadna práca“), lebo práve na to máme kameru a zvyšok sa má nechávať na divákovi samotnom. Tu máte pocit, akoby sa včera dopísal scenár a predvčerom sa začalo natáčať.

Už je to pár rokov, čo bola táto téma spracovaná česko-slovenskými filmármi. Toto kvalitné spracovanie rovnomennej knihy Martina Petráška som najprv hlúpo odignoroval a až keď mi prišla pozvánka na novinársku projekciu všimol som si, že ide o slovenský film so sľubom v názve a nádejou v pomedzí ostatných našich filmov. Začiatok bol rozpačitý, no čoraz viac na to človek pozeral, zisťoval, že sa konečne dá na to dívať a vnímať ako plnohodnotný film.